Cart is empty 
Lyžiarsky výcvik študentov strojariny z Prievidze mal byť o športe, partii, zábave a zážitkoch. No bol predovšetkým o tragédii. Aj po rokoch spomienky bolia.
Dnes, ôsmeho januára 2026, uplynie 34 rokov od jedného z veľkých tatranských nešťastí. V dvoch padnutých kabínach lanovky, ktorá smerovala zo Skalnatého Plesa do Tatranskej Lomnice, sa skoncentrovala tragédia rodín študentov niekdajšieho Stredného odborného učilišťa strojárskeho v Prievidzi.
Chceli si zalyžovať na Skalnatom Plese
Žiaci boli na lyžiarskom kurze v Tatranských Matliaroch a týždeň lyžovačky im ubiehal podobne, ako to na podobných „lyžiarakoch“ spravidla ubieha. Lyžovanie, zábava, športové aktivity, žarty, vtipkovanie. Aspoň tak si na to spomína Marek Petic, pasažier jednej zo zrútených kabín, v dokumente TV Markíza o najväčších tragédiách Slovenska.
V osudný deň sa v Tatranských Matliaroch lyžovať nedalo, žiaci a pedagógovia sa preto rozhodli, že využijú dobrú predpoveď počasia pre vyššie položené svahy a presunú sa na Skalnaté Pleso. Lyžovačka tam bola nádherná a okolo obeda sa účastníci kurzu mali presunúť lanovkou do Tatranskej Lomnice.
Tragédia sa udiala počas návratu
Marek Petic si sadol spolu s tromi spolužiakmi do kabíny číslo 87, uložili si lyže, pohodlne sa usadili, Marek tvárou k stanici lanovky na Skalnatom Plese. Kabína sa pohla a za ňou sa vylúpla z budovy aj kabína číslo 58, v ktorej boli ďalší dvaja Marekovi spolužiaci. V zlomku sekundy nabrala vysokú rýchlosť a približovala sa k osemdesiatsedmičke. Všetko sa potom zbehlo rýchlo, že pasažieri oboch kabín si ani nestihli uvedomiť, čo sa deje.
Druhá kabína prvú dobehla pred prvou podperou, ktorá je najvyššia na celej trase lanovky. Obe vyhodilo z nosného lana. Ako spomína Marek Petic v dokumente, jeho vyhodilo aj s jedným spolužiakom z okna a neskôr mu učitelia povedali, že ako padal okolo stožiara, odrazil sa od neho a padol do snehu asi dva metre od betónovej podpery. Všimol si kamaráta, ktorý sa v šoku snažil aj napriek poranenej nohe, rýchlo odísť z miesta nešťastia.
Vraky, krv, zdesenie, dvaja mŕtvi na mieste
Z kabín sa stali vraky. Záchranár Ladislav Šedivý pre televízny dokument povedal, že z prvej kabínky ostalo na lane visieť iba závesné zariadenie a druhá kabínka vyskočila zo závesného zariadenia celá a podla dolu.
Privolaní záchranári sa snažili o nemožné. Dvoch mladých ľudí našli bez známok života, ďalších dvoch s ťažkými zraneniami a dvoch s ľahšími. Štyroch chlapcov, ktorí mali šancu prežiť potom lanovkou zviezli dolu do Tatranskej Lomnice a do popradskej nemocnice. Jeden zomrel pri prevoze do nemocnice, druhý prehral svoj boj o život po mesiaci.
Rovnakou cestou z miesta nešťastia transportovali aj mŕtve telá mladých ľudí. Správa otriasla Slovenskom. Otriasla aj rodinami účastníkov lyžiarskeho kurzu. Mnohí rodičia až do chvíle, kým ich deti nevystúpili z autobusu, ktorý ich doviezol z predčasne ukončenej lyžovačky, nevedeli, či ich deti žijú.
Rekonštrukcia ukázala, že zlyhala technika
Vyšetrovanie nehody sa začalo vzápätí po tragédii. Vyšetrovateľ Ján Krajči pre TV Markíza uviedol, že viac dní si tím vyšetrovateľov nevedel rady so stanovením príčin nehody. Urobili aj rekonštrukciu, lebo sa ukázalo, že pred haváriou bolo všetko v kabínami a prevádzkou v poriadku.
Až po rekonštrukcii udalosti vyšlo najavo, že kabína číslo 58 vyšla zo stanice napriek tomu, že nebolo pripojená k ťažnému lanu. Ťažné lano sa tak nedostalo včas medzi čeľuste spínacích zariadení kabíny. Kontrolná páka to ale nevyhodnotila ako nesprávne, lebo jej funkciu ochromila chýbajúca alebo nefunkčná pružina. Predpisy porušené neboli, ľudia nepochybili. Zlyhala technika.
Po vážnej nehode prešla lanovka zásadnou modernizáciou. Pribudla nová technológia i kabíny. Zmodernizovanú lanovku dali do prevádzky v lete 1995, v roku 2013 bola trasa lanovky v úseku Štart – Skalnaté Pleso nahradená novou 15-miestnou lanovkou.
Autor titulnej fotografie: zdroj TMR
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas
