Cart is empty 
Obrovský rešpekt. Málokto by to dal. Majú náš obdiv. Ozajstní frajeri. Takto a podobne komentujú návštevníci Tatier prácu horských nosičov.
Je to práca, poslanie, zodpovednosť i pocit slobody, ktorú v horách napriek nákladu na chrbte zažívajú. Nie je to povolanie pre slabé nátury a ani pre hrdinov, ktorí nemajú pokoru. Robiť jedno z najstarších slovenských tradičných remesiel je predovšetkým o dobrom nastavení – hlavy a fyzickej kondície.
Štefan Bačkor sa remeslu venuje takmer tridsať rokov
Tak nám to zhrnul v rozhovore jeden z tatranských nosičov – Štefan Bačkor. Horskému nosičstvu sa venuje zhruba tri desaťročia, je vyštudovaný ochranca prírody, ekológ, horský sprievodca, dobrovoľný horský záchranár a ostatných pár rokov sa venuje aj formovaniu nosičského mini múzea v Sherpa Caffe v Starom Smokovci.
Pokúsil sa odhadnúť, koľko nosičov je v Tatrách. „Zásobujeme šesť chát. Okrem Chaty pod Rysmi, kde platí zimná uzávera, všetky ostatné celoročne. Donedávna do tohto zoznamu patrila aj Kamenná chata pod Chopkom. Vybudovaním prepojenia lanovky Sever – Juh tam historické nosičstvo skončilo. Zásobujú sa aj útulne, ktoré sa buď budujú, alebo opravujú, a aspoň časť roka do nich treba robiť vynášku,“ hovorí.
A dodá, že najmä v zime, keď sa k nim nedostane ani skúter, ani štvorkolka, terénne auto už vôbec nie. Horským nosičstvom sa v Tatrách teraz profesionálne živí asi päťdesiat, šesťdesiat chlapov, počas letnej sezóny sa ich počet takmer zdvojnásobuje brigádnikmi a chalanmi, ktorí si to chcú vyskúšať.
Jedna vynáška – to je asi 80 kilogramov na chrbte. Teraz v zime sa toto množstvo koriguje nielen čo do váhy, ale aj rozloženia na chrbte. Najmä vtedy, ak nosiči chcú použiť aj lyže.
V zime si nosiči, ak sa to dá, pripínajú lyže
„Je to príjemná zmena po tých kameňoch na chodníkoch v lete, na jar a jeseň. No pravda je, že v ostatných rokoch v dolinách nie sú snehové podmienky spravidla také, aby sme si lyže mohli pripnúť, preto kopírujeme pri vynáške letné chodníky, resp. orientujeme sa podľa tyčového značenia. Je ideálne, ak ho vidíme,“ objasňuje Š. Bačkor.
Ak nie, je to horšie, ale nosiči aj takúto prekážku zvládnu. „Dôležité je mať doliny, v ktorých sa pohybujeme v zime, dobre načítané. Musíme ich mať v nohách i očiach od letných vynášok, lebo v zime sa ich vzhľad zásadne mení a aj orientačné body môžu vyzerať inak. Skúsenosť je to hlavné, preto sa neodporúča, aby niekto s horským nosičstvom začínal v zime,“ hovorí.
Pripomína, že aj logistika prípravy vynášky je iná. Na Hrebienok, ktorý je v jeho prípade miestom štartu na Zamkovského či Zbojnícku chatu, kam momentálne vynáša, sa tovar vozí na snežnom skútri, ak sa dá. Ak nie, tak lanovkou.
Ak zabudnú okuliare, je zle
„V zime sú niektoré veci dôležitejšie ako v lete. Oblečenie, ktoré vietor neprefúka, či dobrá obuv s kvalitnou podrážkou je základ. No treba myslieť aj na čiapky, rukavice na výmenu, či okuliare, ktoré netreba zabudnúť. Ak by sa strhla víchrica, tak bez okuliarov je nosič v doline stratený. Nevidí ani na krok…,“ zdôrazňuje Š. Bačkor. „Ale na to, čo si treba so sebou určite zobrať, ak majú ísť na plný výkon, musia nosiči myslieť skôr, nie až potom, keď ich na trase niečo zaskočí.“
„Dobre je…,“ povie ďalej: „…že dnes máme podrobný prehľad o tom, ako sa bude vyvíjať počasie. Pred rokmi informácií nebolo veľa. Na Hrebienku bolo krásne, volal som chatárovi na Zbojníčku, ako je tam a prispôsobil som sa. No často bolo inak, ako sme odhadli. Dnes máme rozum vo vrecku, pomaly po hodinách vieme, čo môžeme v našej lokalite čakať a vieme sa na to pripraviť, čo je dobre.“
Na lavíny sa pripraviť nedá
Pripraviť sa ale nedá na lavíny. Najmä vyhlásené mierne lavínové nebezpečenstvo je podľa neho najzradnejšie. Cesta na Zbojníčku vedie aj lavinóznym terénom. „Samozrejme, rešpekt tu je. Preto v zime chodievame na vynášky aj vo dvojici, aby sme si vedeli pomôcť, a preto máme so sebou aj lavínový vyhľadávač,“ dopĺňa.
Nosiči majú zmluvy či dohodu s chatármi, ktorí si vynášku organizujú. Zaujímalo nás, či ju možno pre zlé počasie vynechať. „Isteže, hlavou proti prírode sa ísť nedá. Aj ja som sa už dva razy ocitol v takej situácii, že som nechal náklad v doline a vrátil som sa po neho na iný deň. A vôbec som sa za to nehanbil,“ spomína. „Život má vždy prednosť a chápu to aj chatári, netlačia nás do vynášky za každú cenu.“
Každý má iný dôvod, prečo na chaty vynáša
Prečo robia takéto povolanie? Prečo riskujú svoje zdravie i život? „Každý z nás má svoj dôvod, prečo to robí, no jedno je isté, iba pre peniaze to nie je. Podľa mňa ide o takú zmesku – je to šport, relax, tréning, zárobok, je to reset hlavy, únik pred stresom a rýchlosťou života, ktorý tu dolu žijeme. Mne to dáva istý zmysel aj v tom, že som sám so sebou, keď idem hore. Byť sám so sebou v doline päť hodín, veď to je absolútne luxusná záležitosť. Kto si to dnes môže dovoliť?“ vysvetľuje Štefan Bačkor.
„Jasné, že vám to aj čosi berie, ale plusy by mali byť väčšie ako mínusy. Potom to dáva zmysel,“ uzatvára.
A ak by toto vysvetlenie návštevníkom nestačilo, je tu pozvánka do Sherpa mini múzea vo Švajčiarskom dome, ktorý nájdete blízko hotela Grand v Starom Smokovci. Dozvedia sa tu veľa zaujímavého o remesle, ktoré je slovenskou špecialitou. V tradičnej forme vysokohorské nosičstvo, s výnimkou Nepálu, neexistuje nikde inde na svete.
Autor titulnej fotografie: Monika Juračková
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas
