Cart is empty 
V databáze obetí Tatier, ktorú aktualizuje ministerstvo vnútra a horskí záchranári, je aj meno Pavel Musil.
Zmienka o Pavlovi Musilovi z Brna a tragédii, ktorá sa stala 3. marca 1961, má iba stručné zdôvodnenie – pád zo skaly. Meno osemnásťročného mladíka sa nachádza v databáze smrteľných nehôd v Tatrách, ktorú aktualizuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a Horská záchranná služba.
Nie pre senzáciu, ale pre poučenie
O nehode mladého muža z Moravy, od ktorej dnes uplynulo 65 rokov, nie je veľa informácií. No príbeh tejto tragédie opisuje v publikácii (Ne)zabudnuteľné tatranské tragédie (vyšla v roku 2025 vo Vydavateľstve IB) známy horský záchranár Jaroslav Švorc.
Viedla ho snaha pripomenúť tatranské tragédie nie pre senzáciu, ktorá podobné udalosti sprevádza, ale preto, aby sa ľudia poučili a hory nevnímali ako priestor, v ktorom je možné všetko. Bez opatrnosti, pokory, napriek počasiu a zdravému rozumu. Obyčajne sa to vypomstí.
Kamarát ho varoval
A vypomstilo sa to aj Pavlovi Musilovi. Jeho rozhodnutie vydať sa na vrchol Vysokej možno vnímať ako hazard. Napriek tomu odišiel, hoci ho kamarát varovali. V Tatrách boli spolu na zimnom pobyte, bývali na Zamkovského chate a spoločne zvládli viacero túr. „S jedlom rastie chuť, ich nároky sa zvyšovali. Vysoká! Takýto návrh dal Pavel svojmu kamarátovi. Ten o výstupe ale nechcel ani počuť a odhováral od neho aj Pavla,“ opisuje začiatky nerozvážnosti J. Švorc.
Pavel sa ale na výstup cítil a 3. marca spomínaného roku sám opustil chatu a vydal sa v ústrety životnému dobrodružstvu. Horskí vodcovia dnes na svojej webovej stránke tvrdia, že ide o technicky náročný terén s exponovanými pasážami a vyžaduje sa pritom dobrá kondícia a skúsenosti s vysokohorskou turistikou, tobôž pri zimnom výstupe.
Stihol sa zapísať do vrcholovej knihy
Ako sa neskôr ukázalo, výstup sa mu podaril a zapísal sa aj do vrcholovej knihy. No to, čo sa neskôr udialo, zostáva v rovine dohadov. Na chatu sa do večera nevrátil, na druhý deň skoro ráno sa začalo pátranie. Horskí záchranári sa domnievali, ako tvrdí J. Švorc, že v čerstvo napadanom snehu nájdu nejaké stopy, ktoré im naznačia smer pátrania. No začal fúkať vietor, poletovať čerstvý sneh, žiadna stopa záchranárom smer pátrania neprezradila.
Vyšli až na Vysokú, v knihe našli záznam o výstupe. Pátrať sa rozhodli v Zlomiskovej doline, kadiaľ sa zrejme Pavel vybral hore. „Dva razy ich zasiahla lavína, čo sa tiež nemuselo skončiť dobre,“ konštatuje J. Švorc.
Telo našli po takmer dvoch týždňoch
Mladého muž nenašli a nenašli ho ani nasledujúce dni. Ani vtedy, keď okruh pátrania rozšírili. Vedeli, že po takom dlhom čase už nehľadajú živého človeka, ale iba jeho telo. Až takmer po dvoch týždňoch – 14. marca – sa objavila správa, že v Ťažkej doline na hladine Zmrzlého plesa leží snehom zaviate Pavlovo telo.
Predpokladá sa, že pri zostupe stratil orientáciu, lebo snežilo. Zlá viditeľnosť na hrebeni pravdepodobne spôsobila, že zablúdil a začal zostupovať severnou stenou až sa zrútil do doliny. No niekoľkostometrový pád zrejme prežil, lebo sa ešte stihol doplatiť k plesu. Až tam ho premohla smrť. Stala sa bodkou za zlým rozhodnutím, ktoré korunovala nerozvážnosť.
Autor titulnej fotografie: Estera Lukačková
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas
