Cart is empty 
Tatry sú pre mnohých z nás miestom relaxu a zážitkov. Pre iných ale miestom bežného života. Ako sa obyvateľom Vysokých Tatier žije, čo im chýba a po čom túžia? Aj o tom je náš rozhovor s Katarínou Maj Vrábelovou z Občianskeho združenia Žijem v Tatrách!
Kedy vzniklo Občianske združenie Žijem v Tatrách! A čo jeho vznik motivovalo?
Založili sme ho v roku 2023. A prečo? Uvedomovali sme si, aký je tu potenciál a čo by bolo treba urobiť, aby sa v Tatrách dobre žilo aj ich obyvateľom. Preto sme sa rozhodli, že založíme združenie, ktoré nás môže zastupovať v rôznych konaniach, a na pôde ktorého sa budú môcť formulovať rôzne pripomienky, názory a návrhy na to, čo sa v Tatrách deje. Chceli sme, aby náš hlas bol vypočutý.
Bol vypočutý, je vypočutý?
Začali sme sa ozývať pri projekte rekonštrukcie Cesty slobody, ktorú zastrešoval Prešovský samosprávny kraj. Všetci sme ju vítali, pretože Tatry opravu cesty potrebovali, keďže pôvodná bola v dezolátnom stave. No my sme videli aj to, že nie je úplne ekologická a bezpečná. Najmä čo sa týka toho, kto sú užívatelia, či z pohľadu možný stretov so zverou, ktorá cez cestu migruje. Naformulovali sme pripomienky, ale boli odmietnuté s tým, že je neskoro.
Čo ste pripomienkovali?
Obávali sme sa napríklad toho, že nový kvalitný povrch cesty priláka do Tatier aj vodičov, ktorí si budú chcieť užiť Tatry rýchlou jazdou. To sa aj stáva. Upozorňovali sme konkrétne aj na jeden nehodový úsek, kde bola nastavená vysoká rýchlosť. Až keď tam zomrel človek, kompetentní zariadili zníženie rýchlosti. Bohužiaľ, niektoré veci potrebujú čas, prax a pochopenie situácie.
Koho vaše občianske združenie združuje?
Takých kľúčových je nás do desať ľudí, sympatizanti tvoria ďalšiu dvadsiatku.
Vráťme sa k motívom jeho vzniku. Predpokladám, že dopravná infraštruktúra nie je jediným dôvodom pre jeho pôsobenie. Takže, aké ciele si pred seba združenie postavilo?
Jednoducho, chceme obhajovať záujmy miestnej komunity, postaviť sa za jednotlivca či malé alebo znevýhodnené skupiny. Chceme, aby náš hlas bol vypočutý nielen vo vzťahu k miestnej samospráve či kraju, ale aj voči podnikateľom.
Interakcia je dôležitá. Tak to vnímate?
Je dôležitá, lebo iba tak môžeme dospieť k riešeniam, ktoré zlepšia život a budú rozvíjať prostredie, v ktorom sa pohybujeme, pracujeme, podnikáme či žijeme, aby sme ho nezničili pre ďalšie generácie. Chceme vytvárať partnerstvá s podnikateľským sektorom a podieľať sa na kultúrnom a spoločenskom živote v komunite miestnych obyvateľov.
Spomínate ohrozené skupiny. Ktoré sú to?
Napríklad deti. Keď idú do školy, prechádzajú Cestou slobody a nebola pre nich bezpečná. Tak sme riešili zníženie rýchlosti. Postavili sme sa aj za budúcnosť školy a za modernizáciu vzdelávania. Mesto ju nevníma ako prioritu. Prevažuje postoj, ak nie sú obyvatelia, netreba ani školu. My sme naopak za to, aby sa vedenie mesta zamyslelo nad tým, prečo obyvateľov Vysokých Tatier ubúda a čo s tým robiť, ako to zvrátiť. Potom sú tu aj seniori…
Seniori ako ohrozená skupina?
Je to krehká skupina ľudí, ktorých denné potreby sú dlhodobo zanedbávané. V Tatrách žijeme na rozľahlom území. My, mladší, sa vieme prepraviť za nákupmi, službami, do zdravotníckych zariadení, no pre nich je náročnejšie zabezpečiť si niektoré bežné veci či služby.
Ako sa vlastne žije Tatrancom v Tatrách?
Je tu kvalitný, zdravý vzduch, bezpečné a krásne prostredie s mnohorakými možnosťami na relax. Viem to porovnať, lebo som istý čas žila na viacerých miestach sveta – v Austrálii, v New Yorku, či vo Viedni a inde. Platí to o celom Slovensku, o Tatrách obzvlášť. No pravda je aj to, že si nevážime, čo tu máme. Nie sme čierna diera, máme to tu krásne, iba tá hrdosť nám chýba a tiež systematická starostlivosť o prostredie a služby obyvateľom.
A negatíva? Sú?
Sú, pravdaže. Ale netreba ich vnímať ako negatíva, ale pracovať s nimi. Iste, sú tu návaly turistov, najmä jednodenných, keď sa v Tatrách organizujú väčšie podujatia. Návštevnosť je vysoká, na cestách zápchy, nevieme sa dostať do práce či z jednej do druhej mestskej časti. Bežné potraviny sa rýchlo vypredajú. Aj ceny sú vyššie ako inde na Slovensku, život je tu teda drahší. A najmä bývanie je nedostupné. I ponuka služieb je viac orientovaná na turistický ruch ako na nás, obyvateľov. Obyvateľ je mimoritný a neatraktívny kupec.
Môže túto prax ešte viac znevýhodniť pripravovaná zonácia národného parku?
Určite môže. Podľa nás sa pripravuje bez verejnej diskusie, bez ohľadu na to, že aj obyvatelia Tatier majú svoje potreby, ktoré treba v prostredí ochrany prírody a podnikania rešpektovať. Preto naše združenie podalo voči formulácii novej zonácie hromadnú pripomienku spolu s ďalšími občianskymi združeniami Spoznávajme Tatry a TATRY 22. Zonáciu Tatry potrebujú, ale podľa nás má ísť o taký jej obsah, ktorý ako poctivý budú vnímať aj občania Vysokých Tatier.
Spomínali ste, že vo Vysokých Tatrách klesá počet obyvateľov s trvalým pobytom. Čomu predovšetkým to pripisujete? Aké sú, podľa vás, príčiny tohto trendu?
Je to bytová a pracovná situácia. To predovšetkým. Práca je tu sezónna, ľudia nemajú stabilitu príjmov. Zmietla nás komercia, neochránili sme rezidenčný trh. Nájom či kúpa bytu sú v Tatrách nedostupné. Nemáme tu žiaden plán, či víziu smerovanú na obyvateľstvo, aby sa s ním rátalo ako s jedným z kľúčovým prvkov Tatier, ako s niečím, čo treba ochrániť.
Prečo je občan, obyvateľ Tatier pre toto územie dôležitý?
Lebo je dôležitý nielen ako pracovná sila, ale aj ako ochranca tohto územia – identity a udržateľnosti. Ak tu neostane bývať niekto, kto má toto prostredie v krvi, tak potom sa tu stane niečo podobné, ako sa stalo v nízkotatranskej Demänovej – či už prirodzene, alebo umelo. Prosto, do územia prišli ľudia, ktorí v ňom našli iný potenciál a idú si za svojím. To isté by sa mohlo stať vo Vysokých Tatrách.
Lenže Tatry sa asi nevyhnú nárastu návštevnosti a ani tlaku na rozvoj turistickej infraštruktúry. Mnohí po tom volajú. A ani obyvatelia Tatier nie sú celkom proti. Lenže…
Čísla návštevnosti nie sú pre nás neakceptovateľné, no zhluk a pretlak návštevníkov môže presiahnuť akceptovateľné medze najmä v troch najdôležitejších strediskách turistického ruchu v Tatrách. Ide o Smokovce, Štrbské Pleso a Tatranskú Lomnicu. Preto by bolo treba návštevníkov v území viac rozložiť. A tomu prispôsobiť verejnú dopravu a budovanie záchytných parkovísk v podhorí a ďalšie služby, ktoré sú pre návštevníkov potrebné.
Ak by sme mali zhrnúť najpodstatnejšie problémy občanov mesta Vysoké Tatry, ktoré by to boli?
Nemáme víziu stability, v tom je povedané takmer všetko. Veľa ľudí rozmýšľa, či v Tatrách ostane bývať, či sa nepresťahuje inde, aby si finančne pomohli. Dôležitý je zárobok a náklady na život, v ich bilancii často náklady prevažujú, je tu drahá doprava, cestovanie za službami je tiež nákladné. Veľa rodín žije tak, že muži odchádzajú na týždňovky a ženy držia domácnosť, no časť rodín sa takto rozpadne. Ak sa snažíme, aby Tatry mali víziu pre svojich obyvateľov, máme na mysli predovšetkým víziu aj pre ďalšie generácie. Inak sa Tatry vyľudnia.
Už sme spomínali Cestu slobody a vaše riešenia pre zlepšenie jej prevádzky. Pohlo občianske združenie aj v iných projektoch?
Momentálne s mestom a so Združením cestovného ruchu Vysoké Tatry pracujeme na digitálnej knihe pre poplatok miestnej dane. Na tento projekt sme dostali aj grantové peniaze a cieľom je nielen zjednodušiť výber tejto dane, ale ho aj navýšiť. Projekt vnímame aj ako analytický nástroj, lebo chceme porozumieť tomu, ako sú jednotlivé mestské časti Vysokých Tatier turistami obsadzované, či miestna daň je dobre nastavená.
Prečo je zaujímavý aj pre obyvateľov Tatier?
Projekt má motivovať neprihlásených poskytovateľov ubytovania a hostí k plateniu dane. Má priniesť viac príjmov do mestskej pokladne, a tým pádom viac zdrojov pre služby obyvateľstvu.
Spomínali ste širší záber aktivít združenia. Poďme sa na nich trochu pozrieť.
Robíme kroky k širšej občianskej participácii na tom, ako môže byť naše prostredie príjemné na život. Vieme, že sa to môže vnímať hocijako. Ale boli by sme radi, keby nás vedenie mesta považovalo za znalostnú komunitu, ktorá mu môže pomôcť orientovať sa v podstatných problémoch ľudí žijúcich v Tatrách.
Je tu aj spolupráca s miestnou farnosťou…
Áno. Pomáhame miestnej fare s grantovými žiadosťami na rekonštrukciu kostolov. Sú to krásne pamiatky, no na niektorých sa už podpísal čas a potrebujú opravu. Nejaké peniaze sa nám už podarilo získať. Naša pomoc spočíva aj v hľadaní grantových výziev, riadení finančných rizík, vydokladovaní a vyhotovení záverečných správ a podobne.
Viackrát ste pripomenuli, že Tatranci nie sú proti rozvoju turistického ruchu. Čo by sa ale malo urobiť, aby bol trvalo udržateľný? A išiel ruka v ruke s potrebami miestnych obyvateľov?
Pre nás je dôležitá spolupráca v trojuholníku: samospráva s inštitúciami, podnikateľský sektor a občianska komunita. To je trojka, v rámci ktorej by sme sa chceli pohybovať. Rozvoj cestovného ruchu má akceptovať identitu Tatier, len tak vie byť v súlade s jeho obyvateľmi, ktorí sú nositeľmi tejto identity. Pociťujeme tiež výrazné nedostatky v manažmente návštevníkov, preto dochádza ku kolíziám. Tatry majú veľa dobrých strategických plánov, ale obyvatelia o nich nevedia a nedochádza k ich napĺňaniu. Veľkým problémom v Tatrách je nedostatočná spolupráca z pohľadu inštitúcií ale aj rôznych subjektov. Nevieme ťahať za jeden povraz.
A podnikateľský sektor?
Vnímame ho ako prepojené nádoby. Naše občianske združenie má na neho väzby, komunikujeme spolu. Má to logiku. Ak chceme, aby v Tatrách ľudia žili a prišli tu žiť, musia mať stabilné zamestnanie a bývanie. A to sa naplní iba vtedy, ak budeme v cestovnom ruchu podporovať celoročnú obsadenosť Tatier. Ak budeme počúvať návštevníkov.
Chcete teda spolupracovať na aktivitách, ktoré k tomu budú smerovať?
Môže sa zdať, že občas ťaháme za rôzne konce povrazu, že je tu ešte aj ochrana životného prostredia, ale spoločná reč sa tu dá nájsť. Tatranským benefitom je práve zdravé prírodné prostredie, ak nebude, nebude ani rozvoj cestovného ruchu. Preto sa v debatách snažíme nájsť také východiská, aby sa dospelo k trvale udržateľnému cestovnému ruchu a životu.
Dôležité je, aby tá komunikácia bola otvorená…
Áno, je to dôležité, lebo doteraz akoby v prostredí Tatier nebola. Možno zámerne. Lebo čím menej obyvateľ vedel, tým rýchlejšie sa darilo presadzovať rozhodnutia proti vôli verejnosti. Snažíme sa teraz tento model zmeniť.
Skúste zhodnotiť spoluprácu s mestským zastupiteľstvom – poslancami či mestom Vysoké Tatry ako takým.
Je to náročné, lebo väčšinou sa naša pozícia a naše návrhy vnímajú ako politický boj a vysvetľovanie, že to tak nie je, stojí veľa energie. Poslanci by mali byť otvorenejší voči občanom, vnímať lepšie to, čo im hovoríme. Možno to vyplýva aj z pomeru síl v zastupiteľstve a únavy oboch táborov v ňom. Občan s jeho návrhmi tam akoby nemal miesto.
Doteraz sme viac hovorili o problémoch. Ale život v Tatrách má zaiste aj svoje plusy, komunitný život, ktorý vaše občianske združenie tiež organizuje. Ako sa to deje? Cez aké podujatia?
Sloboda a bezpečnosť – to sú bonusy života v Tatrách. Voľný čas sa dá v Tatrách dobre využiť. To je veľké plus. Žijeme na rozsiahlom území, snažíme sa preto toto územie a ľudí v ňom prepájať. Naším prvotným bolo cyklistické podujatie Tatranská cyklosloboda. Jednak sa ním snažíme spojiť ľudí – deti i dospelých na spoločnej cyklojazde od Tatranskej Polianky po Tatranskú Lomnicu, ale aj poukázať na chýbajúcu cykloštruktúru v Tatrách.
Vysvetlite to.
Už pri rekonštrukcii Cesty slobody sme poukazovali na to, že na tejto komunikácii by mali mať svoje miesto aj cyklisti. Vízia budovania cyklochodníkov v Tatrách sa možno naplní v budúcnosti, no cyklisti sa potrebujú po Tatrách pohybovať už dnes a potrebujeme vzájomný rešpekt, zadefinovaný priestor a rôzne opatrenia na cestách. Naša Tatranská cyklosloboda je preto takou živou aktivitou za to, aby sa na nich myslelo. Ale nie je jediným podujatím pre ľudí v Tatrách.
Napríklad…
Organizujeme tatranské adventy, teda stretnutia v mestských častiach, aby sme sa navzájom lepšie poznali a vrátili do života akcie, ktoré nás zblížia. Pripravili sme aj stretnutia pri historických objektoch. Hovoríme o nich, hovoríme o tom, ako ich vrátiť do života, napríklad aj o tom, ako by sa z nich mohli stať komunitné centrá. Je to spájanie príjemného s užitočným. Spoznávame sa, dáme si punč, nejaké jedlo, urobíme anketu o tom, čo nám v Tatrách chýba.
Prečo vlastne je pre združenie podpora či rozvoj komunitného života dôležitý? Čo vám má priniesť? Čím vás nabíja?
Prepájame generácie, prichádzajú spoločné nápady. Hlavným cieľom týchto stretnutí, najmä v ostatnom čase, sú aj rozhovory o vízii, o tom, kam má mesto smerovať a čo má pre to urobiť. Aby aj obyvateľ vedel, s čím môže rátať, ako sa bude jeho život meniť, ako pri tom môže pomôcť. A bol by to zároveň referenčný dokument, ktorého zmysel by sa nezmenil ani zmenou vedenia či poslaneckého zboru.
Povedzte za seba, menili by ste adresu svojho trvalého pobytu?
Tatry sú srdcovka. Aj keď som žila na mnohých miestach vo svete, domov je domov. V istej fáze života som potrebovala vrátiť sa tam, odkiaľ som odišla. A keď prišli deti, bolo to úplne jasné. Tatry sú miestom, kde chcem, aby vyrastali.
Ak by sme to mali zhrnúť, aký by mal byť život bežných ľudí v Tatrách? Čo dnes k tomuto ideálu chýba?
Občan by tu mal mať chránený priestor, kde si môže oddýchnuť od turistov. Mal by mať stabilné zázemie, aby ho pred sezónami nikto nepresviedčal iba o tom, že turistický ruch má bez výhrad rešpektovať. Musí byť chránený z pohľadu životných nákladov a bývania. Takáto vízia sa nezaobíde bez vzniku a ochrany rezidenčného trhu, ktorý z pohľadu občana by mal smerovať k vytvoreniu rôznych foriem zdaňovania bytov. A k ideálu by sme mali doplniť aj stabilitu pre ľudí nielen v oblasti bývania, ale aj školstva a pracovných príležitostí, ktoré by nemohli byť iba sezónne.
Čo k tomu chýba?
Cesta k tomu je dlhá. Preto musíme počúvať návštevníkov, poznať ich potreby, pomáhať aj podnikateľom, teda komerčnému sektoru, aj administratíve. Mali by sme opraviť zbytočne pestovaný imidž, že každý podnikateľ je iba vydriduch, ktorý si na ostatných postavil životnú prosperitu. Práve naopak, sme spojené nádoby, v ktorých sa musí za novou víziou Tatier, a to aj z pozície obyvateľov, postupovať spoločne. Nemôžeme očakávať, že ignorovaním potrieb toho druhého zmôžeme viac. Nezmôžeme.
VIZITKA
KATARÍNA MAJ VRÁBELOVÁ vyrastala v Novom Smokovci, býva v dome zakladateľa tamojšej klimatickej liečby Mikuláša Szontagha. Jej deti sú štvrtou generáciou Tatrancov. Študovala i žila dlhé obdobie v zahraničí, najdlhšie vo Viedni, kde pracovala pre Európsku investičnú banku a venovala sa udržateľnému rozvoju. Jej veľkou témou je udržateľná doprava. Teraz sa venuje poradenstvu, pôsobí v Združení cestovného ruchu Vysoké Tatry a v Občianskom združení Žijem v Tatrách!, ktoré sa venuje životu v meste Vysoké Tatry z pohľadu obyvateľa.
Autor titulnej fotografie: zdroj KMV
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas
