Cart is empty 
Sú chodníky, ku ktorým treba dlho a často aj zložito cestovať. Ale je to aj naopak – vystúpite z vlaku a ste prakticky na turistickej trase.
Určite to platí v prípade, ak vystúpite na zastávke Tatranských elektrických železníc Popradské pleso – tak ako my.
Do Tatier chodíme v lete pravidelne. Keďže nemáme chuť riešiť parkovanie, vyrazili sme opäť vlakom. Cesta expresom Železničnej spoločnosti Slovensko ubiehala v pohode, ranná káva nás trochu prebudila. Prvé výhľady z vlaku na tatranské štíty sme si užili, ako keby sme išli do našich veľhôr prvýkrát.
V Poprade sme prestúpili na vlak Tatranskej elektrickej železnice a pokračovali na zastávku Popradské pleso. Tu sme vystúpili skoro priamo na parkovisku, odkiaľ vedie výstup k plesu.
Túra trvá asi hodinu a pol a väčšinu cesty vás pred slnkom schová tieň stromov. Je to obľúbené miesto, preto sa oplatí vyraziť skoro ráno, a potom si už len vychutnať prírodu a pobyt na čerstvom tatranskom vzduchu.
Väčšinu cesty je to po modro značenej asfaltke, ktorá slúžia aj ako cyklotrasa. Asi po tri a pol kilometri, sme odbočili doprava na žltú značku, ktorá nás doviedla až k plesu. Po ceste sme si pozreli aj známy Symbolický cintorín obetiam Tatier. Miesto, ktoré vždy núti človeka rozmýšľať viac do hĺbky a pozerať sa hory aj inými očami.
Samotné Popradské pleso je turisticky veľmi obľúbené miesto. Inak tomu nebolo ani počas našej návštevy. Môže za to jeho dostupnosť, ale hlavne nádherná hladina jazera, prechádzky okolo nej i neskutočné výhľady na okolitú scenériu štítov. Je tu aj známa Chata pri Popradskom plese, ako aj jedna z najstarších tatranských chát – Majláthova chata.
Autorka titulnej fotografie: Ludmila Novotná.
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.
