Cart is empty 
Nad tatranskými štítmi mohlo byť olympijské mesto. Heliopolis je pravdepodobne najznámejším dielom skupiny VAL
„Žilinská skupina VAL v časoch socializmu tvorila utopistické projekty ako zo starého sci-fi filmu. Takého, ktorý sa ešte na budúcnosť pozeral optimisticky,“ uvádza ASB.sk.
VAL tvoril futuristickú architektúru
Bolo to významné vizionárske slovenské umelecko-architektonické zoskupenie troch Žilinčanov, ktoré pôsobilo v rokoch 1968 až 1994. Trojicu tvorili architekti Viera Mecková a Ľudovít Kupkovič a výtvarník Alex Mlynárčik.
Do dejín slovenskej kultúry sa zapísali svojou futuristickou architektúrou. Vytvárali odvážne projekty zamerané na ďalekú budúcnosť, pracovali slobodne, bez nároku na honorár, keďže vtedajšia doba nebola otvorená alternatívnemu mysleniu. Ich projekty zostali v rovine konceptov a papierovej architektúry, no dnes ich považujú za vrcholy našej domácej avantgardy.
Najznámejší projekt – Heliopolis
K najslávnejším vizionárskym projektom skupiny patril návrh futuristického olympijského mesta vo Vysokých Tatrách. Vznikal v rokoch 1968 – 1974, mal tvar obrovského prstenca s priemerom 1,2 kilometra a bol určený pre tisícky návštevníkov.
Heliopolis jeho tvorcovia umiestnili nad tatranské končiare. Začína sa na severe Siedmimi granátmi, prechádza Nižným Žabím plesom k južnému oblúku a cez Vyšný Žabí štít sa vracia na východnú časť severného záveru na Mlynár a Skorušiak.
„Koncept obrovského prstenca má 60 poschodí, celková úžitková plocha zaberá 4 milióny metrov štvorcových a ponúka priestor na rekreáciu pre približne 50 000 návštevníkov a 10 000 stálych obyvateľov. Súčasťou návrhu sú aj promenádové terasy, ktoré zaberajú 200 000 metrov štvorcových,“ informuje ASB.sk.
Portál dodáva, že napriek tomu, že návrh je iba konceptuálny, ponúka aj podrobné dopravné, energetické, funkčné a ekologické riešenia. „Heliopolis je odrazom éry kozmického veku, snom o reforme, o budúcnosti urbanizmu,“ citujeme ho.
Navrhli funkčné mesto s komplexným zázemím
„Tvorcovia navrhli pre Vysoké Tatry futuristické, no funkčné mesto spolu s ubytovaním každej kategórie, dopravným napojením a súvisiacou komplexnou technickou a spoločenskou vybavenosťou. Projekt obsahuje superzónu pre športoviská všetkých zimných disciplín, ktoré k Tatrám prislúchajú, zónu pre rekreáciu a turistiku, a najmä zónu ticha, čo mala byť prísne chránená rezervácia pre faunu a flóru,“ uvádza Žilinský večerník.
Ako informuje magdamag.sk, vízia mesta prišla od Alexa Mlynárčika, postupne ju konzultoval s viacerými architektmi, neskôr sa vykryštalizovala spolupráca s mladými žilinskými architektmi Vierou Meckovou (ako prvá žena získala Cenu Emila Belluša, čo je ocenenie za celoživotný prínos v oblasti slovenskej architektúry) a Ľudovítom Kupkovičom (architekt, fotograf, dizajnér, grafik), ktorí boli ochotní pracovať bez nároku na financie.
Zdanlivo nerealizovateľná, ale ideálna myšlienka
Tatranské mesto šokuje dodnes. Za socializmu ho považovali za chiméru, dnes sa podobné stavby realizujú.
„Dlhé roky počúvame, ako sú Tatry zanedbané, zničené odpadom a nekontrolovanou výstavbou. Na to sme reagovali zdanlivo nerealizovateľnou, ale ideálnou myšlienkou: vyčistime Tatry od všetkého balastu a vytvorme jedno centrum, kde bude všetko, čo ľudia potrebujú mať v Tatrách, sústredené elegantne na vrcholoch kopcov. Je to idealistická, ale dobrá myšlienka pre budúcnosť. Možno sa toho niekto raz ujme a uplatní naše návrhy v realite,“ vyjadril sa pre Žilinský večerník Ľudovít Kupkovič.
„Politici a rôzni experti zo životného prostredia dodnes rozoberajú zonáciu Vysokých Tatier. My sme mali v tom jasno už vtedy. Možno to charakterizovať ako idealistické, ale sú tu jasné stanovené funkcie, ako by sa tie naše krásne Tatry dali organizovať,“ konštatuje architekt.
Autor titulnej fotografie: zdroj STVR
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.
