Barion Pixel
Objednávky zrealizované po 19.12.2024 budú odoslané až 7.1.2025.
0
Košík 0.00 
Cart is empty

Zoltán Demján a Jozef Psotka na vrchole Mount Everestu. Potom začal boj o život

Aj túto legendárnu osobnosť nám vzal Everest

autor článku:

Bol to neobyčajný muž. Nielenže sa stal vo svojej dobe najstarším človekom, ktorý dosiahol vrchol Mount Everestu bez kyslíkového prístroja, bol to aj kamarát, obetavý horolezec, záchranár, človek.

Jozef „Juzek“ Psotka (1934 – 1984) začal do Vysokých Tatier chodiť ako gymnazista. Z Košíc, kde navštevoval gymnázium, do našich veľhôr nemal ďaleko a keď ho k horolezectvu pritiahli kamaráti z krajského mesta, už mu nebolo pomoci. Tatry si ho získali na celý život. A okrem lezenia po skalách vypomáhal aj pri záchranných akciách.

V jeho životopise je uvedené, že netúžil objavovať nové cesty v horách, v bilancii nemá viac ako 25 provýstupov, pätnásť z nich v zime. No vyliezol aj opakované desiatky horolezeckých ciest, ktoré nikdy neboli ľahké.

Už ako 22-ročný reprezentoval československé horolezectvo vo francúzskych Alpách. Zdolal niekoľko vrcholov, medzi nimi v roku 1967 alpský Matterhorn Bonattiho cestou. Na výprave v roku 1965 na Hindúkuš dosiahol svoje prvé výškové rekordy. Naša expedícia vtedy pokorila sedemnásť dovtedy nezlezených vrcholov, medzi nimi bolo sedem šesťtisícoviek.

V nasledujúcich rokoch do tohto pohoria v Strednej Ázii smerovali ďalšie úspešné expedície, ani v jednej Jozef Psotka nechýbal.

A ďalšie pokračovali do vysnívaných Himalájí, ktoré ho neskôr aj pochovali. Na prvú osemtisícovku vystúpil v roku 1981. Zdolal tretí najvyšší vrchol Zeme – Kančenčongu. Nasledovali ďalšie výpravy až po osudnú na Mount Everest.

Spolu so Zoltánom Demjánom vystúpil Jozef Psotka na vrchol sveta 15. októbra 1984 poľskou cestou, teda pred štyridsiatimi rokmi. Boli prvými Slovákmi, ktorí to dokázali bez kyslíka spolu so šerpom Angom Ritom. Počas návratu sa od svojich spoločníkov oddelil a po vyše tisícmetrovom páde do Západného kotla zahynul. „Je prvým Slovákom, ktorého Mount Everest nepustil nadol,“ napísal v spomienkovom článku pre HNonline.sk Václav Cibula.

Uvádza ďalej, že tradičnú veľkú horolezeckú expedíciu vtedy viedol František Kelle, majestátna matka hôr sa Slovákom dlho bránila, Kelle vrchol otvoril pre dvoch najpripravenejších mužov. Jozef Psotka mal vtedy päťdesiat rokov. So Zoltánom Demjánom a šerpom sa hore  – o 15.15 spoločne objali. Magické pätnástky im nepriniesli šťastie. Ako dokladajú spomienky Zoltána Demjána, nad Everestom zavial ničivý orkán, na vrchole strávili  iba desať minút. Cesta nadol sa zmenila na boj o život.

„Juzek ma požiadal, aby som šiel napred a prešľapal cestu k stanom v Južnom sedle. Tam sme chceli prenocovať,“ spomína v článku Zoltán Demján. „Juzkovi s Ange Ritom som nechal čelovku, pretože žiadnu nemali. To bolo naposledy, čo som Psotku v živote videl,“ smutne konštatoval a pokračoval, že v Južnom sedle stany holandskej výpravy už nenašiel. Minul aj stan tretieho tábora a až po polnoci sa polomŕtvy dostal do „dvojky“ a aj k lekárovi výpravy.

Článok V. Cibulu pokračuje informáciou, že ráno sa v tábore číslo dva zjavil šerpa so správou, že totálne vyčerpaný Psotka odmietol ísť ďalej a rozhodol sa bivakovať v sedle. Ihneď dali dohromady záchrannú skupinu, ale ďalší deň sa nikomu nepodarilo dostať do miest, kde by sa mohol Psotka nachádzať.

„Psotkovo telo vo výške 6 700 metrov našiel Jozef Just až 17. októbra. Zrútil sa do Západného kotla a nemal najmenšiu šancu prežiť.“ Takto sa v článku vracia do smutného príbehu Milan Vranka, novinár a spisovateľ, ktorý sa špecializuje na horolezectvo. „Členovia výpravy kamarátove ostatky uložili v ľadovcovej trhline,“ dodáva.  

„S ním odišlo to klasické ponímanie horolezectva, tá súdržnosť a to kamarátstvo,“ hovoril Ivan Gálfy. „Čo povedal Psotka v horách, to bolo písmo sväté. A čím sme boli vyššie, tým bol dokonalejší, vždy bol nepísanou dušou tímu,“ spomínal Ivan Fiala. „Keby si viac dával pozor na seba, nie na druhých, ten úspech by bol oveľa skôr. Aj preto tak dlho čakal, že dával viac druhým ako sebe,“ tvrdil Michal Orolin.

Slová legiend slovenského horolezectva uverejnila TASR pri príležitosti nedožitých 90. narodenín Jozefa Psotku 12. februára 2024.

Autor titulnej fotografie: archív Zoltán Demján

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Ďakujeme za zdieľanie článku
Facebook
X
LinkedIn
Páči sa vám článok?

4.3 / 5. 87

Ďalšie zaujímavé články pre vás

Mohlo by sa vám páčiť z nášho e-shopu

Shopping Basket