Cart is empty 
Čo tak zobrať bežky a využiť posledný sneh na lyžovanie? Ešte stále sa to dá. A je to bližšie, ako by ste si mohli myslieť. Ak teda využijete aj vlak.
Teraz je v Tatrách najkrajšie. Počasie sa preklápa do jari, vo vzduchu cítiť blížiace sa teplejšie dni, no končiare sú ešte stále pokryté snehom. A práve sneh nás inšpiroval k tomu, aby sme využili jednu z posledných možností na bežkovanie. S deťmi sme si vybrali areál na Štrbskom Plese. Auto sme nechali doma. Náš výber bol jednoznačný – vlak.
Čas v rýchliku ubehol ako voda
Bol jasný deň, bez obláčika na oblohe. Už v Žiline, kde sme nasadli do vlaku, sme vedeli, že nás v Tatrách čaká slnko, dobre upravené bežecké trate a počasie ako stvorené na to, dať si do tela. V multifunkčnom vozni bol dostatok miesta na uloženie bežiek, batohov i oblečenia. Decká sa hneď pustili do pripravenej desiaty, my, dospelí, sme si dali kávu z mobilného baru a ocenili sme, že nemusíme hľadať drobné. Zaplatili sme mobilom.
Tie sme ale schovali, lebo mládež vytiahla hru Ideme vlakom a ani sme sa nenazdali, už sa nám za oknom ukázal Kriváň. Chvíľu sme ešte hádali mená ďalších tatranských končiarov, a už zahlásili Tatranskú Štrbu.
Za pár minút sme boli v zubačke a o ďalších pätnásť minút na Štrbskom Plese. Ako sme predpokladali, lebo sme si to overili v predpovedi počasia, Tatry sa nám ukázali v plnej kráse. Výhľady boli ukážkové, v hlavách sa nám už rodili ďalšie plány na výlety. No náš cieľ dnes bol jasný – Areál bežeckého lyžovania Snow. Nachádza sa približne oproti hotelu FIS a ako vieme, vybudovali ho pri príležitosti Majstrovstiev sveta v klasických lyžiarskych disciplínach v roku 1970.
Areál bežeckého lyžovania so všetkými potrebnými službami
Dnes patrí obci Štrba, ktorá sa o neho stará a postupne ho dobudováva. Patrí k najväčším na Slovensku, v prevádzke je denne od 9. do 18. h, každý deň jeho trate upravujú, ak treba aj zasnežujú. V areáli je požičovňa bežeckého vybavenia, je tu možnosť absolvovať hodiny s inštruktorom. Využiť môžete aj bufet. Ak sa rozhodnete niečo si kúpiť, prispejete tak na údržbu tratí. Ale ponuka je tu vynikajúca, aj teplé jedlá.
My sme ale boli sýti, priam nabudení na lyžovanie, preto sme sa v stane na prezlečenie pripravili, prekontrolovali sme si navzájom lyže, a poďho na trať. Plán na najbližšie hodiny bol jasný. Kondičku máme, veď do Tatier chodíme v zime, lete, ale aj tak nám bežkovanie dalo zabrať. Väčšina tratí v areáli je horského charakteru, zjazdy sa striedajú so strmými výšľapmi a rátať treba aj s redším vzduchom. Nachádzajú sa v nadmorskej výške 1 350 metrov.
Nechceli sme lámať rekordy, chceli sme si užiť pekný deň
Spomínali sme zasnežovanie. Tak to platí iba pre trate do 2,5 kilometra. Tie ostatné, dlhšie, sú závislé od prírodného snehu. Ale my sme ich nepotrebovali. Zašportovali sme si a vyšantili sme sa aj na tých, ktoré boli v ten deň otvorené.
Vybrať si bolo z čoho, trate vo Furkotskej doline by sme aj tak nevyužili. Sú príliš náročné pre rekreačných športovcov a my sme nechceli lámať rekordy, ale iba si užiť krásny športový deň. Vybrať sme si mohli Horný štadión pre deti a začiatočníkov, čo sme hneď zamietli. Veď sme už skúsení bežkári! Ale sú takí, ktorým takáto možnosť príde vhod, čo je dobre. A potom tu bola Šprintérska a Andelova trať. Tie nám stačili a skúsili sme aj klasickú i voľnú techniku.
No, paráda! A parádou bola aj možnosť platiť bezhotovostne. Alebo online, čo využijeme nabudúce. Je tu aj hotovostný automat, ale prijíma iba päťeurové bankovky. A kto ich má vždy poruke?
Aj prechádzka okolo plesa bola úžasná
Po pár hodinách sme mali dosť. Ponuka bufetu nám teraz prišla viac ako vhod. Chlapcom chutil hot-dog a my, dospelí, sme ocenili teplú, hustú, desiatovú polievočku. Mňam! Bežky sme nechali v stane a vybrali sme sa na prechádzku okolo plesa. Už nebolo zamrznuté, voda v ňom príjemne žblnkala, chodník sa kľukatil a otváral nám výhľady na štíty Vysokých Tatier. Krásny deň sme si vybrali. Urobili sme si pár fotografií, aby nám neskôr pripomenuli, čo sme zažili.
Ešte pohľad do mobilu, aby sme si skontrolovali odchody vlakov a o pár minút sme už sedeli v zubačke a mierili do Tatranskej Štrby. Spokojní, vysmiati, za nami hodiny, ktoré sme si venovali navzájom. Čo môže byť krajšie?
Tak čo, inšpirovali sme vás?
Autor titulnej fotografie: Andrej Piži Pižem
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas
