Starostlivo pripravené, dychberúce zábery prírodných scenérií s výraznými farbami. To sú poznávacie znamenia fotografií autora, ktorý sa venuje hlavne krajinárskej a cestovateľskej fotografii. Za svoje práce získal už nejedno ocenenie na fotografických súťažiach. Býva v Poprade, takže do Tatier to má naozaj blízko. V rozhovore sa venujeme jeho vzťahu k našim veľhorám a inšpirácii, ktorú mu prinášajú.

Foto: Boris Michaliček

V akom veku sa u vás prebudila láska k horám?

Do Tatier som chodil s mamou už na základnej škole, ale tam by som ešte o vášni nehovoril. Naozaj rád som do hôr začal chodievať na strednej škole.

Prečo práve Tatry sú častým námetom pre vaše fotografie?

Som tu doma, a teda je to prirodzené, že sa v Tatrách a ich okolí vyskytujem často. A hoc máme na Slovensku mnoho nádherných hôr a miest, predsa len Tatry sú pre mňa niečím špecifické a výnimočné. Čo sa týka fotografie, tam najviac obľubujem Belianky zo Zamaguria. To sú naozaj unikátne pohľady.

Máte obľúbené miesto v Tatrách, ktoré by ste odporučili aj našim čitateľom?

Posledné roky som si akosi našiel cestu do Západných Tatier a Roháčov. Doliny sú síce dlhšie a prístup často náročnejší, odmenou je ale menej ľudí a neskutočné výhľady. Ale veľmi rád chodievam aj na Téryho chatu, atmosféru v Malej studenej doline s Prostredným hrotom mám veľmi rád. A taktiež Bielovodská a Javorová dolina sú úžasné.

Koľko vám trvá také jedno fotografovanie v Tatrách? Určite to musia byť hodiny.

Hodiny to samozrejme sú, a hlavne to málokedy vyjde na prvý pokus. Za dobrou fotografiou je často naozaj veľa driny a trpezlivosti. V zime je to často o náročnom výstupe a následne hodinách fotografovania prakticky na mieste. A to ešte neznamená, že sa dole vrátite s dobrou fotografiou. Ale ja osobne, mám aj toto na fotografii rád.

Ktoré miesto fotografujete úplne najradšej?

Určite Zamagurie.

Máte nejaký zážitok, ktorý ste zažili počas fotografovania a vždy si naň rád spomeniete?

Tých zážitkov je naozaj veľa. Od spania v horách v zime v -20°C, kopania záhrabov či pádu do vodopádu. Ale rád spomínam aj na pohodové zážitky, a tých je určite viac.

Zažili ste počas fotografovania v Tatrách aj nejakú nebezpečnú situáciu?

Tým sa snažím vyhnúť hlavne zodpovednou prípravou a kvalitnou výbavou. Ale samozrejme, také boli. Pri zostupe z Predného Soliska v zime som si pri páde zlomil nohu, v Škótsku som sa pošmykol na skale a spadol som dole celkom hlbokým vodopádom a podobne.

 

Koľko voľného času trávite v našich horách?

Keďže momentálne sa profesionálne venujem fotografii a organizácii fotografických workshopov, tak by sa dalo povedať, že som v horách či prírode vždy, keď sú vhodné podmienky na fotografiu. A tak to mám rád.

Ďakujeme za zdieľanie článku
Facebook
Twitter
LinkedIn
Páči sa vám článok?

0 / 5. 0

Mohlo by sa vám páčiť z nášho e-shopu