Cart is empty 
Stretneme sa na Medveďovi, u Orla či Kamzíka alebo Rysa. Aj takéto odkazy si možno budú dávať vodiči na trase do Vysokých Tatier. Tak sú nazvané odpočívadlá, ktoré vznikli popri Ceste slobody počas nedávnej rekonštrukcie tejto magistrály. Už je takmer pred dokončením.
Na spomínaných odpočívadlách nájdu návštevníci Vysokých Tatier v budúcnosti nielen parkovacie miesta, ale aj atraktívne oddychové zóny s prístreškami, detskými ihriskami, stojanmi na bicykle, odpadkové koše i toalety. Na všetko bude dohliadať kamerový systém.
Odpočívadlá sú síce potrebnou súčasťou servisu pre motoristov, no pri rekonštrukcii Cesty slobody neboli najdôležitejšie. Tatranská cestná magistrála, ktorá prepája všetky tatranské osady od Podbanského po Lysú Poľanu, rekonštrukciu potrebovala už ako soľ. Komplexnú.
Urobme si na chvíľu exkurz do histórie, lebo cesta má členitú históriu. Vyvinula sa z pašeráckej prte a prvé správy o chodníku v tejto oblasti, nazývali ho Zbojníckym, pochádzajú zo 16. storočia. No myšlienka pospájať vznikajúce tatranské osady sa do reality dostala až po dokončení Košicko-bohumínskej železnice.
O začiatky výstavby spojnice medzi niektorými osadami sa zaslúžil Uhorský karpatský spolok. Existujúci chodník majitelia lesov dali prestavať na dva metre širokú jazdeckú cestu, ktorú dokončili v roku 1885. Neskôr ju prestavali na vozovku širokú štyri metre. Časom pribúdali nové úseky, menili sa aj parametre cesty a Wikipédia uvádza, že prvé auto prišlo do Starého Smokovca v roku 1900 a v roku 1906 do Tatranskej Lomnice. Prvá autobusová linka spojila Starý Smokovec so Spišskou Novou Vsou v roku 1912.
Cesta slobody sa vtedy nazývala Turistická cesta. Postupne ju rozšírili na 6 metrov, potom na osem už aj pre automobily a v takom stave ju po prvej svetovej vojne prevzal československý štát. Vtedy bola premenovaná, podľa spomienok českého redaktora a vydavateľa adresárov, miestopisov a turistických máp Aloisa Chytila, ktorý veľkú časť svojho života prežil vo Vysokých Tatrách, na Cestu slobody – na pamiatku oslobodenia Slovenska.
Cestu postupne prestavali na bezprašnú, asfaltovú, ale až v súvislosti s Majstrovstvami sveta v klasických lyžiarskych disciplínach v roku 1970 prešla radikálnou prestavbou a predĺžili ju na západ zo Štrbského Plesa do Liptovského Hrádku. Stavbári sa s plánmi masívnej rekonštrukcie na ňu vrátili po viac ako polstoročí – v roku 2022.
A sme v súčasnosti. Komplexná modernizácia je takmer hotová, motoristi vynovenú cestu začali využívať už pred zimou. Bola rozdelená do siedmich úsekov a v rámci Prešovského samosprávneho kraja ide o najvýznamnejší infraštruktúrny projekt za posledné roky, ktorý financoval prevažne zo zdrojov Európskej únie s prispením štátu a kraja.
Zhrňme to. Cesta slobody sa rekonštruovala od Podbanského po Tatranské Matliare, čo je 43-kilometrový úsek, stála takmer 45 miliónov eur. Pracovalo na nej päť zhotoviteľov a prácu skončili v rekordnom čase, za dva roky. Motoristi síce kritizovali, že v sezóne majú pre stavbárov sťažený prístup do Vysokých Tatier, ale, povedzme si: Kedy nie je vo Vysokých Tatrách sezóna?
Šesť zo siedmich úsekov je hotových, vo finále pri rekonštrukcii pracovalo na ceste denne okolo 500 robotníkov. „Zápasili s množstvom áut, cyklistami, motoristami, ale ukázali, že sa to dá,“ uviedol pre magazín PO kraji Marcel Horváth, riaditeľ Správy a údržby ciest Prešovského samosprávneho kraja. Siedmy dokončia tento rok, je hotový na 70 percent, a zrealizujú v rámci neho aj konštrukčne náročnejšie práce na dvoch mostoch.
Čo zahŕňala komplexná modernizácia? Okrem výmeny asfaltu aj opravu viacerých mostov, múrov, priepustov, poloestakády a už spomínané odpočívadlá – Orol, Medveď, Rys a Kamzík. Na konci minulého leta sa pod Tatrami začala tiež plánovaná výsadba nových drevín, ktorá nahradí nútený výrub 249 stromov a kríkov za horizontom životnosti. Celkovo bude nových stromov až dvetisíc.
Autor titulnej fotografie: Prešovský samosprávny kraj
