Cart is empty 
Dnes je ním Svinica (Świnica), vrch, nachádzajúci sa na hranici medzi Slovenskom a Poľskom. Údajne, meno dostal podľa podoby so svinskou hlavou. Toto tvrdia gorali.
Svinica má dva vrcholy – severozápadný (2 291 m) a juhovýchodný (2 301 m). Znalci označujú výstup ako stredne ťažký, vyžaduje sa skúsenosť s pohybom v horskom teréne. Svinica najlepšie vynikne pri pohľade z Tomanovskej doliny v Západných Tatrách, je dostupná po červenej hrebeňovej trase z Kasprovho vrchu, cez Ľaliové sedlo, Svinické sedlo alebo tiež po červenej cez Zawrat z Doliny Piatich poľských plies alebo z Doliny Gąsienicowej.
My sme vybrali trasu z poľského Zakopaneho (1 013 m). Mestečko má dobré dopravné spojenie a z 15 km dlhej túry môže časť skrátiť lanovka na Kasprov vrch. Túra potom vedie hrebeňom k Suchému sedlu. Svinicu už vidieť, zadný vyšší vrchol je dostupný po červenej značke.
Kým príde cieľ, treba sa kochať výhľadom. Z hrebeňa vidieť vľavo Dolinu Gąsienicowu, vpravo Tichú dolinu s Liptovskými kopami, vpredu Svinicu i Kriváň. Prejsť treba Beskyd, Ľaliové sedlo, vyvýšeninu Krajná kopa a traverzovaním Prostrednej kopy sa príde do Svinického sedla.
Začína stúpanie po schodoch a skalách, v zime pozor na ľad, časť výstupu je istená reťazami. Každý výšvih mení výhľady, hore sa spájajú do jedného kruhu. Za týmto sa oplatilo kráčať. Vidieť Rysy, Vysokú aj Havran, štíty, doliny a plesá Tatier ako na dlani.
Späť je možné ísť rovnakou trasou, ale už z vidinou chutného poľského bigoša na stanici lanovky.
Autor titulnej fotografie: Depositphotos
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.
