Cyklisti na horských chodníkoch

Ilustračné foto:  Radomír Bednár

Cyklistov je stále viac a viac. Je to dobre, lebo presúvať sa či športovať bez asistencie výfukových plynov je nielen moderné, ale aj zdravé. No bicykel nemožno zobrať všade a najmä, nemôže sa stať hlavným argumentom toho, aby sa jeho majiteľ díval na vás zvrchu.

Skúsení bikeri to nemajú radi. Preto na ktorejkoľvek webovej stránke, ktorá sa venuje cyklotrasám či typom na cykloturistiku je množstvo odporučení, ako sa majú cyklisti v horskom teréne správať. Ľuďom „zo svojho kmeňa“ radia, aby boli tolerantní, zbytočne v partičkách na seba nepokrikovali, mali by zohľadniť množstvo ľudí na turistických chodníkoch a radšej sa frekventovaným miestam či časom vyhnúť a vyjsť si na bicykel skôr ráno.

Tvrdia, že správny cyklista sa v horách nepotrebuje predvádzať, vie ustúpiť turistom a predvídať, kde by mohlo dôjsť s nimi k nebezpečným stretom a radšej s bicyklom na pleci prekráčať kolíznymi úsekmi.

Na niektorých chodníkoch je základom tolerancia.  Ilustračné foto:  HZS

  • V slovenských horách máme stovky kilometrov značených cyklotrás. Platí to aj o Tatrách. Viaceré sa prelínajú, niektoré zaručujú cyklistom jazdu po spevnených povrchoch, iné sú trasované po lesných či poľných cestičkách. Cyklisti si môžu vybrať aj náročnosť – od trás, ktoré sú vhodné aj pre deti a menej skúsených cyklistov až po chodníky určené na horskú cyklistiku.

  • No platí aj to, že časť trás je zhodná s chodníkmi pre peších, niektoré dokonca s bežnými cestnými spojnicami medzi dedinami či osadami, resp. jednotlivým rekreačnými strediskami. A na nich má prednosť tolerancia. 

  • A práve na túto okolnosť upozorňuje aj Horská záchranná služba. Teraz, keď jeseň v horách vrcholí, je práve na týchto cestách množstvo peších, ale aj cyklistov a môžu po nich prechádzať i záchranné vozidlá. Tým treba dať prednosť, sú jasne označené a môžu mať zapnuté aj výstražné zvukové a svetelné signály a ak sa na takýchto spojniciach objavia, je pochopiteľné, že sa ponáhľajú na zásah k zraneným.

Vozidlo záchrannej služby má vždy prednosť.   Ilustračné foto:  HZS

„Horská záchranná služba dôrazne žiada najmä cyklistov, aby jazdili ohľaduplne k ostatným osobám. V prípade prejazdu záchranného vozidla, majú uvoľniť trasu a umožniť jeho prejazd bez ťažkostí,“ uvádza webová stránka záchranárov. Upozorňujú ďalej, aby cyklisti dbali o vlastnú bezpečnosť a zdravie: nosili prilbu, zostupovali z bicykla na úsekoch nato určených, prípadne mimo cyklochodníka a prispôsobili rýchlosť jazdy svojim schopnostiam s ohľadom k ostatným osobám.

A ešte je dôležité pripomenúť, že turisti majú pred horskými cyklistami prednosť. Uhni mi! – nepatrí do slovníka správneho cyklistu. Empatia na jednej i druhej strane nie je v horách na škodu. Práve naopak – tam je potrebná najviac. Nakoniec, veď do nich chodíme relaxovať, nie vyvyšovať sa jeden na druhého.

Ilustračné foto: Juraj Struhár

Ďakujeme za zdieľanie článku
Facebook
Twitter
LinkedIn
Páči sa vám článok?

4.5 / 5. 27

Mohlo by sa vám páčiť z nášho e-shopu