Cart is empty 
Sťahovanie im neprospelo, hoci úmysel vytvoriť náhradnú populáciu kamzíka vrchovského tatranského bol dobrý.
Viete, čo je introdukcia? Bežný človek sa s týmto termínom nikdy v živote nestretne. No v prostredí Tatier je známy. Išlo o snahu vytvoriť novú, geograficky izolovanú, náhradnú populáciu kamzíka vrchovského tatranského mimo územia Vysokých Tatier.
Premiestňovať kamzíky znamenalo veľkú dávku odvahy
Keď sa s touto aktivitou v minulom storočí začalo, mala veľa zástancov, ale i odporcov. Predsa len, išlo o vysokotatranský endemit, ktorý nemá páru nikde inde na svete a premiestňovať ho chcelo istú dávku odvahy a možno aj rizika.
Odborný článok na túto tému uverejnil nedávno magazín Tatry z pera zoologičky Správy Tatranského národného parku v Tatranskej Lomnici Eriky Feriancovej. Uviedla, že iniciátorom vysadenia kamzíka tatranského vrchovského v Nízkych Tatrách bol v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch minulého storočia pracovník TANAP-u Milíč Blahout, ktorý tak reagoval na znižovanie populácie kamzíka vo Vysokých a Belianskych Tatrách.
Ako sa neskôr ukázalo, dobrý úmysel sprevádzalo množstvo komplikácií, ktoré sa nedali presne predvídať. Erika Feriancová ďalej popisuje, že k introdukcii kamzíkov na stredné Slovensko došlo v troch etapách.
Do oblasti Veľkej Fatry-Gaderskej doliny presúvali kamzíky v rokoch 1955 – 1960, do Slovenského raja to bolo v roku 1963 a do Nízkych Tatier umiestňovali kamzíky od roku 1969 do roku 1976. Zaujímavý je aj cieľ. Kým do Veľkej Fatry a Slovenského raja sa dostali kamzíky alpského pôvodu predovšetkým ako lovná zver, do oblasti Nízkych Tatier presúvali tieto zvieratá výlučne z dôvodu ochrany.
Škody boli také, že sa uvažovalo o likvidácii kamzíkov mimo TANAP-u
Poľovníci si zmenou štruktúry lovnej zveri síce prišli na svoje, ale malo to následky. Dokonca až také, ako upozorňuje Erika Feriancová, že niekedy v osemdesiatych rokoch sa vážne uvažovalo o úplnej likvidácii kamzíkov mimo Tatranského národného parku a znovuzaložení populácie kamzíka v Nízkych Tatrách, ktoré majú podobné geografické a klimatické podmienky.
Sledovalo sa tým vytvorenie náhradnej populácie kamzíka tatranského vrchovského pre prípad jeho ohrozenia vo Vysokých Tatrách, čo sa v osemdesiatych rokoch minulého storočia aj stalo. No do projektu zasiahlo aj počasie. Malú zvernicu v Lomnickej doline, kde zhromažďovali presunuté kamzíky z Vysokých Tatier, zasypala lavína.
Kamzíky síce neuhynuli, ale roztrúsili sa do voľnej prírody. V nasledujúcich rokoch sa po pobyte v aklimatizačnej zvernici uchýlili do južnej časti Nízkych Tatier. Ich areál ohraničuje na západe sedlo Ďurková a na východe dolina Štiavnica. Za tieto lokality sa dostávali iba sporadicky, lebo im vyhovoval priestor pripomínajúci vysokohorské podmienky.
„Introdukcia alpských kamzíkov do pohorí Veľkej Fatry a Slovenského raja mala za následok zásadný zlom v ochrane tatranského kamzíka. Vytvorenie záložnej populácie tatranských kamzíkov v Nízkych Tatrách sa stalo hybridizáciou s alpským kamzíkom nepoužiteľné pre obnovu pôvodnej tatranskej línie,“ uvádza E. Feriancová.
Ukázalo sa to, na čo poukazovali odporcovia introdukcie, že kamzíka tatranského vrchovského treba ochraňovať v jeho prirodzenom prostredí. Ak to nedokážeme, dôjde k nenahraditeľnej strate jedinečného živočícha. Experimenty a pokusy, hocijako dobre myslené, sa ukázali voči ekosystémom veľmi riskantné a dnes sa potvrdzuje, že ich bolo treba starostlivejšie zvážiť.
Kamzíky preliezli Kráľovu hoľu
„Pomocou analýz DNA sa zistilo, že v Nízkych Tatrách došlo k hybridizácii medzi tatranským a alpským poddruhom kamzíka. Nastalo kríženie s jedincami z Veľkej Fatry a Slovenského raja. Možnosť migrácie kamzíkov bola odbornou témou už v sedemdesiatych rokoch minulého storočia,“ konštatuje E. Feriancová.
Vo Veľkej Fatre biotop nevyhovoval a zo Slovenského raja sa do Nízkych Tatier kamzíky dostávali cez masív Kráľovej hole.
Ďalším závažným problémom kamzičej populácie na našej i poľskej strane Tatier je jej nízka genetická variabilita. Je to dôsledok opakovaného výrazného poklesu početnosti, ktorými si prešla. Môže znamenať, ako konštatujú odborníci, jej ohrozenie v dôsledku znížených schopností adaptovať sa na prostredie v procese klimatických zmien.
Experiment nevyšiel, ale bol veľkou lekciou
Hoci experiment nevyšiel, znamenal veľkú lekciu,“ konštatuje na záver zoologička. „K ochrane kamzíka tatranského vrchovského musíme pristupovať s omnoho väčšou zodpovednosťou a opatrnosťou. Napríklad aj reguláciou horolezectva, turizmu, skialpinizmu, vodenia psov, letov, zamedzenie pastvy a prístupu človek do citlivých lokalít. Keď sa tento vzácny endemit dostane na hranicu vyhynutia, bude neskoro,“ konštatuje záverom Erika Feriancová.
Pri minuloročnom októbrovom sčítaní kamzíkov narátali na našej i poľskej strane Tatier 949 jedincov. Populácia je stabilná, ale nie priaznivá. Každý pokles stavov kamzíkov spôsobuje oslabenie ich genofondu a tým aj schopnosť prežiť.
Autor titulnej fotografie: Peter Molnár
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas
