Cart is empty 
Ilustračné foto: Sanatórium Dr. Guhra sa k pôvodnému názvu vrátilo v roku 2003. Foto: archív MKreo
Keď sa koncom leta 1933 rozniesla Vysokými Tatrami správa, že Michal Guhr, hlavný lekár Tatranskej Polianky, horolezec, lyžiar, prezident mnohých športových a kultúrnych združení, filantrop, horský záchranár už nie je medzi živými, mnohí nechápali.
Mal šesťdesiat rokov a veľa plánov, a to nielen v sanatóriu, ktoré založil, a ktoré mu prinieslo obrovskú odbornú reputáciu. Doktor Michal Guhr zomrel na sepsu po predchádzajúcej liečbe infekcie a Vysoké Tatry ostali v šoku. Všestranný muž, ktorý naše veľhory preslávil na mnohých frontoch a bol zakladateľom a organizátorom mnohých vysokotatranských aktivít, zanechal prázdno, ktorého zaplnenie si málokto vedel predstaviť.
Vstup do Sanatória Dr. Guhra. Foto: archív MKreo
Napríklad aj v oblasti tatranského kúpeľníctva. Kým v ňom zakotvil podstatnou časťou svojho života, spoznával význam zimných pobytov v mnohých strediskách vysokohorskej liečby v Európe. Keď sa natrvalo usadil v Tatranskej Polianke, ktorú založil jeho otec a strýko, bol už presvedčeným propagátorom zimnej klimatickej liečby v našich veľhorách, čo im pomohlo stať sa celoročnou destináciou. Zameral sa hlavne na Graves-Basedowu chorobu (autoimúnna choroba štítnej žľazy), bol u nás priekopníkom jej liečby.
Šéflekárom a spolumajiteľom vodoliečebného ústavu sa stal na konci 19. storočia a začiatkom toho dvadsiateho prebral vedenie celej Tatranskej Polianky. Hovorilo sa o ňom, že pacientov vyháňal na lyže a sánky a nútil ich športovať. Šport považoval za základnú liečebnú procedúru, neskôr zaviedol novú priekopnícku liečebnú metódu – pneumotorax. V tomto roku si pripomíname 150 rokov od jeho narodenia a 90 rokov od smrti.
Epitaf v kúpeľnom areáli venovaný J. Wolkerovi. Foto: Júlia Chreňová
Mal stovky pacientov. No jeho najznámejším bol Jiří Wolker. Talentovaný český básnik si v roku 1923 liečil v Tatranskej Polianke tuberkulózu. Býval na izbe č. 23 a často chodil k jazierkami neďaleko sanatória a pri tom severnom, 36 dní pred svojou smrťou, napísal známy epitaf. Dnes je tam osadená pamätná tabuľa a nápis na nej pripomína tragédiu mladíka, ktorý miloval život, ale osud mu nedovolil ho naplniť.
Po znárodnení dal meno sanatóriu, ktoré sa mu snažilo vrátiť zdravie. Premenovali ho na Wolkerov odborný liečebný ústav tuberkulózy a respiračných chorôb. Po úbytku pacientov s TBC sa v ňom liečili pacienti s nešpecifikovanými respiračnými chorobami, ako sú astma, chronická bronchitída, rôzne alergie a podobne. K pôvodnému názvu sa Sanatórium Dr. Guhra vrátilo v roku 2003, a to po transformácii štátnej príspevkovej organizácie na neziskovú poskytujúcu všeobecne prospešné služby.
A sme v súčasnosti. Aj teraz je tatranská klíma balzamom pre pacientov s pľúcnymi chorobami. Do sanatória, ktorému vrátili meno jeho zakladateľa, sa chodia liečiť ľudia predovšetkým s astmou a rôznymi alergiami. Poskytuje ústavnú liečebnú starostlivosť i kúpeľnú starostlivosť, zariadené je aj na rekondičné či relaxačné pobyty. Rekonštrukciou pôvodných priestorov tu vzniklo 151 lôžok s potrebným zázemím a službami.
Zdroj: Nostalgické Tatry, wikipedia, Sanatórium dr. Guhra, TASR
