Cart is empty 
V tejto oblasti to nebola prvá lavína. Dnes – 25. marca 2026 – uplynulo sedemnásť rokov od pádu jednej z najničivejších lavín v priestore slovenských Karpát.
Ako uvádza Stredisko lavínovej prevencie Horskej záchrannej služby (SLP HZS), v ten deň medzi desiatou a jedenástou hodinou predpoludním sa v Žiarskej doline zosunula lavína obrovských rozmerov. Odtrh bol dlhý asi tri kilometre s výškou 1 až 3 metre. Prechádzal takmer celou pravou stranou doliny od svahov Krásna cez Príslop až po Ráztoku.
Nános snehu bol obrovský
„Na dne doliny sa vytvoril gigantický nános snehu dlhý 2 kilometre s hrúbkou miestami až 20 metrov,“ opisuje správa lavínových špecialistov. „V noci z 24. na 25. marca sa ochladilo, zmiernilo sa niekoľkodňové sneženie, extrémne veľká lavína pozostávajúca zo siedmich lavín spadla do doliny spontánne,“ komentujú s tým že „vyrúbala“ aj viac ako storočné stromy. Jej posledné zvyšky sa roztopili až počas leta 2010, teda takmer rok a pol po jej páde.
Okrem toho, že zničila niekoľko hektárov lesa, poškodila aj Žiarsku chatu, chatku HS Alpina, trafostanicu, meteostanicu Horskej záchrannej služby, cestný most, turistické prístrešky a tabule. Našťastie, nespôsobila obete na životoch. Pád lavíny špecialisti predpokladali, Žiarska chata bola tri dni predtým evakuovaná, v deň pádu lavíny platilo veľké lavínové nebezpečenstvo.
Prečo príroda inscenovala takéto divadlo?
Ako je možné, že toto divadlo prírody sa odohralo práve vtedy? – kladú si otázku lavínoví špecialisti. Odpoveď na ňu vedia. Podľa nich sa treba oprieť predovšetkým o meteorologické údaje z tejto oblasti.
„Zima bola vtedy normálna, možno nadpriemerná. Výška snehu pri Žiarskej chate dosahovala svoje maximum v rozmedzí 120 až 130 cm. Teploty vzduchu boli začiatkom marca už plusové, cez deň vystupovala izoterma 0° C až k 1 700 m n. m. Snehová pokrývka firnovatela, bola sadnutá, riziko lavín súviselo najmä s mokrým snehom v priebehu dňa,“ objasňujú.
Tak tomu bolo až do 7. marca. V ten deň sa zima vrátila. Ochladilo sa a s výnimkou dvoch, troch dní snežilo bez prestávky až do 26. marca. Za necelé tri týždne pripadlo v Západných Tatrách 150 až 200 cm nového snehu, pričom údaje strediska lavínovej prevencie uvádzajú, že celková výška snehu pri Žiarskej chate stúpla z 90 cm na 235 cm!
Vietor ukladal sneh na svahy Príslopu až po Ráztoku
Najviac snehu – 40 až 80 centimentrov – padlo medzi 23. až 25. marcom. „Sneženie sprevádzal silný severozápadný vietor, ten nový sneh previeval a ukladal na juhovýchodné svahy vo forme mäkkého doskového snehu. Teda na svahy od Príslopu až po Ráztoku,“ komentujú lavínoví špecialisti.
A potom to prišlo. V noci z 24. na 25. marca sa prudko ochladilo. Sneženie sa zmiernilo, ale katastrofa sa blížila. „Medzi 10. a 11. hodinou 25. marca sa spontánne uvoľnila extrémne veľká lavína pozostávajúca zo siedmich menších, ktoré spadli v krátkom čase za sebou,“ spomínali na SLP HZS.
Pripomeňme si jej parametre. Nános, ktorý lavíny vytvorili, bol dva kilometre dlhý a siahal až hlboko do lesa. Snehová masa skosila stromy, niektoré aj sto rokov staré. Výška nánosu sa menila v závislosti od teréne, maximálne dosahovala až 20 metrov. Pokrýval až 28 hektárov veľkú plochu.
Bilancia lavín bola neúprosná
Po jej páde bolo treba zbilancovať škody. Už sme ich spomenuli. Našťastie, na životoch neboli žiadne obete. Možno aj preto, že stredisko lavínovej prevencie neustále vystríhalo turistov pred možnosťou pádu lavín a Žiarsku dolinu vtedy uzavreli. 25. marca bolo vyhlásené veľké lavínové nebezpečenstvo, teda štvorka z 5-dielnej medzinárodnej stupnice.
Treba ešte spomenúť, že v ten deň na Slovensku spadli desiatky lavín, a to vo všetkých pohoriach. Najnebezpečnejšie a s najvyššími následnými škodami v Tatrách, ako uvádza SLP HZS, padli v Parichvoste, Račkovej, Jamnickej, Tichej i Kôprovej doline, ale aj na ďalších miestach Vysokých a Belianskych Tatier.
A ešte jeden unikát vytvorila príroda v Žiarskej doline. Vplyvom vody Smrečianky a jej prítokov sa v nánose lavíny vytvoril unikátny jaskynný systém. Mal dĺžku niekoľko stoviek metrov, pričom výška a šírka chodieb predstavovala aj niekoľko metrov. Ako sme uviedli, posledné zvyšky lavíny sa roztopili až o rok a pol po jej páde. No nebolo ich vidieť, pokrývali ich nánosy konárov, kmeňov a čečiny.
Autor titulnej fotografie: zdroj SLP HZS
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas
