Mária Hámor, riaditeľka Medzinárodného festivalu horských filmov

Medzinárodný festival horských filmov v Poprade si za viac ako tridsať rokov svojej existencie získal významné renomé a rešpekt tvorcov dokumentov o horách nielen v európskom prostredí. O jeho aktuálnom 32. ročníku, ktorý sa v meste pod Tatrami začne 9. októbra, hovoríme s riaditeľkou festivalu Máriou Hámor.

Čím je aktuálny ročník výnimočný oproti tým predchádzajúcim?

Isteže, snažíme sa do programu festivalu získať tie najlepšie filmy s horskou tematikou, ktoré vznikli za ostatné tri roky. A platí to aj pre aktuálny ročník. No chcem vyzdvihnúť jeden z hlavných bodov festivalového programu, a síce piatkové (11. októbra) stretnutie so Zoltánom Demjánom, ktorý spolu s Jozefom Psotkom vystúpil ako prvý Slovák na vrchol Mount Everestu. Budeme spomínať nielen na túto udalosť, ale aj na ostatné z roku 1984, lebo to bol najúspešnejší rok v histórii slovenského horolezectva. Našim horolezcom sa podarilo vystúpiť v Himalájach okrem Everestu aj na Lhoce Šar, Dhaulághirí, Čho Oju, ale Slováci boli súčasťou aj úspešných československých či medzinárodných expedícií v iných častiach sveta.

Poďme k programu. Čo ponúka festivalový scenár tentoraz?

Do festivalovej súťaže sa prihlásilo 252 filmov, do programu festivalu porota zaradila 44 súťažných filmov od filmárov z celého sveta. Sú medzi nimi napríklad snímky z USA, Spojeného kráľovstva, Švajčiarska, Francúzska a iných krajín, a stabilne aj zo Slovenska, Česka či Poľska. Festivalový program je rozložený na päť dní – od 9. do 13. októbra.

Ktorí filmári budú na festivale reprezentovať Slovensko?

Už tradične Pavol Barabáš, od ktorého premietneme tri filmy, Rasťo Hatiar má v programe taktiež tri filmy a po jednom Jakub Piga, Jaro Tešlár a Víťo Chrapa.

Stále platí, že súťažné filmy sa budú premietať v štyroch sálach?

Áno. Návštevníci budú môcť ponuku súťažných dokumentov o horách vidieť  jednak v Poprade, v dvoch sálach – veľkej zasadačke mestského úradu a v Kine Tatran, ale aj v dvoch ďalších spišských mestách – v Kine Mier v Spišskej Novej Vsi a Kine Iskra v Kežmarku. Ponuka je pestrá – spomeniem filmy z prostredia horolezectva, portréty horolezcov, ale aj z prostredia horskej turistiky, extrémnych zjazdov, paraglidingu, base jumpingu, extrémneho lyžovania, skialpinizmu, kajaky spojené so zlaňovaním a podobne. Pre súčasnosť je už typické, že horolezci kombinujú viacero športových aktivít, a to odráža aj obsah filmov z horského prostredia.

Kde sa môžu diváci zoznámiť s filmovou ponukou festivalu?

Keďže žijeme v digitálnom svete, odporúčam pozrieť si ponuku súťažných filmov na našej webovej stránke, a to aj s termínmi ich premietania v jednotlivých sálach festivalu. Online si môžu záujemcovia kúpiť aj vstupenky.

Na festivale sa budú odovzdávať už tradičné ceny, ako sú Grand Prix, Cena poroty, Cena diváka. Budú aj iné ceny?

Záleží to od poroty. Ak budú mať porotcovia dôvod odovzdať cenu za niečo mimoriadne, tak majú voľné ruky. Každý rok sa to stáva, že odovzdávame viac cien za niečo výnimočné, čo aktuálny ročník prinesie. Porota bude pracovať v zložení Miłka Raulin z Poľska, Martin Dvořáček z Čiech a túto dvojicu doplní Slovák Martin Kaňuch. Dodám ešte, že autorom tohtoročného festivalového plagátu je Milan Jursa z CODES Brand House. 

Spomínali sme v úvode výnimočné stretnutie venované úspešnému slovenskému horolezeckému roku. Sú v programe festivalu aj iné takéto podujatia?

Okrem tej, o ktorej sme už hovorili, máme pripravené ďalšie besedy. Jeden z večerov bude venovaný Martinovi Krasňanskému, ktorému sa tohto roku podarilo vyliezť na ikonickú vežu Trango Tower (6 254 m) v pakistanskom Karakorame. A ďalšími našimi hosťami sú svetovo uznávaný extrémny lezec Robert Jasper a jeho manželka horolezkyňa Daniele Jasper z Mníchova. Návštevníci festivalu si budú môcť prehliadnuť aj dve výstavy fotografií. V prvej to bude prierez tvorbou Ladislava Tatka Janigu, ktorý v roku 1979 prežil pád vrtuľníka v Mlynickej doline a po roku náročnej liečby sa vrátil k svoju záchranárskemu povolaniu. Druhá zdokumentuje úspešný výstup na Mount Everest v roku 1984 očami Vladimíra Launera, ktorý bol účastníkom tejto expedície.

Zmenil sa za vyše tri desaťročia horský film?

Zmenil sa veľmi. Umožnil to najmä technický pokrok. Filmovať sa dá technikou, ktorá je ľahšia, kvalita záberov je vyššia, používajú sa drony. Filmár sa tak dostane aj na miesta, kam ľudská noha nevkročila, čo zaiste pomáha aj kvalite dokumentu. No platí to, čo platilo vždy, obrázky nestačia, človek musí do filmu vložiť dušu, príbeh, napätie, drámu. Je to náročné, lebo udržať pozornosť diváka viac ako dvadsať minút, to chce už naozajstného majstra filmového dokumentu. A práve filmy takýchto autorov máme v programe tohtoročného festivalu. Diváci sa majú na čo tešiť.

A tí, ktorým sa do kinosál festivalu nepodarí prísť? Máte pre nich zorganizované spravodajstvo?

Áno, tak ako každý rok. Budeme vydávať Festivalový spravodaj, a to jednak v tlačenej forme, ale diváci si ho budú môcť prečítať aj na našej internetovej stránke. Takže o dianí na festivale budú naši fanúšikovia informovaní priebežne.

Autor titulnej fotografie: archív mesto Poprad

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Ďakujeme za zdieľanie článku
Facebook
Twitter
LinkedIn
Páči sa vám článok?

4.2 / 5. 68

Ďalšie zaujímavé články pre vás

Mohlo by sa vám páčiť z nášho e-shopu