Cart is empty 
Tatranské svište sa uložili na zimný spánok. Bude im trvať šesť až sedem mesiacov.
Hoci je ešte iba október, tatranské svište už zaliezli do nôr. Prinútili ich k tomu zimné podmienky, ktoré pomaly preberajú nadvládu vo veľhorách. Správa Tatranského národného parku preto vyzýva návštevníkov, aby im dopriali ticho a rešpektovali ich územie. Tento živočích je totiž veľmi citlivý na vyrušovanie a ak to človek nerešpektuje, môže ohroziť jeho prežitie.
Žije iba v Tatrách, nikde inde
Svišť vrchovský tatranský je endemit, ktorý žije iba v Tatrách a nikde inde na svete. Aj pre ochranu tohto hlodavca platí v Tatranskom národnom parku zimná uzávera turistických chodníkov. Začne sa už túto sobotu – 1. novembra a skončí sa 31. mája budúceho roku.
Na typické hvízdanie svišťov, fascinujúce hry, ktoré predvádzajú na skalách a bleskové úniky do nory, ak zacítia nebezpečenstvo si počkáme až do jari. Zatiaľ si povedzme, že s týmto hlodavcom sa spája niekoľko rekordov.
Živočích s viacerými rekordmi
Má napríklad najdlhší zimný spánok zo všetkých cicavcov žijúcich na Slovensku. Spánkom rieši nedostatok potravy, ktorú mu príroda v zime upiera. Zalezie čo najhlbšie do nory, všetky životné funkcie, ako sú dych, tep a telesná teplota sa mu znížia. Prežije iba vtedy, ak má dostatok tukových zásob, teplo zabezpečené snehovou pokrývkou a pokoj.
Aj preto sa snaží, aby pred zimným spánkom nabral čo najviac tuku. Vtedy dokáže jeho hmotnosť atakovať až 7 kilogramov. A to mu prisúdilo ďalšiu výnimočnosť. Je najväčším vysokohorským hlodavcom. Zavalité telo mu ale nebráni v tom, aby, keď treba, rýchlo vyhľadal úkryt. V zime ale polovicu svojej hmotnosti stratí.
Do nory svište zalezú nielen v zime, ale aj vtedy, keď prší. Ak obdivujete presnú organizáciu v mravenisku, tak niečo podobné majú aj svište. Dier, ktoré vyhĺbili v podzemí, ako v ementáli. Presne vedia, na čo ktorá nora slúži. Akoby mali obývačku, herňu, spálňu i chodby na odkladanie odpadu.
Svište strávia pod zemou väčšinu života
Možno si kladiete otázku, aký hlboký je labyrint svištích chodieb? Aj 1,5 metra i hlbšie. Letné nory sú umiestnené vyššie, zimné hlbšie a obyčajne majú dva vchody. Táto dômyselnosť vychádza z toho, že svište trávia pod zemou väčšinu života. Až osemdesiat percent.
Aj napriek tomu, že majú prirodzené inštinkty, systém úkrytov, života či hľadania potravy, je ich v Tatrách stále menej. Nielenže majú prirodzených nepriateľov, ako sú líška hrdzavá, krkavec čierny a orol skalný, ktorí lovia hlavne hravé a zvedavé svištie mláďatá, ale často ich naháňajú aj psy. Nezodpovední majitelia ich pustia iba tak prebehnúť sa, a to aj na miestach mimo turistických chodníkov.
Musia sa sťahovať stále vyššie
„Znižuje sa im aj teritórium, v ktorom sa môžu pohybovať. Mení sa ich biotop. Na príčine je otepľovanie a neustále presúvanie svišťov do vyšších nadmorských výšok, ale aj rozširovanie kosodreviny, čím sa zmenšuje ich priestor na život a hľadanie potravy,“ vysvetlila nám zoologička Správy Tatranského národného parku v Tatranskej Lomnici Erika Feriancová.
Odhaduje, že dnes žije na území Tatier do 1 400 jedincov svišťov. Spomeňme ešte, že svišť vrchovský tatranský je najdlhšie chránené zviera u nás. Zákon určil okolnosti jeho ochrany už v roku 1883. Predtým takmer vyhynul. Ľudia ho lovili práve pre jeho schopnosť naberať tukové zásoby. Boli presvedčení, že sadlo z tohto hlodavca môžu využiť ako liek.
Ublížilo mu aj spásanie holí a tiež neusmerňovaná turistika, ktorá zasahovala do jeho životného priestoru a zimného spánku. Dnes ju koriguje zimná uzávera.
Pristavme sa ešte pri dôvodoch ochrany tohto zaujímavého živočícha. Svište totiž žijú aj inde. Ale nie tatranské. „Genetika nepustí, naše sú jedinečné, žijú len na území Tatier,“ pokračuje Erika Feriancová.
Prečo treba svišťa chrániť
Ako prvý opísal osobitosť tatranskej populácie svišťa vrchovského v roku 1961 Jozef Kratochvíl. Pri svojich tvrdeniach a porovnaniach s alpskou populáciou svišťa sa opieral o odlišnú morfológiu lebiek. Podľa neho významným rozlišovacím znakom tatranskej geografickej rasy svišťa je dlhšia nosová kosť a väčšia šírka v oblasti úst.
Jeho zistenia zostali na takmer polstoročie ojedinelé. No v roku 2010 uverejnila SITA jedinečnú správu, že svišť vrchovský tatranský je endemit, ktorý žije iba na území Tatranského národného parku. Potvrdili to genetické analýzy z dodaných vzoriek z Tatranského národného parku. Podieľali sa na nich pracovníci Technickej univerzity vo Zvolene. Čistý poddruh, jediný na svete, dostal vysvedčenie, aké sa nevystavuje každý deň.
Dosť dôvodov na ešte lepšiu ochranu tohto jedinečného zástupcu tatranskej živočíšnej ríše. Viac krokov k tomu sa už urobilo. Napríklad, došlo k presťahovaniu niekoľkých jedincov aj mimo TANAP, do Nízkych Tatier. A svišťom sa tam darí. Rovnako dopadlo aj sťahovanie vzácneho hlodavca zo Západných do Belianskych Tatier.
Ich párenie trvá iba niekoľko hodín
No najzásadnejším opatrením, ktoré má zabrániť poklesu svištej populácie v Tatrách, je zimná uzávera. Už sme spomínali, že svište dlho spia. No nielen to, pária sa v apríli v priebehu niekoľkých dní po vyhrabaní.
„Ich párenie trvá len pár hodín, čo je veľmi krátky čas na splodenie potomstva,“ dôvodí Erika Feriancová.
„Sú oslabené po pravom zimnom spánku a potrebujú pokoj. Jarná uzávera im prospieva. No nie všade je taká idylka. Svišťov máme napríklad aj vo Francúzskej mulde, najvyššie položenej tatranskej zjazdovke. A tam sa bežne lyžuje až do neskorej jari. A to aj ponad svištie nory. Preto stále hľadáme kompromisy medzi tým, čo potrebuje príroda, a tým, do akej miery v nej môže človek rozvíjať svoje aktivity,“ dodala.
Autor titulnej fotografie: Peter Hrubala
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas
