Cart is empty 
Myšlienka zmapovať a združiť tatranskú subkultúru horských nosičov zrela v hlave Štefana Bačkora dlho. Už takmer tridsať rokov je jedným z nich a v dobrom závidel horským vodcom, že mali v Starom Smokovci až dve kaviarne, v ktorých sa dokázali stretnúť a tráviť voľný čas. Dnes už nefunguje ani jedna, zato Sherpa Caffe píše už druhú dekádu svojej histórie. S dúškom vynikajúcej kávy tu nasajete aj históriu slovenského horského nosičstva.
Profesia horských nosičov je nielen v Európe, ale aj vo svete veľmi zriedkavá a okrem Nepálu neexistuje v takej podobe, ako ju poznáme my, hádam nikde inde. Podarilo sa ju zapísať do národného Zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO a veľkú zásluhu na tom má práve partia okolo Štefana Bačkora.
„Vnímam to ako poctu slovenskému tradičnému remeslu, ktorému sa teraz v Tatrách profesionálne venuje zhruba päťdesiat, šesťdesiat chlapov,“ komentuje tento úspech, ktorý bol zaknihovaný v roku 2019, Štefan Bačkor. „Denne celoročne zásobujú šesť vysokohorských chát a bez ich zanietenia a vášne pre toto povolanie by Tatry stratili jednu zo svojich najtypickejších čŕt,“ dodáva.
Dnes majú aj miesto, kde sa môžu stretávať a kde sa v minimúzeu zhromažďujú artefakty nosičského remesla. Tým miestom je Sherpa Caffe vo Švajčiarskom dome v Starom Smokovci.
„Keď som sa približne pred desiatimi rokmi z telefonátu chatárky na Zamkovského chate Janky Kalinčíkovej dozvedel, že Švajčiarsky dom je voľný a mesto ho chce prenajať, neváhal som ani chvíľu,“ opisuje udalosti spred dekády.
Je to krásny dom, ozdoba Starého Smokovca, jedna z najstarších budov Vysokých Tatier umiestnená na úpätí Slavkovského štítu a od roku 2021 aj pamiatkovo chránená. Bola zrekonštruovaná a keď Štefan Bačkor predložil projekt jej využitia nielen na ubytovanie vo voľnom cestovnom ruchu, ale aj na kaviareň a klub pre horských nosičov s múzeom venovaným téme horského nosičstva, uspel.
Desaťročný nájom domu prospel. Stal sa centrom klubového života horských nosičov a múzeum zase miestom, ktoré našim a zahraničným návštevníkom ukázalo, prečo sú nosiči v Tatrách potrební, aká je ich práca a akých významných, horám oddaných ľudí, slovenské horské nosičstvo malo a má.
„Mnohí z mojej generácie nosičov už pomaly končia, cítil som potrebu zmapovať toto remeslo a prínos, ktorý pre Tatry má, a to aj s jeho ekologickým odkazom,“ púšťa sa do vysvetľovania podstaty múzea.
Jeho ideou je zaznamenať stopu čo najväčšieho počtu činných a legendárnych nosičov, opísať ich príbehy i aktivity, ich prácu, ktorá je síce vydretá, ale krásna a pre každého jej nositeľa i výnimočná. A ukázať aj životný štýl nosičov aj inak ako ich verejnosť pozná z chodníkov v tatranských dolinách. Do Švajčiarskeho domu pasuje.
Múzeum je zážitkové, ľudia si môžu všetko ohmatať i vyskúšať. Vlastne mohli. Už dva roky je múzeum pre rekonštrukciu elektroinštalácie, ktorá sa robila v celom Švajčiarskom dome, zatvorené. No rekonštrukcia umožnila popracovať na pláne rozšírenia múzea do dvoch miestností a zmeny technológií prezentácie zbierkových predmetov a dokumentov, k čomu dopomohla aj verejná zbierka cez Donio, v ktorej sa stále pokračuje.
„Získali sme smart projekt od jednej firmy a jeho využitie sa odvíjalo práve od kapacitných možností elektrorozvodov v budove,“ opisuje Štefan Bačkor. „Umožní prezentovať tému horského nosičstva moderne, aj cez monitory, na ktorých si návštevník navolí informácie, ktoré ho zaujímajú. A to aj v štyroch jazykoch, okrem slovenčiny aj v poľskej, nemeckej a anglickej verzii.“
Všetko by malo byť dokončené, naištalované a spustené do prevádzky do začiatku letnej sezóny. Do priestoru sa vráti aj to, čo verejnosť pred zatvorením v múzeu videla – staré krošne, stará výstroj, lyže, veľa fotiek s príbehmi, informácie o nosičských memoriáloch, nosičských rekordoch a ich nositeľoch, časť prezentácie bude venovaná aj príprave vynášky.
„Ľudia nám stále nosia veci, ktoré sú spojené s nosičstvom. Veľmi im za to ďakujem. Sú to fotky, audiovizuálne záznamy, dokumenty, videá. Postupne sa ich snažíme digitalizovať a hľadať spôsob, ako ich predstaviť verejnosti,“ hovorí s tým, že o návštevnosť múzea sa obávať netreba.
„V múzeu sme za tie roky urobili viac ako 300 prednášok – pre deti, dospelých a mnohých našich i zahraničných študentov. Pokiaľ viem, je to jediné nosičské múzeum v Európe, najbližšie je v Káthmandú. Ľudí táto téma zaujíma a fascinuje ich. Veľa o nej nevedia. Presviedčam sa o tom aj keď chodím prednášať do hotelov na rôzne medzinárodné konferencie. Ich účastníkov vždy prekvapí fakt, že toto remeslo ešte existuje a sú ohromení jeho náročnosťou a spôsobom, akým sa mu tatranskí nosiči vedia oddať,“ zdôrazňuje.
Verí v kombináciu starej budovy a modernej technológie a teší sa na zaujímavú prácu s návštevníkmi. „Keď budem v Sherpa Caffe, rád ich so zbierkami zoznámim,“ sľubuje a medzitým spomenie aj raritné predmety.
„Určite medzi nich patrí wermachtka, čo je stará konštrukcia na nosenie vojenského materiálu, ktorý v Tatrách ostal po horských jednotkách operujúcich v tejto oblasti. Bolo to na svoju dobu to najlepšie, čo sa v horách používalo. Mnohí strojári z okolia ju po vojne skúšali kopírovať a niektoré repliky máme v múzeu tiež,“ opísal Štefan Bačkor zaujímavosť múzea.
Pre neho osobne má hodnotu napríklad aj hliniková krošňa od známej horolezeckej legendy Ivana Urbanoviča, ktorá bola aj v Himalájach. Má svoj príbeh, budovali s ňou základné tábory a možno bola aj na niektorom z himalájskych vrcholov. „Musíme k nej ešte získať pravdivý príbeh, aby sme ho mohli návštevníkom prerozprávať. A rovnaká práca nás čaká aj s viacerými fotografiami, pri ktorých nám chýbajú mená, udalosti, lebo ľudia, ktorí na nich sú, mnohokrát už nežijú,“ naznačuje ďalšiu prácu na zveľaďovaní zbierok.
Chce to čas, lebo podstatnú časť práce robí tím okolo Štefana Bačkora svojpomocne. A až budúce roky ukážu, aký klenot sa im podarilo v Švajčiarskom dome pre budúce generácie vybrúsiť. Držíme im palce.
Autor titulnej fotografie: Jaroslav Kizek
Máte radi Tatry? Pomôžte nám o nich povedať aj ľuďom v zahraničí. Prispejte na zbierku knihy o Tatrách v angličtine. Vyberte si jednu z atraktívnych odmien.
