Foto: archív HZS
Za ostatných dvanásť mesiacov zavŕšila Horská záchranná služba niekoľko úspešných projektov. Pre všetky je cieľom technicky úspešnejšie zvládnutá záchrana ľudí v horách, ktorí pomoc potrebujú.
Ako uvádza Horská záchranná služba na svojom portáli, všetky projekty, ktoré sa v minulom roku podarilo sfinalizovať, boli financované formou nenávratného finančného príspevku z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
Medzi nimi bolo napríklad aj ukončenie budovania dvadsiatich piatich nových automatických meteorologických staníc a inovovaná sieť devätnástich, ktoré už boli v prevádzke. Prostredníctvom nich sa sledujú rizikové faktory počasia v reálnom čase.
Automatická meteorologická stanica v Lomnickom sedle vo Vysokých Tatrách. Foto: archív HZS
„Súčasťou projektu sú tiež nová meteodatabáza a aktualizovaný meteoportál HZS, ktorý napríklad poskytuje širokú škálu informácií aj verejnosti a to priamo prekliknutím z oficiálnej web stránky HZS,“ upresňuje portál.
Dodáva tiež, že horskí záchranári týmto projektom získali stacionárny a mobilný (využíva sa v podvese pod vrtuľníkom) preventívny odpaľovací systém pre diaľkový odstrel lavín, ktoré pomáhajú najmä pri zvýšenom riziku a fungujú ako mechanizmus na predchádzanie vzniku extrémnych lavín.
Transport stacionárneho systému na diaľkový odstrel lavín. Foto: archív HZS
Ďalším významným vylepšením práce horských záchranárov je päť špecializovaných terénnych vozidiel s výbavou, výstrojom a vyškoleným odborným záchranným tímom, vrátane záchranných psov, o ktoré sa uchádzali v rámci projektu Horský špecializovaný záchranný modul. Získaná technika s personálom a psami sa už zúčastnila aj medzinárodnej záchrannej misie po zemetrasení v Turecku začiatkom minulého roka.
Spojovacie veliteľské vozidlo. Foto: archív HZS
Portál ďalej uvádza, že v decembri bola ukončená rekonštrukcia rádiovej siete HZS. Cieľom tohto projektu bolo vybudovanie komplexného digitálneho rádiového systému na hlasovú a dátovú komunikáciu v horských oblastiach a aj mimo nich.
„Zvýši sa tak efektivita informačného toku a zabezpečí komunikácia so zložkami integrovaného záchranného systému, ale aj s ďalšími zložkami, s ktorými Horská záchranná služba spolupracuje.
V projekte sú zahrnuté tiež dve mobilné dispečerské pracoviská, ktoré môžu byť využité v mimoriadnych situáciách,“ informuje záchranárska webová stránka.
Budova základne v Jasnej s logom HZS, ktoré bolo ošetrené ochrannou známkou v marci minulého roku. Foto: archív HZS
December bol mesiacom, keď horskí záchranári zavŕšili aj úspešné uchádzanie sa o financovanie projektov venovaných posilneniu intervenčných kapacít HZS. Išlo o výstavbu novej základňovej stanice v oblastnom stredisku Západné Tatry Juh v Žiarskej doline, nákup motorových vozidiel a motorových štvorkoliek a nákup výstroja a výzbroje príslušníkov HZS, ktoré posilnia poskytovanie pomoci ľuďom v teréne, ale aj výcvik horských záchranárov.
Súhrnom – z fondov Európskej únie na spomínané projekty čerpali takmer 19,5 mil. eur. No HZS obstarávala aj niekoľko podlimitných zákaziek z verejných financií, ktorých spoločná predpokladaná hodnota bola takmer 700 tisíc eur, ale dokázala ich vysúťažiť s úsporou takmer 178 tisíc eur. Nebolo to po prvý raz. Rok predtým pri obstarávaní dvoch nadlimitných zákaziek ušetrila viac ako 600 tisíc eur.
Bezpilotný prostriedok DJI MATRICE 350 RTK so zariadením Lifeseeker. Foto: archív HZS
Portál HZS tiež informuje, že doposiaľ neukončila všetky obstarávania týkajúce sa zariadenia Lifeseeker, ktoré vytvorí lokálnu mobilnú sieť a submetricky identifikuje zapnutý mobilný telefón.
„Aby vysielacia stanica Lifeseekeru mohla vzlietnuť, slúži jej ako nosič dron. V minulom roku boli zaobstarané za európske financie štyri nové drony, ktoré využívajú oblastné strediská v Malej a Veľkej Fatre a v Nízkych a Vysokých Tatrách, a tiež dron, ktorý má fungovať ako nosič pre zariadenie Lifeseeker,“ citujeme z neho. Pracovať s dronmi vie 19 vyškolených záchranárov – pilotov bezpilotných prostriedkov, 14 z nich vyškolili práve v priebehu minulého roka.