Dopravné zápchy v Tatrách.

Autom až pod vleky sa v Tatrách o pár rokov už nebude dať ísť

by Články

Ilustračné foto:  Ivan Horňák 

Počas zlatého týždňa Vysoké Tatry praskali vo švíkoch. Preplnené parkoviská, hromady áut na cestách, státie v kolónach, namiesto sviatočnej pohody stres a nespokojnosť. Môže sa to v budúcnosti počas náporov návštevníkov veľhôr zmeniť?

Opakuje sa to každý rok. Obdobie od Štefana do Troch kráľov sú Tatry nabité turistami, lyžiarmi a skialpinistami. Väčšina z nich používa na prepravu osobné auto a parkoviská v strediskách Vysokých Tatier tento nápor nedokážu zvládnuť.

„Toto je výnimočný časový úsek. Inokedy v roku tento problém v Tatrách nemáme. Možno až na výnimku pár hromadných podujatí, ako sú trebárs Medvedie dni, existujúci počet parkovacích miest stačí,“ hovorí Štefan Mulik, ktorý má na starosti geografické a informačné systémy a dopravu na MsÚ Vysoké Tatry.

Všetci chcú ísť na Hrebienok iba počas víkendov a voľna. Rad na lanovku potom vyzerá takto. Ilustračné foto:  Renáta Rajtárová Šišoláková

Dodáva, že počas zlatého týždňa problém s parkovaním a plynulou dopravou spôsobujú jednodňoví návštevníci, ktorí sa vyberú do Tatier na obrátku vo veľkom počte, ale aj nedisciplinovaní vodiči a nedostatočná zimná výbava ich áut, čo dokáže zabrzdiť premávku v stúpaniach na dlhé desiatky minút.

Pre ubytovaných, zamestnaných a domácich obyvateľov, plus primeraný počet jednodňových lyžiarov či turistov majú Vysoké Tatry vyriešené zázemie na parkovanie, čo dokladajú poprázdninové januárové dni, keď sa nikde nečaká. Trendom nie je neustále budovať nové parkovacie miesta, ale presunúť návštevníkov do verejnej dopravy.

„Pravdou je ale aj to, že Prešovský samosprávny kraj, ktorý zastrešuje autobusovú dopravu, sa dnes borí, podobne ako aj celé Slovensko, s nedostatkom vodičov. Pokiaľ mám dobré informácie, počas sviatkov dopravné spoločnosti zápasili aj so zvýšenou práceneschopnosťou vodičov pre covid. Nemohli teda zahustiť dopravu a pre zápchy mnohé spoje aj meškali,“ pokračuje Š. Mulik.

Mesto Vysoké Tatry už viac rokov komunikuje aj s ministerstvom dopravy a železničnými spoločnosťami, aby sa zahustili intervaly na Tatranskej elektrickej železnici  a Ozubnicovej železnici z hodiny na polhodinu. Pomohlo by to prepraviť viac cestujúcich od Popradu či Štrby smerom do Tatier a potom zo Štrbského Plesa cez Starý Smokovec do Tatranskej Lomnice.

„No chcelo by to investovať do výstavby výhybní, čo sa zatiaľ nedosiahlo. Výstavba nových parkovísk nie je východisko, mesto Vysoké Tatry touto cestou nechce ísť. Viaceré jeho časti majú štatút klimatických kúpeľov, rozprestiera sa v národnom parku, čo prakticky vylučuje, aby sa v ich prostredí vytvárali podmienky pre zahustenie pohybu automobilovej dopravy,“ dôvodí Š. Mulik.

Budúcnosť riešenia dopravy, vrátane statickej, spočíva v pláne udržateľnej mobility regiónu Vysoké Tatry. Na tomto strategickom dokumente pracuje Prešovský samosprávny kraj spolu s mestom Vysoké Tatry a podtatranskými mestami a obcami, ako sú Poprad, Kežmarok, Štrba a ďalšie.

Budúcnosťou dopravy vo Vysokých Tatrách je verejná doprava. Ale treba ju inak zorganizovať. Ilustračné foto: Karin Kollerová

„Práce na jeho tvorbe by mali byť v tomto roku zavŕšené, potom bude nasledovať plnenie jednotlivých krokov. V pláne sa ráta aj so záchytnými parkoviskami v podhorí, prestupnými terminálmi, kyvadlovou dopravou do stredísk a podobne.“

Kyvadlovú dopravu do stredísk si už mesto Vysoké Tatry vyskúšalo. Napríklad počas jarných prázdnin zberá skibus lyžiarov či turistov a rozváža ich od Tatranskej Polianky po Tatranské Matliare. Osvedčilo sa to, predišlo preplneniu tatranských ciest a parkovísk a obslúžilo potreby návštevníkov i lyžiarskych stredísk. Organizuje sa počas jarných prázdnin každoročne.

Plán udržateľnej mobility regiónu Vysoké Tatry rieši dopravu komplexne. Definuje jej budúce potreby pre roky 2030, 2040 a 2050, stanovuje priority, identifikuje opatrenia a zdroje na ich dosiahnutie. Smeruje k tomu, aby sa pre tatranský región zabezpečila kvalitná a moderná doprava, a to posilnením verejnej ekologickej dopravy, redukovaním individuálnej automobilovej dopravy a zavádzaním smart riešení.

Kým sa tak stane návštevníci Vysokých Tatier by mali viac využívať rôzne aplikácie s informáciami o situácii v strediskách cestovného ruchu a plánovať si návštevu veľhôr aj v iné ako víkendové či sviatočné dni. Tatry sa nafúknuť nedajú a tlačenici sa dá predísť rozumnými rozhodnutiami.

Na vrchole

Tatry magnetom aj v zime. Prinášame výber populárnych horolezeckých stien

by ČlánkyUžitočné tipy
 na hory

Ilustračné foto:  József Jocó Pozsgai 

Zimná horolezecká sezóna trvá vo Vysokých Tatrách do 15. apríla.  Aktuálny návštevný poriadok horolezcom síce priniesol sumár obmedzení, no aj pri ich rešpektovaní sa v pohorí dá vybrať z množstva populárnych i lahôdkových stien.

Vyberme si niektoré z nich, napríklad steny Mengusovského štítu (2 424 m). Je najvyšším z troch Mengusovských štítov tvoriacich amfiteáter nad Veľkým Hincovým plesom. Znalci odporúčajú južnú, rozľahlú stenu, alebo severovýchodnú a severnú stenu. Severné zrázy spadajú z Mengusovského štítu k Morskému oku a patria svojou mohutnosťou k najväčším tatranským stenám. Prístup pod steny je od Popradského plesa a športovci si môžu vybrať z ponuky 46 možností výstupov, ktoré už v minulosti horolezci absolvovali.

Ihla v Mengusovskej doline. Foto: Eduard Kuro Lipták

V hlavnom hrebeni Vysokých Tatier sú horolezecky mimoriadne populárne Rysy (2 503 m). No najmä v zime patrí ich 400 vysoká východná stena k náročným horolezeckým podujatiam a odvážia sa na ňu iba skúsení lezci. Prístup na ňu je z Chaty pod Rysmi a z Bielovodskej doliny, pričom horolezci majú k dispozícii 18 trás.

Šesť možností na výstup poskytuje Ťažký štít (2 520 m). Je uzlovým bodom v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Jeho severovýchodná stena, ktorá sa ponúka aj na zimný výstup, uzatvára Ťažkú dolinu a je vysoká 400 m. Priamo pod stenu je možné dostať sa zo sedla Váhy..

Po výstupe. Ilustračné foto: Eduard Kuro Lipták

Jedným z najkrajších štítov hlavného hrebeňa Vysokých Tatier je i Vysoká (2 560 m). Do plánu zimných výstupov sa núkajú jej východná (450 m) i severná stena (500 m). Pod východnú stenu je prístup od Popradského plesa, pre severnú od Chaty pod Rysmi, resp. z táboriska v Bielovodskej doline. Horolezci majú súhrnom k dispozícii 17 možností výstupov.

Dračí štít (2 523 m) je najvyšším štítom bočného hrebeňa Vysokej a horolezecké príručky odporúčajú cestu na vrchol južnou alebo severovýchodnou stenou. V obidvoch prípadoch sa  pod nich nastupuje od Popradského plesa. Popísaných je deväť možností výstupov južnou stenou. Výstupy vedúce severovýchodnou stenou Dračieho štítu sú totožné s popisom výstupu na Vysokú východnou stenou.

Končistá (2 535 m) je ďalším možným cieľom horolezcov v zimnej sezóne. Na jej vrchol sa odporúča liezť západnou stenou od Popradského plesa, resp. rovno z Lávky Končistej. Horolezci si môžu vybrať trasu spomedzi 24 popísaných výstupov.

Od Popradského plesa je možné vybrať si aj výstup na Štrbský štít (2 385 m). Hoci naň nevedie značkovaný turistický chodník, často je navštevovaný od Mlynickej doliny. Horolezci sa na jeho vrhol dostanú severnou stenou a majú k dispozícii dvanásť  popísaných trás.

Čertovu vežu (2 565 m) možno horolezecky pokoriť východnou stenou, pod ktorú sa športovci dostanú od Velického plesa. Je vysoká 500 m a poskytuje exponované a neobvykle dlhé zimné výstupy. Horolezci majú na výber 14 možností trás na vrchol.

Výstup. Ilustračné foto: Eduard Kuro Lipták

Horolezcov v zime láka aj Pyšný štít (2 623 m). Je piatym najvyšším vo Vysokých Tatrách a leží v rázsoche Lomnického štítu. Dá sa na neho vyliezť západnou i východnou stenou od Téryho chaty či Chaty pri Zelenom plese. Populárne sú najmä žľaby západnej steny. Ale horolezci si môžu vybrať až z 23 možností popísaných výstupov na vrchol štítu.

V zime je atraktvíny i Jahňací štít (2 229 m), ktorý je najvýchodnejším vrcholom hlavného hrebeňa Vysokých Tatier.  Jeho južná stena poskytuje horolezcom 8 alternatív výstupov. Pod stenu sa treba vybrať od Chaty pri Zelenom plese. 

Lezenie na ľadopádoch.  Ilustračné foto: Eduard Kuro Lipták

K zimnému horolezectvu neodmysliteľne patrí aj lezenie ľadopádov. Vysoké Tatry majú neúrekom možností, ako si vyskúšať techniku lezenia na ľade. Napríklad v západnej časti pohoria sú to ľadopády v Hlinskej doline, Mengusovskej doline či Mlynickej doline, v centrálnej časti ich ľadolezci nájdu v Bielovodskej doline, Velickej doline či Veľkej Studenej doline a vo východnej časti Vysokých Tatier napríklad v Javorovej doline, Malej Studenej doline a Doline Zeleného plesa.

Pri plnení všetkých horolezeckých plánov vo Vysokých Tatrách ale treba rešpektovať nový návštevný poriadok TANAP-u, ktorý sa v paragrafe 6 venuje aj podmienkam vykonávania horolezectva. Okrem časových obmedzení vstupu na jednotlivé miesta národného parku je dôležité horolezecké túry zaregistrovať na webovom sídle správy TANAP-u. Pravidlom je tiež vlastníctvo preukazu národného horolezeckého zväzu.

Zdroj:  Výber tatranských stien, horolezecký sprievodca, Vysoké Tatry – zima

Zmeny na postoch riaditeľov HZS a TANAP-u

Novým riaditeľom záchranárov je Matúšek, v TANAP-e vo výberom konaní uspel Olexa

by Články

Martin Matúšek. Foto:  HZS

Novým riaditeľom Horskej záchrannej služby je Martin Matúšek. Na tomto poste začiatkom januára vystriedal Mareka Biskupiča. Vo výberovom konaní na riaditeľa Tatranského národného parku uspel Peter Olexa, ktorý bol doteraz poverený jeho vedením.

Martin Matúšek je horským záchranárom od roku 1996. Ako uvádza portál Horskej záchrannej služby, prvé záchranné akcie absolvoval ako dobrovoľník v Malej Fatre a následne strávil päť rokov na Stredisku lavínovej prevencie. Od roku 2003 pôsobil na oblastnom stredisku vo Vysokých Tatrách. Je inštruktorom pozemnej záchrany, lavínovým špecialistom a psovodom lavínového psa.

Martin Matúšek. Foto: HZS

„Mojim cieľom je zlepšiť spoluprácu so všetkými zložkami integrovaného záchranného systému aj mimo zásahových oblastí HZS,“ povedal nový riaditeľ. Doplnil tiež, že jeho víziou je prehlbovanie spolupráce s Vrtuľníkovou záchrannou zdravotnou službou a správami národných parkov, pretože Horská záchranná služba vykonáva svoju činnosť takmer výlučne na ich územiach.

V pláne má tiež, ako informuje portál HZS, obnoviť preventívnu a vzdelávaciu prácu vo všetkých oblastiach záchrany podľa vzoru Strediska lavínovej prevencie. Pokračovať bude vo vylepšovaní materiálno-technického zázemia pre prácu záchranárov a v budúcnosti aj v zlepšovaní podmienok práce a priestorov riaditeľstva HZS.

Horská záchranná služba bude podľa vyjadrenia Martina Matúšeka nadväzovať aj na trend čerpania prostriedkov z eurofondov. Za dôležité považuje podporu odborov a spoluprácu s horolezeckým spolkom YAMES, prevádzkovateľmi lyžiarskych tratí a vlekov a turistických klubov, s ktorými plánuje šíriť osvetu o bezpečnom pohybe v horách.

Pri nástupe do funkcie riaditeľa Horskej záchrannej služby M. Matúšek poďakoval svojim predchodcom za finalizáciu a naštartovanie viacerých projektov a procesov, ktoré skvalitnili činnosť Horskej záchrannej služby v našich horách.

Peter Olexa. Foto: TANAP

Na funkciu riaditeľa nášho najstaršieho národného parku uspel vo výberovom konaní koncom minulého roka Peter Olexa, ktorý bol od novembra poverený jeho vedením a vystriedal na tejto pozícii po šestnástich rokoch pôsobenia Pavla Majka.

V predloženej koncepcii rozvoja TANAP-u označil za dôležitú spoluprácu medzi všetkými subjektmi, ktoré pôsobia v národnom parku, najmä s Horskou záchrannou službou. Orientovať sa chce tiež na nevyužitý potenciál budov v správe parku a venovať sa ich rekonštrukcii a ich možného využitia v turistickom ruchu , vrátane sprievodcovských služieb cez kmeňových zamestnancov parku.

Za dôležité v ochrane prírody považuje vedu a výskum, ktoré majú napomôcť nastaveniu manažmentu ochrany prírody v jej prospech i organizovaniu turizmu i v problematických lokalitách. V koncepcii, ktorá bola zverejnená na stránke ministerstva životného prostredie, sa venoval aj možnosti vysadenia losa mokraďového do ekosystému parku, ale aj návratu lososa a úhora ho horských potokov.

Bežkárska stopa v Nízkych Tatrách

Krásne výhľady – aj o tom je bežkovanie v Nízkych Tatrách

by Články

Foto: Matúš Jančík.

V známom centre zjazdového lyžovania v Jasnej majú miesto na svoju obľúbenú aktivitu aj vyznávači bielej stopy.

Napriek tomu, že v celej Európe každoročne ubúda snehová prikrývka, v tomto stredisku si na lyžiach pár mesiacov predsa len zabeháte. Aktívne oddychovať s rodinou na prírodnom snehu môžete v Demänovskej doline s výborne upravenými traťami. Trate sú pripravované výlučne na prírodnom snehu a nadmorská výška nad 1 200 m je dobrou garanciou využiteľnosti trás. Chopok môžete prebrázdiť po troch trasách na severnej strane kopca alebo je možné vydať sa na dlhú trať Biela púť.

V lokalite Jasná – Zadné vody bývajú udržiavané bežkárske trasy v celkovej dĺžke zhruba 5 kilometrov. Červený Športový okruh meria 2 300 metrov, Turistický okruh má 3 000 metrov a väčšinou kopíruje červenú trasu. Na okruhoch prekonáte prevýšenie 92 metrov. Nachádza sa tu aj zelená cesta, takzvaná Chaletová spojka, dlhá 700 metrov, ktorá vás privedie k spomínaným dvom bežkárskym okruhom z lokality Otupné. K začiatku zelenej spojky sa dá dostať po zjazdových trasách, ktoré nie sú vo svojich spodných častiach veľmi strmé. K bežeckým trasám, ktoré nie sú náročné a sú vhodné aj pre rodiny s deťmi, možno prísť z parkoviska na ceste pod Tromi vodami.

Bežkári, pre ktorých sú okruhy okolo Chopka málo, majú v tejto časti Nízkych Tatier k dispozícii známu Bielu púť dlhú takmer 30 kilometrov. Je to trasa aj pre peších turistov s nádhernými prírodnými scenériami. Obľúbené sú aj trate na Čertovici, ktoré sa nachádzajú v priemernej výške tisíc metrov s garanciou prírodného snehu aspoň dva mesiace v roku. Každý rok okolo horského priechodu pribúdajú nové kilometre upravovaných tratí, niektoré – menej náročné – sú vhodné aj pre rodiny s deťmi. A podobne, ako aj inde v Nízkych Tatrách aj tu majú bežkári na obdiv počas pekného zimného počasia zasneženú scenériu okolitých lúk, lesov a kopcov doslova v rozprávkovej kvalite.

Knihu CEZ HORY inšpirovanú láskou k Tatrám si môžete objednať v našom e-shope

Miki Knižka - vysokohorský nosič, horský vodca, lyžiar, skialpinista, chatár na Zbojníckej chate

Miki Knižka: Svet je pekný – Tatry sú však krajšie

by Články

Foto: Martin Krystýnek, archív Mikiho Knižku.

Vysokohorský nosič, horský vodca, lyžiar, skialpinista, chatár na Zbojníckej chate. Jeho druhým domovom je Kanada, v ktorej žil jedenásť rokov. Vo svete je veľa miest, ktoré pokladá za krásne, no Tatry sú aj pre neho jedinečné. Miki Knižka.

Ste chatárom na Zbojníckej chate, ktorá je otvorená celoročne. Čo treba urobiť, aby aj v zime bola útulná?
Zima je vo Vysokých Tatrách veľmi dlhá, okrem bežných vecí ju treba zásobiť aj palivom. My kúrime peletami, a tak na chatu treba previezť dostatok peliet, čo zabezpečujú vrtuľníky. Máme povolené lietať dvakrát do roka.

Robíte si aj zásoby potravín?
Nie, potraviny a bežné veci nám denne vynášajú nosiči. Nosí sa aj v zime, no keďže v zime je výrazne menej turistov, menej je aj vynášok. Máme podobnú ponuku jedál ako na ostatných vysokohorských chatách, dávame prednosť lokálnym výrobcom, na chatu vynášame vždy čerstvé potraviny.

V zime je však prístup na chatu komplikovanejší. Nad pásmom lesa sú miesta so záľahou snehu, kde sa bez lyží či snežníc nedá pohnúť. Ako to nosiči zvládajú?
V takomto počasí, keď extrémne fúka a sneží alebo sú vyhlásené lavínové výstrahy, dáme nosičom vedieť, aby nechodili. Alebo aby si vzali lyže. O pár dní sa spravidla donáška obnoví. O nič nejde, vtedy sa ani turisti k nám nedostanú. Aj tí, čo majú zarezervovaný nocľah, volajú, žeby radi prišli, ale nedá sa.

Takže chata ostáva aj prázdna?
To sa v zime stáva často, že nikto k nám nevyjde aj niekoľko dní po sebe.

Čo sa v nej vtedy deje?
To, čo sa nestihne v lete. Opravujeme vybavenie, ošetrujeme drevené časti interiéru, maľujeme… Ale najmä – odhadzujeme sneh. Ak by sme to nerobili, chatu zafúka. Aj keď chceme ísť von na toaletu, treba, aby sme si urobili cestičku.

Aj vy ešte robíte vynášku? Hovorí sa o vás, že ste jedným z najlepších tatranských nosičov.
Od chlapca som vysokohorských nosičov obdivoval a keď som mal sedemnásť, stal som sa jedným z nich. Áno, je pravda, že kedysi bolo nosenie pre mňa všetkým, no časom som sa začal orientovať aj na horolezectvo, skialpinizmus a horské vodcovstvo a nosičstvo ustúpilo do úzadia. Mal som však komplikovaný úraz členka a lekári mi povedali, že druhý pokus o reparát už nebude. Skúšam čosi vyniesť aj teraz, tak zo zvyku, ale už si nenaložím toľko ako za starých čias.

Našla si Zbojnícka chata vás alebo vy ste si našli Zbojnícku chatu?
Bol to zhluk okolností. Pred tromi rokmi som si podal žiadosť na Chatu pod Rysmi. Počul som, že tamojší chatár Viktor Beránek chce skončiť. Išiel som za ním, či to mám urobiť, lebo nikdy by som nešiel proti nemu. Vážim si ho ako človeka i pre všetko, čo urobil pre vysokohorské chaty. Povzbudil ma, že si ma vie predstaviť ako chatára, ktorý ho nahradí, ale zároveň mi povedal, že ešte nie je rozhodnutý, či skončí. Tak som podal súbežne aj žiadosť o miesto chatára Zbojníckej chaty.

Knihu CEZ HORY inšpirovanú láskou k Tatrám si môžete objednať v našom e-shope

Dnes vieme, že na realitu sa premenila tá druhá…
Bol som na pohovoroch, ktoré organizovali Klub slovenských turistov a Slovenský horolezecký spolok JAMES, a oznámili mi, že sa zo mňa stal chatár na Zbojníčke, za čo som im neskutočne vďačný.

Chatu ste však poznali?
Veľmi dobre. Za bývalého chatára Eduarda Záhora – Gazdu som na ňu vynášal a keď chata vyhorela a stavala sa nanovo, pomáhali sme tam viacerí nosiči. Najskôr sme vyniesli hore, čo bolo treba, potom sme ostali pomáhať. Vtedy sa mi ani nesnívalo, že v nej budem chatárom.

Aký máte tím?
Veľmi dobrý. Máme chlapský kolektív, lebo okolo chaty je stále prevaha fyzickej práce. Na leto berieme brigádničky. V chate je viac turistov, dievčatá robia v kuchyni, pri obsluhe, upratujú. Aj pre tento mix je naša chata obľúbená.

Už sme spomenuli, že je vám blízke horské vodcovstvo. Ste držiteľom certifikátu UIAGM, čo je najvyšší punc kvality, aký môže horský vodca získať. Ako sa dá zladiť tento váš záujem s pozíciou chatára?
Horského vodcu robím ostatných dvanásť rokov a bol to môj sen, na ktorý sa mi podarilo siahnuť. Začal som s ním už v Kanade, kde som istý čas žil. V mojej situácii sa nedá robiť počas celého roka, lebo chata ma najmä v lete potrebuje celého, je to práca na plný úväzok. Snažím sa nevypadnúť z toho a sprevádzam turistov sem-tam v lete, a hlavne v medziobdobí, ako jeseň či jar, sprevádzam klientov aj do zahraničia.

Kam ich najčastejšie sprevádzate?
Určite do Kanady, kde som jedenásť rokov žil a mám tam kontakty, ale aj do Japonska či Nórska. To hovorím o zimných športových aktivitách, ako je skialpinizmus, freeride či heliskiing. Kanada je určite moja topka, ale aj Japonsko je vynikajúca destinácia, najmä čo sa týka kvality snehu, ale aj zážitkov, pretože v tej krajine je všetko inak ako u nás a človek to zbadá ihneď, ako vystúpi z lietadla. Na leto odporúčam náročnejším turistom Peru alebo Bolíviu.

Ako v Kanade, ktorú poznáte veľmi dobre, funguje systém horských chát?
Vo väčšine prípadov ide o chaty bez personálu a služieb pre turistov, zaplatíte si ubytovanie, dostanete kód, ktorý vám otvorí dvere, a ostatné je na vás. Musíte sa o seba postarať, pripraviť si vlastné jedlo a podobne. A potom sú tu komerčné chaty so servisom, podobné ako u nás, ale turisti tam chodia nie na jedno prenocovanie, ale na viac dní, často ich tam privezú vrtuľníky a oni za ten čas robia túry do okolia. Je to prosto iná krajina, ale mne sa páči.

Ale Tatry máte rád, však?
Isteže, veď preto som sa vrátil. V Kanade som mal zabehnutý život a na mojom mieste by sa 90 percent ľudí už na Slovensko nevrátilo. Mal som firmu na výškové práce, zarábal som slušné peniaze, aké už mať asi nebudem. No stále ma to ťahalo domov. Hovoril som si, že svet je pekný, ale Tatry sú ešte krajšie. Mnohí majú peknú prírodu, krásne hory na rozsiahlom území a my to máme v Tatrách všetko pekne pohromade na jednom mieste. Snažím sa ich medzi klientmi propagovať. Mnohí ani netušia, že existujú.

Ak by ste mali niekoľkými vetami pozvať ľudí na Zbojnícku chatu, ktoré by to boli?
Naša chata leží v nádhernom prostredí Veľkej Studenej doliny, dostanú sa k nám ľudia po viacerých značkovaných chodníkoch, napríklad aj od Hrebienka. Alebo zdatnejší turisti po prechode Bielovodskou či Javorovou dolinou, alebo zo severu od Sliezskeho domu cez Poľský hrebeň a Prielom. V susedstve má niekoľko plies a keďže je orientovaná východ-západ a pred sebou má Slavkovský štít, cez ktorý nevidno svetlo do doliny a Popradu, je to miesto takmer bez svetelného smogu. Hovorí sa, že jedno z najkrajších miest na Slovensku na pozorovanie nočnej oblohy.

Žiarska chata je aj skialpovým cieľom

Skialp na Žiarsku chatu je pre začiatočníkov ako stvorený

by Články

Foto: Martin Krystýnek.

Ak so skialpovaním začínate, trasa z ústia Žiarskej doliny na Žiarsku chatu je pre vás ako stvorená. Využívajú ju aj celé rodiny, je to typická krátka túra v Tatrách.

Pokojne ju môžete absolvovať aj večer potme a svietiť si čelovkou. Hlavne v januári a vo februári sú dni krátke a toto je možnosť, ako si zašportovať na čerstvom vzduchu aj pri časovom vyťažení. Takýto výstup má svoje čaro hlavne pri jasnom počasí. Keď napadne sneh, môžete začať priamo na parkovisku v ústí Žiarskej doliny. Prípadne si lyže vynesiete do trochu vyššej polohy. Idete stále mierne do kopca, dolina má približne na piatich kilometroch prevýšenie niečo viac ako 400 metrov.

Ak je vaším cieľom Žiarska chata, tak si počas pekného počasia určite poseďte na terase a vychutnajte slnečné lúče. No cez víkendy treba počítať s tým, že toto obľúbené miesto navštívi viac turistov. Niektorí ho majú ako cieľ prechádzky, iní pokračujú v túre na okolité kopce. Vy môžete ísť ďalej napríklad na Žiarske sedlo. Táto trasa je tiež vhodná pre menej skúsených skialpinistov. Od Žiarskej chaty pokračujete po modrej značke. V zime sa orientujete podľa tyčového značenia. Oceníte ho hlavne v prípade, keď napadne viac snehu alebo padne hustá hmla. Postupne obchádzate les a asi do hodiny by ste mali prísť k rázcestníku pod Homôľkou. Tu sa dá odbočiť doľava do Smutného sedla alebo pokračovať rovno do Žiarskeho sedla, čo je cieľ našej cesty. Ľavou stranou traverzujete Plačlivé.

V tejto časti hrozia lavíny, preto si treba pred túrou pozrieť predpoveď počasia, lavínové spravodajstvo a zobrať lavínový výstroj. Pred cieľom cesty čaká prudšie stúpanie, úsek s kosodrevinou je už pred pádom lavíny bezpečnejší. Ak by ste počas cesty zistili, že dnes už vaša kondícia na výstup nestačí, kedykoľvek sa môžete otočiť, pripraviť lyže na zjazd a pustiť sa po tej istej ceste späť k chate. Výstup od chaty na Žiarske sedlo by ste mali zvládnuť za jeden a pol hodiny. Záleží aj na tom, ako často si dávate prestávky a vychutnávate nádherné výhľady.

Knihu CEZ HORY inšpirovanú láskou k Tatrám si môžete objednať v našom e-shope

Múzeum TANAP-u Tatranská Lomnica

Nová služba v Múzeu TANAP-u – audiosprievodca

by Články

Foto:  archív  Múzea TANAP-u

Múzeum Tatranského národného parku v Tatranskej Lomnici pripravilo na prahu nového roka novinku. Návštevníci  pri jeho prehliadke môžu okrem lektorov využiť aj audiosprievodcu.

Bezplatný audiosprievodca pre smartfóny Smart Guide obohacuje prehliadku exponátov múzea o komentované slovo v slovenskom a anglickom jazyku. Nadšenci moderných technológií si môžu vybrať spomedzi dvoch tematických okruhov. Prírodovedná expozícia zahŕňa pätnásť zastavení, Človek v Tatrách má o jedno menej.

„V poslednom období sme intenzívne pracovali na tom, aby sme záujemcom ponúkli aj modernejšiu formu zoznámenia sa s našou muzeálnou expozíciou a verím, že to aj ocenia,“ hovorí Maroš Peiger, vedúci Odboru vedy a výskumu Správy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici.

Sídlo Múzea TANAP-u v Tatranskej Lomnici. Foto: archív  Múzea TANAP

Keďže aplikácia funguje online, v priestoroch expozície by múzejníci v budúcnosti chceli zabezpečiť aj wifi internetové pripojenie, aby si návštevníci mohli šetriť vlastné mobilné dáta.

Pre tých, ktorí preferujú tradičnejšie formy prezentácie, je k dispozícii lektor. „Hoci ide v tomto prípade už o spoplatnenú službu, odporúčame využiť túto jedinečnú možnosť, vďaka ktorej si návštevníci môžu vypočuť podrobnejšie informácie a zážitky z našej prírody,“ dodáva Peiger.

Okrem pravidelných lektorovaných vstupov múzeum od nového roka pridalo i ďalšie služby. „V ponuke máme napríklad tematickú environmentálnu výchovu, sezónne vstupenky či tvorivé dielne. Počas roka môžu záujemcovia navštíviť aj rôzne spoločenské podujatia, o ktorých budeme priebežne informovať,“ konkretizuje Peiger.

Spolu s novými službami vstúpil do platnosti aj nový cenník. V porovnaní s vlaňajškom sa základné vstupné zvýšilo zo štyroch na päť eur, za prehliadku expozície s lektorom zaplatia návštevníci osem eur, podmienkou však je, aby sa nazbieralo aspoň sedem záujemcov.

Zdroj:  Múzeum TANAP-u v Tatranskej Lomnici

Ján Volko v Nízkych Tatrách

Najrýchlejší Slovák zdolal aj Gerlach

by Články

Foto: Martin Krystýnek.

Náš najznámejší šprintér Ján Volko vysokohorské prostredie doslova miluje a každý rok chodí na začiatku sezóny do Tatier na sústredenie. Prezradil nám, že Vysoké Tatry má prechodené takmer celé s výnimkou štítov, kam treba ísť s horským vodcom. Strávili sme s ním príjemný deň na Štrbskom Plese, kde vznikol aj tento rozhovor.

Spája sa vám s Tatrami niečo nezvyčajné?
Zaiste, najväčší míľnik, ktorý som dosiahol. Vyšiel som na Gerlachovský štít a bol to veľký zážitok. Musím sa priznať, že som mal vtedy aj trošku strach a obavy, bolo to celkom náročné, ale určite to stálo za to. Som veľmi rád, že som mal tú možnosť, ktorú mi dali chalani z horskej služby a všetci horskí vodcovia, ktorí nás tam vyviedli ako skupinu.

Môže mať rodený Bratislavčan taký dobrý vzťah k horám?
Myslím si, že áno. Určite to závisí od konkrétneho človeka, no ja mám dobrý vzťah k horám všeobecne. Do Vysokých Tatier chodíme každoročne na začiatku sezóny na také úvodné vysokohorské sústredenie. Robíme turistiku alebo beháme veľké množstvo úsekov, kopcov. Takže Tatry majú v mojom živote, v mojom srdci, nezastupiteľné miesto a naozaj sa sem vždy teším. Povedal by som, že som ich prechodil skoro celé, teda okrem vrcholov, na ktoré treba sprievod horského vodcu. Výstup na Gerlach je jedným z mojich splnených cieľov.

Knihu CEZ HORY inšpirovanú láskou k Tatrám si môžete objednať v našom e-shope

Vraj vás rodičia v detstve viedli aj k lyžovaniu?
Nielen k lyžovaniu, ale aj k iným športom spojeným s horami. Bolo to super a som im za to veľmi vďačný, lebo nie každé dieťa má takú možnosť. Ja som začal lyžovať na Donovaloch, kde máme dom a rodinu, vždy som sa tam tešil.

Keby ste sa mohli znova rozhodnúť, stali by ste sa profesionálnym šprintérom?
Ak by som mal rovnaký talent, rovnakých ľudí okolo seba, tak určite áno. Neľutujem to, že robím vrcholový šport, že sa tým živím. Je to moja záľuba, koníček, náplň života aj práca, takže z tohto pohľadu by som naozaj nemenil.

Za čo vďačíte atletike ako športovec aj ako človek?
Dostal som veľa možností precestovať svet, dostať sa na miesta, o ktorých by som za normálnych okolností ani len nerozmýšľal, že by som tam mohol ísť. Atletika mi dala priateľstvá na celý život, skvelých ľudí okolo seba, množstvo zážitkov, takže je veľmi veľa toho, čo mi dala. A oveľa menej toho, čo vzala.

Ktoré je vaše obľúbené miesto, keď idete relaxovať ako bežný človek, nie ako profesionálny športovec?
To miesto je doma, keďže počas roka sa naozaj veľa nacestujem a chvíľku chcem byť aj s rodinou a blízkymi. Pre mňa to znamená úplne vypnúť, robiť len aktivity, ktoré počas roka nemajú miesto v kalendári. Jednoducho, idem do kina s kamarátmi, prečítam si knihu, som s rodinou, ale občas sa povŕtam aj v garáži v autách. To je koníček, ktorý máme s kamarátmi.

Práca a život majú byť v rovnováhe, ako si ju budujete vy?
Ja mám šťastie, že moja práca je aj mojím relaxom, oddychom, iba to spojím. Je to dobre vyvážené, a tým, že robím vrcholový šport, môžem navštevovať rôzne miesta, na ktoré by som sa za bežných okolností nedostal. Vyplýva z toho radosť, a tým aj balans, ktorý v živote potrebujeme.

Čo by ste povedali mladým atlétom, ako by ste im poradili na ceste, ktorá by bola podobná vašej?
Aby si našli dobrých ľudí okolo seba, lebo to je základ. Dôležité tiež je, aby si šport užívali, tešili sa z každého dňa, keď ho môžu robiť, lebo určite príde aj zranenie, a treba to prežiť a dostať sa cez to. Ale o to viac potom teší, keď sa podarí niečo ďalšie dosiahnuť. Vtedy to bude dávať zmysel.

Spojovacie veliteľské vozidlo Horskej záchrannej služby.

Horskí záchranári posilňujú aj za európske peniaze

by Články

Foto:  archív HZS

Za ostatných dvanásť mesiacov zavŕšila Horská záchranná služba niekoľko úspešných projektov. Pre všetky je cieľom technicky úspešnejšie zvládnutá záchrana ľudí v horách, ktorí pomoc potrebujú.

Ako uvádza Horská záchranná služba na svojom portáli, všetky projekty, ktoré sa v minulom roku podarilo sfinalizovať, boli financované formou nenávratného finančného príspevku z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

Medzi nimi bolo napríklad aj ukončenie budovania dvadsiatich piatich nových automatických meteorologických staníc a inovovaná sieť devätnástich, ktoré už boli v prevádzke. Prostredníctvom nich sa sledujú rizikové faktory počasia v reálnom čase.

Automatická meteorologická stanica v Lomnickom sedle vo Vysokých Tatrách. Foto: archív HZS

„Súčasťou projektu sú tiež nová meteodatabáza a aktualizovaný meteoportál HZS, ktorý napríklad poskytuje širokú škálu informácií aj verejnosti a to priamo prekliknutím z oficiálnej web stránky HZS,“ upresňuje portál.

Dodáva tiež, že horskí záchranári týmto projektom získali stacionárny a mobilný (využíva sa v podvese pod vrtuľníkom) preventívny odpaľovací systém pre diaľkový odstrel lavín, ktoré pomáhajú najmä pri zvýšenom riziku a fungujú ako mechanizmus na predchádzanie vzniku extrémnych lavín.

Transport stacionárneho systému na diaľkový odstrel lavín. Foto: archív HZS

Ďalším významným vylepšením práce horských záchranárov je päť špecializovaných terénnych vozidiel s výbavou, výstrojom a vyškoleným odborným záchranným tímom, vrátane záchranných psov, o ktoré sa uchádzali v rámci projektu Horský špecializovaný záchranný modul. Získaná technika s personálom a psami sa už zúčastnila aj medzinárodnej záchrannej misie po zemetrasení v Turecku začiatkom minulého roka.

Spojovacie veliteľské vozidlo. Foto: archív HZS

Portál ďalej uvádza, že v decembri bola ukončená rekonštrukcia rádiovej siete HZS. Cieľom tohto projektu bolo vybudovanie komplexného digitálneho rádiového systému na hlasovú a dátovú komunikáciu v horských oblastiach a aj mimo nich.

„Zvýši sa tak efektivita informačného toku a zabezpečí komunikácia so zložkami integrovaného záchranného systému, ale aj s ďalšími zložkami, s ktorými Horská záchranná služba spolupracuje.

V projekte sú zahrnuté tiež dve mobilné dispečerské pracoviská, ktoré môžu byť využité v mimoriadnych situáciách,“ informuje záchranárska webová stránka.

Budova základne v Jasnej s logom HZS, ktoré bolo ošetrené ochrannou známkou v marci minulého roku. Foto: archív HZS

December bol mesiacom, keď horskí záchranári zavŕšili aj úspešné uchádzanie sa o financovanie projektov venovaných posilneniu intervenčných kapacít HZS. Išlo o výstavbu novej základňovej stanice v oblastnom stredisku Západné Tatry Juh v Žiarskej doline, nákup motorových vozidiel a motorových štvorkoliek a nákup výstroja a výzbroje príslušníkov HZS, ktoré posilnia poskytovanie pomoci ľuďom v teréne, ale aj výcvik horských záchranárov.

Súhrnom – z fondov Európskej únie na spomínané projekty čerpali takmer 19,5 mil. eur. No HZS obstarávala aj niekoľko podlimitných zákaziek z verejných financií, ktorých spoločná predpokladaná hodnota bola takmer 700 tisíc eur, ale dokázala ich vysúťažiť s úsporou takmer 178 tisíc eur. Nebolo to po prvý raz. Rok predtým pri obstarávaní dvoch nadlimitných zákaziek ušetrila viac ako 600 tisíc eur.

Bezpilotný prostriedok DJI MATRICE 350 RTK so zariadením Lifeseeker. Foto: archív HZS

Portál HZS tiež informuje, že doposiaľ neukončila všetky obstarávania týkajúce sa zariadenia Lifeseeker, ktoré vytvorí lokálnu mobilnú sieť a submetricky identifikuje zapnutý mobilný telefón.

„Aby vysielacia stanica Lifeseekeru mohla vzlietnuť, slúži jej ako nosič dron. V minulom roku boli zaobstarané za európske financie štyri nové drony, ktoré využívajú oblastné strediská v Malej a Veľkej Fatre a v Nízkych a Vysokých Tatrách, a tiež dron, ktorý má fungovať ako nosič pre zariadenie Lifeseeker,“ citujeme z neho. Pracovať s dronmi vie 19 vyškolených záchranárov – pilotov bezpilotných prostriedkov, 14 z nich vyškolili práve v priebehu minulého roka.

Skialpinizmus v Mlynickej doline

Mlynická dolina je známa extrémnym lyžovaním

by Články

Foto: Martin Krystýnek.

Ak ste si za svoj skialpinistický cieľ vybrali šesť kilometrov dlhú Mlynickú dolinu a vodopád Skok, zaiste viete, že do doliny sa treba dostať zo Štrbského Plesa.

A do tejto osady zase docestovať zubačkou či autom k hotelu Panoráma a odtiaľ sa treba vybrať peši smerom k Areálu Snow a k údolnej stanici lanovky na Chatu pod Soliskom. Vydajte sa po žltej značke, približne po polhodinke šliapania sa dostanete nad hranicu lesa a odtiaľ je 25 metrov vysoký vodopád Skok, od ktorého štartuje trasa vyhradená pre potreby skialpinistov, dosiahnuteľný zhruba po pätnásťminútovej chôdzi. Mlynická dolina v zime poskytuje veľmi dobré terény pre horolezectvo spojené s extrémnym lyžovaním.

Skialpinisti si v nej najčastejšie vyberajú ciele ako Soliskové sedlo, Patria, Štrbský štít či prechod cez Bystré sedlo do Furkotskej doliny. Niektoré si vyžadujú horských vodcov. My sme dali prednosť okružnej túre vedúcej k Soliskovému sedlu a späť, ktorá je určená pre pokročilých skialpinistov. No ak nestačí a máte dosť energie a guráže, dá sa predĺžiť o putovanie k Chate pod Soliskom (1 840 m n. m.). Následne sa spustíte zjazdovkou dolu kopcom a ste späť pri Štrbskom plese, teda na mieste, kde ste výpravu začínali. Alebo je tu iná možnosť – skialpinistická trasa s náročným zjazdom od Soliskového sedla. Nástup na túru je od Chaty pod Soliskom, kam sa vyveziete lanovkou.

Následná cesta si vyžaduje dosť námahy a skúseností. Od chaty stúpate až na vrchol Predného Soliska a skalným hrebeňom pokračujete ďalej. Miniete Sedlo za Predným Soliskom, už odtiaľ sa dá zísť dolu, ale zjazd je nebezpečný a aj ohrozený lavínami. Z hrebeňa vystupuje Soliskový zub, ten prekonáte nenáročným skalným lezením a zostúpite do širokého Soliskového sedla. Ak máte istotu, že nehrozí lavínové nebezpečenstvo, pustíte sa do ťažkej vrchnej pasáže, kde lyžovanie komplikujú preveje. Zjazd potom je už menej obťažný, zídete do Mlynickej doliny pod vodopád Skok. A po turistickej ceste s tyčovým značením sa vrátite na Štrbské Pleso.