Cyklotúry Tatrami

Uvažujú o cykloprepojení dvoch vysokotatranských stálic turistického ruchu

Tatry chcú mať zokruhované. Tomuto zámeru môže pomôcť aj výstavba cyklotrasy, o ktorej v mestách Vysoké Tatry a Poprad uvažujú.

Myšlienka spojiť Poprad so Starým Smokovcom nielen autobusmi, električkami a po železnici, ale aj cyklotrasou nie je nová. Vedenie miest Poprad a Vysoké Tatry sa ňou zaoberali už pred viac ako desiatimi rokmi a pôvodne sa uvažovalo vybudovať ju okolo cesty spájajúcej tieto dve veľké stálice tatranského turistického ruchu.

No teraz sa zaoberajú aj možnosťou vybudovať cyklotrasu, ktorá by lemovala dráhu električky z Popradu do Starého Smokovca. Ako informovala SITA, potvrdil jej to primátor Vysokých Tatier Jozef Štefaňák s tým, že ide o jeden z posledných návrhov na cykloprepojenie oboch miest, čo by napomohlo aj myšlienke zokruhovať Tatry, o ktoré sa mesto Vysoké Tatry vo svojich rozvojových plánoch usiluje.

Ak by sa táto trasa presadila v plánoch miest, cyklotrasa by zrejme viedla po ľavej strane trate Tatranských elektrických železníc. Primátor túto úvahu podložil argumentom, že štát tam má vysporiadané pozemky, v okolí trate je dostatočne široké ochranné pásmo, kde sa nenachádzajú žiadne stavby a aj profil cyklotrasy by nemal veľmi prudké stúpania, čo by tiež prispelo k bezpečnosti cyklistov.

Toto trasovanie podporuje aj fakt, že by tam bol dostatok miesta aj pre záchranárske zložky, hasičov a podobné zásahy.

Autor titulnej fotografie: Monika Vojteková Lippartová

Horskí nosiči sú svetovou raritou Tatier

Tatranské remeslo zaujalo svetovou jedinečnosťou aj nemeckých filmárov

Nositeľov horského nosičstva si s veľkým rešpektom a uznaním pripomína dokumentárny film, ktorý nedávno uviedla nemecká verejnoprávna televízna spoločnosť Deutsche Welle. Film Slovenskí nosiči má na YouTube takmer 180 tisíc zhliadnutí.

Film Markusa Hensslera Slovenskí nosiči vníma tatranských horských nosičov ako mimoriadnu raritu vysokohorského prostredia, keďže v európskych horách nosičov už dávno nahradili vrtuľníky a lanovky. Na Slovensku si na drevené krosná stále tovar nakladá okolo polstovky chlapov, aby zásobili odľahlé horské chaty, ktoré fungujú v prostredí národných parkov s vysokým stupňom ochrany, a teda aj bez možnosti zásobovania inak ako nosičmi.

Horský nosič Štefan Bačkor v nemeckom dokumente
Horský nosič Štefan Bačkor v nemeckom dokumente. Autor fotografie: archív DW

Vo Vysokých Tatrách ide o Chatu pod Rysmi, Zbojnícku chatu, Rainerovu útulňu, Zamkovského a Téryho chatu a Skalnatú chatu od stanice lanovky. V Nízkych Tatrách je to Štefánička a Kamenná chata pod Chopkom.

Štefan Bačkor je jedným z nich, stal sa protagonistom spomínaného filmu. Dokument ho sníma od chvíle, ako si naloží krosná na Hrebienku a s nákladom, ktorý váži okolo sto kilogramov, vyšliape do výšky okolo dvetisíc metrov, aby svoj náklad ovocia, zeleniny a parených buchiet zložil na Zbojníckej chate.

Dva či tri razy za týždeň v zime a štyri či päťkrát v lete nenosí na Zbojníčku iba potraviny, ale aj nápoje či stavebný materiál, alebo iné potrebné veci. Opisuje prácu, ktorú treba robiť v daždi, vetre, snehu či búrke, ale ktorú má veľmi rád, lebo inú prácu, ako tú, ktorá je spojená s prírodou, by ani nerobil. Človeka zocelí, naučí pokore.

Film,  si všíma aj  komunitu tatranských nosičov, ich súdržnosť, stretnutia, súťaže – napríklad na Memoriáli Juraja Petranského – Nosičská stovka, ktorý sa organizuje ako spomienka na ich kamaráta, ktorého pri vynáške v Malej Studenej doline zasypala lavína. Alebo na nosičských pretekoch Sherpa Rallye, čo je ďalší zo spomienkových behov v Tatrách.ť.

Tridsaťminútový dokument, ktorý nakrútili kameramani Felix Hugenschmidt a Simon Flubacher, sa pristavuje aj pri tradíciách horského nosičstva na Slovensku. Mimochodom, od roku 2018 je zapísané v reprezentatívnom Zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Ukazuje Števa Bačkora pri formovaní múzea venovaného tatranským nosičom.

Exponáty sú inštalované Sherpa múzeu vo Švajčiarskom dome v Starom Smokovci. Dom, ktorý patrí k najstarším vo Vysokých Tatrách, okrem toho, že poskytuje bežné turistické služby má aj špecialitu Sherpa Caffe – priestor aj na stretnutia ľudí z nosičskej komunity. Jeho prevádzke sa venuje aj s manželkou Martinou.

Deutsche Welle ponúka pravidelne spoľahlivé spravodajstvo a publicistiku a jej satelitná televízna služba pozostáva z kanálov v angličtine, nemčine, španielčine, perzštine a arabčine. Zaradenie dokumentu z slovenského proostredia je teda výbornou reklamou Slovenska a jeho tradícií v mnohých krajinách celého sveta.       

Horskí nosiči sú reprezentantmi tradičného slovenského remesla. Autor titulnej fotografie:  archív Téryho chaty

Jozef Antol fotografuje zvieratá v horách

Jozef Antol: S fotoaparátom budem dovtedy, kým budem vládať

Najlepšími fotomodelkami sú podľa neho zvieratá vo svojom prirodzenom prostredí. Fotí ich tak, aby neporušil ich majestát, zohratosť s prírodou, aby ich nevystrašil a nestresoval. Fascinujú ho ich zvyky, hry, kolobeh života. Fotograf Jozef Antol.

Vaše fotografie zvierat vo voľnej prírode sú unikátne. Je fotografovanie váš koníček, alebo už profesia?

Koníček, krásna záľuba, ktorá mi vypĺňa voľný čas a dopĺňa sa s tým, že rád chodím na vysokohorské túry. Pracujem ako majster výroby v strojárskej firme v Dubnici nad Váhom.

Čo, resp. kto formoval váš záujem o fotografiu? Kedy to bolo?

Od mala som chodil s rodičmi po horách. Na huby, na výlety, prírodu som vnímal ako niečo, čo patrí k nášmu životu. Postupne som sa ju učil poznávať, pozorovať zvieratá, rešpektovať ich priestor. A bavilo ma to. Odhadujem, že asi pred dvanástimi rokmi som si zaobstaral prvý fotoaparát a začal fotografovať. Najskôr opatrne, pomaly, potom som sa tomu začal venovať hlbšie a časom som zistil, že fotografovanie a pozorovanie zvierat ma napĺňa.

Fotograf Jozef Anton v teréne.
Jozef Antol zvieratá fotografuje v ich prirodzenom prostredí. Autor fotografie: archív JA

Aký je to koníček?

Pre mňa je to niečo, čo ma hlavne upokojuje a aj baví. Som fotograf amatér s priemernou fotovýbavou, ale o to s väčším zanietením do prírody. Do Tatier chodím s tým, že ak sa mi aj nepodarí niečo odfotiť, uspokojí ma, že si dám aspoň dobrú vysokohorskú túru. Ale pravda je taká, že po rokoch skúseností už viem, kde sa pasú medvede, kde šantia svište alebo kde sa na slniečku vyhrievajú kamzíky. A nájdem si ich.

Kde všade sa ľudia môžu stretnúť s vašimi fotografiami?

Robím ich pre seba, mám stránku, kde ich zverejňujem. Alebo ich zavesím na stránky, ktoré sa venujú zvieratám, horám, aj špeciálne Tatrám a som rád, ak ich ľudia zdieľajú a tešia sa z nich.

Objektom vášho záujmu ako fotografa nie je príroda všeobecne, ale zvieratá v nej. Prečo?

Baví ma to, fascinuje ma ich život, zvyky, hry, zákony prírody, ktorým sa prispôsobujú. Učia ma pokore, trpezlivosti a rešpektu. Samozrejme, vo svojom archíve mám aj fotografie prírodných scenérií, ale zvieratá dominujú. Medvede, svište, kamzíky, jelene, … – to je moje. 

Čo je potrebné na to, aby vznikla dobrá fotografia?

Fotograf musí mať, samozrejme, isté zručnosti, dobre poznať lokality, v ktorých aký druh zveri žije, jeho aktivitu. kde sa zvieratá chodia pásť, kde majú chodníčky a prechody. A najmä mať dobrý vietor aby som ich mohol nerušene pozorovať. Platí tiež, že fotograf v teréne potrebuje aj trochu toho príslovečného šťastia, ktoré rozdá karty na správnom mieste a v správnom čase. Nie vždy sa to podarí a to je výzva na ďalší výjazd do divočiny.

Takže sa na dobrý záber aj načakáte…

Niektoré fotografie sú výsledkom náhody, za niektorými sú to hodiny čakania. Pri fotografovaní divých zvierat nikdy nemáte zaručený úspech dopredu. Ale dajú sa v nej vypozorovať momenty, ktoré stoja za to, aby ste stlačili spúšť.

Ktorý z tatranských fotografov by nemal v archíve zábery na kamzíky? Autor fotografie: Jozef Antol
Zvieratá sú jeho obľúbené modelky. Patria k nim aj kamzíky. Autor fotografie: Jozef Antol

Uvažujete v horách ako turista, ktorý odfotí, čo ho zaujme? Alebo, naopak, ste viac fotograf, ktorý vyhľadáva dobré zábery cielene?

Aj – aj. Turisti sa ma na chodníkoch občas opýtajú, čo tam vidím, keď sedím a pozerám hore. Viacerým turistom som už tak ukázal medveďa,ako sa pasie v diaľke a veľmi sa tomu potešili, pretože videli maca prvýkrát. Oni sa ženú  rýchlo za cieľom, oči upreté na chodník a ja sledujem okolie. Čakám, kedy sa ukáže medveď v kosodrevine, alebo kedy bude prechádzať cez hrebeň. O mne sa vie, že medvede fotografujem najradšej. Poznám ich, ovládam ich režim, dokážem ich pozorovať hodiny. Medvede zbožňujem. Sú to impozantné zvieratá a viem sa k nim priblížiť v ich prirodzenom prostredí tak, že ich nevyruším. To je dôležité, lebo vždy mám lepší pocit keď sa to takto podarí. Dokážem si na ne počkať aj hodiny , keď viem, že som na mieste, ktoré obľubujú. 

Kam najčastejšie, na aké miesta smerujú vaše kroky za dobrou fotografiou?

Všade, kde viem, že mám okrem relaxu z pohybu aj šance na dobré zábery zvierat. Aj do Tatier. Navštevujem ich od začiatku sezóny, až do zimnej uzávery. Najradšej však na jeseň,kedy je najkrajšie pozorovať medvede na brusniciach.

Čo všetko ste ochotný urobiť pre dobrú fotografiu?

Bol som pri medveďovi  vo vzdialenosti asi päť metrov. Takže – asi všetko (smiech). No každá situácia je iná. Na pekné fotky stačí aj podstatne väčšia vzdialenosť. A najmä našliapem strašne veľa kilometrov.

Zažili ste pri fotografovaní nejaký zaujímavý moment?

Nedávno sa mi taký stal. Bol som s rodinou a kamarátmi na víkend na chate v Tatrách. Samozrejme bez foťáku by som tam ani nešiel. Jedno skoré ráno som zobral kamarátov k rieke Belá pozrieť medvede. Neviem, ale nejako ma to tam nebavilo, tak sme sa rozhodli isť pozrieť do jednej doliny na rúbane na medvede. Šliapali sme hore dolinou, keď sme počuli nejaké zvuky. Išiel som sa pozrieť a pri potoku vidím rysie mláďa. Sadol som si a nerušene som obdivoval tú krásu. Po chvíľke sa ukázala aj rysica, ktorá sa predtým ozvala hlasom. Vzala ho do tlamy a odniesla. V živote som niečo také nevidel, ani nezažil. Dal som sa za nimi ešte pozrieť, či ich neuvidím, ako idú hore. Keď tu niečo za mnou spadlo, alebo skočilo zo stromu. Otočím sa a neverím vlastným očiam. Maličké rysíčatko? Bolo odo mňa hádam meter a pustilo sa za mnou ako mača. 

Fotka sa podarila?

Nielen fotky, aj videjko som natočil. Celé pozorovanie trvalo skoro pol hodinu a video tridsať sekúnd. Bolo to niečo neuveriteľné. Potom som odkráčal preč, začali sa ukazovať prví turisti a nechcel som upútať ich pozornosť na rysiu rodinku. Potrebovala pokoj.

Kedy vám záber nestál za to, aby ste riskovali?

Netlačím na pílu, snažím sa v prírode správať s rešpektom k zvieratám. Je to ich prirodzené prostredie, ktoré netreba narúšať za každú cenu. Radšej si na dobré zábery počkám.

Máte aj nesplnené fotosny?

Mal som – rysa. Ale už ho mám. Ale to, čo som zažil, tak také to nebolo ani v tom sne. Neuveriteľné! Budem chodiť po horách s fotoaparátom dovtedy, kým budem vládať.

Kamzíky v Tatrách. Autor titulnej fotografie:  Jozef Antol

Pohľad z Liptovskej Lúžnej na Baranec

Toto zviera by ste v Tatrách naozaj nečakali + VIDEO

V okolí Liptovského Mikuláša sa od jesene pohybuje kengura. Zachytili ju viaceré amatérske videá. No predpokladalo sa, že zimu neprežije. Predpoklad sa nenaplnil. Zviera nedávno vybehlo na lyžiarsky svah.

Liptov nemá na výskyt kengury patent. Už pred rokmi sa toto exotické zviera vyskytlo vo voľnej prírode aj na Záhorí a tiež vyvolalo záujem amatérskych filmárov. Už vtedy sa hovorilo, že kengura ušla z niektorého súkromného chovu a to isté sa dodnes tvrdí aj o prišelcovi z Austrálie, ktoré sa potuluje od jesene po rázovitom liptovskom regióne.

V podhorí Západných Tatier sa pohybuje kengura.
V podhorí Západných Tatier sa pohybuje kengura. Autor fotografie: Pixabay

Liptovskomikulášske regionálne noviny v novembri uviedli, že zviera bolo vidieť na viacerých miestach podhoria Západných Tatier, v okolí Liptovského Mikuláša pri akvaparku, ale aj v okolí Liptovskej Mary i v smere do Žiarskej doliny, a to už od leta.

Videá ukazovali, že poskakuje po okraji lesov, pri cestách, občas cez nich aj prebehne. Predpokladalo sa , že niekomu ušla, alebo ju chovateľ vypustil do prírody úmyselne. V takomto prípade nad kengurou vyniesol krutý ortieľ, lebo sa mohla stať potravou pre predátorov, alebo skončiť pod kolesami áut.

Myslí si to aj zoologička Tatranského národného parku Erika Feriancová. „Na jeseň sme sa domnievali, že zimu neprežije. Predsa len toto zviera nie je zvyknuté na mínusové teploty, ale zrejme si vedelo poradiť. Ako vieme, zdržiavalo sa v okolí senníkov a našlo si vhodnú potravu. Teraz, keď sneh zmizol, má tej potravy ešte viac,“ hovorí.

Došlo aj k pokusom o odchyt. „No nepodarili sa. Kengura je veľmi plachá a človeka nepustí do svojej blízkosti a rýchlo odbehne. Preto si nemyslíme, žeby vyhľadávala spoločnosť ľudí aj keď bola vychovaná v zajatí. Vo voľnej prírode sa ľuďom skôr vyhne,“ pokračuje zoologička.

Dodáva, že aj keď ide o nepôvodný druh, nie je to invázny druh a nie je hrozbou pre našu prírodu. No aj podľa nej ide o veľkú nezodpovednosť chovateľa,  lebo každý, kto má v zajatí nepôvodné druhy živočíchov, má zároveň povinnosť postarať sa o to, aby neušli.

A či je hrozbou pre ľudí na lyžiarskom svahu? „Video, ktoré koluje na internete, je pravdepodobne z mikulášskeho sídliska Podbreziny, vieme o tom. Zviera ho išlo preskúmať, keď na svahu nikto nebol. Ak by zaregistrovalo hluk z lyžovačky, zrejme by sa pre svoju veľkú plachosť k nemu ani nepriblížilo,“ ubezpečuje E. Feriancová.

Pohľad z Liptovskej  Tepličky na Baranec. Ktovie, možno aj tu kengura prežila časť zimy.  Autor titulnej fotografie: Vladimír Šterbák

Tatry počas víkendu

Víkend vo veľhorách nebude príjemný, dnes treba rátať s víchricou

Lyžiarske svahy a turistické chodníky zaleje dážď. Víkend v našich veľhorách nebude príjemný. Dnes má v polohách nad 1 500 m fúkať vietor so silou víchrice.

Počas tohto víkendu bude najlepšie zaliezť s knihou v ruke do pohodlného kresla a pod dekou sa začítať do príbehov. V celej oblasti Tatier má dnes a zajtra pršať a aj v nedeľu bude obloha pokrytá mračnami. Horská záchranná služba vyhlásila výstrahu pred miernym lavínovým nebezpečenstvom, silným vetrom, snehom a ľadom. Dnes sa na horách v polohách nad 1 500 m očakáva výskyt vetra, ktorý krátkodobo v nárazoch dosiahne rýchlosť 110 – 135 km/h, čo je sila víchrice.

Horskí záchranári upozorňujú, že povrch snehu aj na turistických chodníkoch vo vyšších polohách je na mnohých miestach tvrdý až zľadovatený, hrozí nebezpečenstvo úrazu. Preto je potrebná kompletná zimná výstroj.

Autor titulnej fotografie: Ivan Navih

Lekár Vrtuľníkovej záchrannej služby Ján Kořínek

Keď budem veľký, chcel by som byť lekárom v záchranárskom vrtuľníku

Kto sa môže stať lekárom v záchranárskom vrtuľníku? Aké sú jeho povinnosti a čo je dôležité v jeho práci, kým vzlietne a čo, keď ho vysadia v teréne? Najnovší diel podcastu S batohom cez hory je práve o tom. Vladka a Táničku tentoraz inšpiroval známy tatranský lekár záchranárskeho vrtuľníka Ján Kořínek.   

Seriál podcastov o Tatrách a ľuďoch, ktorí sú s nimi spojení pokračuje päťdesiatym prvým dielom. Už oddnes sa v ňom môžete zoznámiť s prácou lekára vrtuľníkovej záchrannej služby Jánom Kořínkom.

Vladko a Tánička sa v ňom rozprávajú o tom, čo táto profesia znamená pre všetkých, ktorí potrebujú pomoc v horách, čo všetko treba urobiť, aby záchranársky výjazd dopadol dobre a aké podmienky či predpoklady treba spĺňať, aby sa záujemca o túto profesiu mohol stať členom tímu záchranárov Vrtuľníkovej záchrannej služby.

Ján Kořínek: Záchranár sa na každú akciu musí dobre pripraviť.
Ján Kořínek: Záchranár sa na každú akciu musí dobre pripraviť. Autor fotografie: archív JK

Vo svojom rozprávaní o tejto dôležitej, ale aj trochu dobrodružnej či raritnej práci, sa opreli o skúsenosti známeho tatranského lekára Jána Kořínka, ktorý sa jej venuje už pätnásť rokov. No je aj známym horským vodcom, učí záujemcov láske k horám a sprostredkúva im zážitky, ktoré by inak nezískali.

Najaktuálnejší diel podcastov, ale aj všetky ostatné, ktoré sa nahrávali od júla 2021, si môžete vypočuť, keď kliknete na stránku www.cezhory.sk/podcasty. Nájdete v nich veľa zaujímavosti o tatranských chatách, dolinách, štítoch, plesách, udalostiach, záhadách, patrónoch, jaskyniach, ale aj o tom, ako sa treba v horách správať, aby sme nerušili zvieratá a nepoškodzovali prírodu.

Niet nad vlastnú skúsenosť, preto o podcastoch už viac neprezradíme. Ale pozývame vás do ich sveta, zaujme vás, to vieme určite.

Lekár Vrtuľníkovej záchrannej služby Ján Kořínek. Autor titulnej fotografie: archív JK

Turistický chodník z Hrebienka na Rainerku zostáva uzavretý

Aký je aktuálny stav chodníka z Hrebienka na Rainerku?

Turistický chodník zostáva uzavretý, v najbližšej dobe sa to nezmení. Po zosuve, ktorý nastal po výdatnom daždi 5. novembra minulého roka, sa situácia ešte zhoršila po páde skál. V súčasnosti hľadá Správa Tatranského národného parku najvhodnejšie riešenie tejto finančne a organizačne zložitej situácie.

Čakajú na návrhy od osloveného projektanta, ako tento stav technicky vyriešiť. Chodník sa nachádza v 5. stupni ochrany, preto bude po výbere riešenia náročnejšie aj vybavovanie potrebných výnimiek a súhlasov v súvislosti s opravami chodníka a riešením rizika padajúcich skál nad ním.

Už v októbri minulého roka bola táto časť turistickej trasy označená páskami kvôli viditeľným trhlinám a dutým miestam. K zosuvu došlo po výdatných dažďoch v nedeľu 5. novembra zhruba 200 metrov od Hrebienka smerom na Rainerovu chatu. Počas nasledujúcich dní sa stav tejto časti chodníka na Tatranskej magistrále ešte zhoršil.

Foto: Správa Tatranského národného parku.
Foto: Správa Tatranského národného parku.

„Odtrhnutie spôsobilo pravdepodobne podmytie, ide o veľmi strmý svah so sklonom zhruba 70 stupňov,“ odhadoval Peter Blišťan z Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach.

Odborníci upozornili aj na narušené skaly nad chodníkom. Masívne skalné bloky spadli na chodník 14. novembra, čo viedlo k uzavretiu tejto frekventovanej cesty. O dva týždne neskôr urobili pyrotechnici v tejto časti usmernený výbuch, pomocou ktorého rozpojili dva skalné bloky bez poškodenia chodníka a lesného porastu.

Foto: Správa Tatranského národného parku.
Foto: Správa Tatranského národného parku.

Obchádzka vedie z Hrebienka po zelenej značke okolo Bilíkovej chaty a Vodopádov Studeného potoka. Túra sa tak návštevníkom najstaršieho slovenského národného parku predĺži zhruba o 15 minút. Predstavitelia Správy TANAP-u apelujú na turistov, aby uzáveru a obchádzku rešpektovali. Naozaj nemá zmysel pre štvrťhodinu riskovať život.

Časť chodníka Tatranskej magistrály, ktorá sa zosunula, nie je len dôležitou tepnou pre turistickú verejnosť, ale i cestou, ako sa horskí záchranári môžu rýchlejšie dostať k zraneným osobám.

Foto: Správa Tatranského národného parku.
Foto: Správa Tatranského národného parku.

Ak tu najmä v zime nebudeme vedieť prejsť s technikou, záchranné akcie sa nám predĺžia minimálne o hodinu, hodinu a štvrť, čo je v prípade lavín kľúčové,“ vysvetlil Miroslav Živčák, náčelník oblastného strediska Vysoké Tatry Horskej záchrannej služby. Ako hraničné riešenie vidí možnosť dostať techniku za poškodený úsek ešte skôr, než dôjde k prípadnému ďalšiemu zosuvu.
Zdroj: Správa Tatranského národného parku, Horská záchranná služba.

Foto: Správa Tatranského národného parku.
Foto: Správa Tatranského národného parku.

Autor titulnej fotografie: Správa Tatranského národného parku.

O lavínach sa na lavínovom portáli dozviete všetko

Chcete aktuálne informácie o lavínach? Stačí pár klikov

Ľudia sa už naučili chodiť do hôr s poistením, teraz by sa mala pravidlom v ich správaní stať stiahnutá aplikácia Horskej záchrannej služby a v zimnom období nevyhnutné kliknutie na jej lavínový portál.

Štatistiky Strediska lavínovej prevencie HZS dokladajú, že v slovenských horách počas zimy spadne 200 až 400 lavín rôznych rozmerov. No toto číslo neodzrkadľuje celú realitu, v skutočnosti je ich násobne viac. Pod záľahou snehu v priemere ročne zomrú asi štyria ľudia, v minulej sezóne ich bolo šesť. Do hôr chodí stále viac ľudí a stále vyššia je aj potreba vystríhať návštevníkov pred dôsledkami pádu lavín.

Aj preto v tejto sezóne došlo k vynoveniu lavínového portálu a nový lavínový modul dostala aj aplikácia Horskej záchrannej služby, ktorá už štyri roky pomáha horským záchranárom efektívnejšie zasahovať pri záchrane ľudí v horách.

Prehľadávanie lavíny po jej zosune
Prehľadávanie lavíny po jej zosune. Autor fotografie: HZS

Viac krajín sa v poskytovaní informácií o lavínach inšpirovalo v Tirolsku a ani Slovensko nie je výnimkou, uvádza magazín Tatry.  Preto modernizácia lavínového portálu, ktorého hlavným cieľom je jednoduchá orientácia v lavínovom nebezpečenstve ako podklad pre rozhodovanie a plánovanie túr a vychádzok, našla vzor v tejto rakúskej spolkovej krajine.

Návštevníci hôr si tak denne nájdu na webstránke: www.laviny.sk podrobné informácie o stupni lavínového nebezpečenstva v predpoludňajších i popoludňajších hodinách v jednotlivých oblastiach hornatého Slovenska, ďalej o počasí a možných rizikách pádu lavín, ktorý sa od počasia odvíja, informácie o aktuálnej snehovej prikrývke a tendenciách jej zmeny, ale aj aké je riziko pádu lavín a kde.

Na jednom mieste sa tak sústreďujú všetky dôležité údaje, ktoré návštevník hôr potrebuje najmä v situácii, keď plánuje lyžiarske či horolezecké túry v extrémnejšom prostredí. Nechýba ani odklik na meteoportál HZS, okrem správ o počasí sú v jeho portfóliu aj prenosy z kamier v horských strediskách.

Od tejto zimy je súčasťou aplikácie Horskej záchrannej služby aj lavínový modul, čo približuje informácie o rizikách lavín priamo k užívateľovi – do jeho mobilného telefónu. Na stránke app.hzs.sk sú všetky informácie o možnostiach aplikácie.

Hlinská dolina
Hlinská dolina. Autor fotografie: HZS

Okrem varovaní a výstrah aplikácia napríklad cez zápis do Knihy vychádzok a túr dokáže poskytnúť  informácie aj o aktuálnom vývoji lavínových rizík a počasí či inej situácie a v prípade potreby lokalizovať človeka, ktorý potrebuje pomoc, čo uľahčuje prácu záchranárom. Dá sa využiť okrem Slovenska aj v Česku, Rakúsku a Maďarsku a odpadá aj jazyková bariéra v prípade cudzincov, lebo umožňuje preklad z cudzieho jazyka do slovenčiny alebo naopak.

Dáta si užívateľ dokáže vyselektovať aj bežne podľa vlastnej potreby. Výstrahy napríklad môže odoberať pre vybranú horskú oblasť, aplikácia mu odošle pri zmene podmienok aktuálne hlásenie o lavínovom nebezpečenstve prostredníctvom notifikácie.  

Ako uvádza časopis Tatry, za štyri roky si aplikáciu do mobilu stiahlo viac ako 140 tisíc ľudí, 600 z nich pomocou nej si privolalo pomoc.

Niekoľko informácii na záver:

Všeobecné informácie o schodnosti turistických trás a horských chodníkov nájdete na stránke www.hzs.sk alebo sa môžete informovať na telefónnom čísle HZS: +421 52/787 77 11, prípadne osobne v infocentre HZS v Starom Smokovci alebo v ktoromkoľvek oblastnom stredisku HZS. Lavínovú situáciu a aktuálny stupeň lavínového nebezpečenstva nájdete na stránkach www.hzs.skwww.laviny.sk alebo sa informujte na telefónnom čísle Strediska lavínovej prevencie HZS +421 44/559 16 95.

Aplikácia Horská záchranná služba – info nájdete na www.app.hzs.sk

Autor titulnej fotografie: Horská záchranná služba

Pomoc pri zrážke lyžiarov v Jasnej

V minulom roku našlo smrť v našich horách dvadsaťdva ľudí

Hory si v minulom roku vyžiadali dvadsaťdva obetí, dvanásť z nich zahynulo vo Vysokých Tatrách. Ako uvádza vo svojej bilancii Horská záchranná služba, oproti roku 2022 zaznamenali 13-percentný nárast zásahov.

Každá smrť v horách, každá úspešná záchrana v ich prostredí je príbeh sám osebe. Ľudský, športový, záchranný. Počet týchto príbehov rastie. V minulom roku zasahovala Horská záchranná služba vo všetkých svojich oblastných strediskách takmer tritisíckrát. Oproti roku 2022 bolo zásahov o 334 viac, čo predstavuje 13-percentný nárast. Najviac výjazdov – takmer dvetisíc – smerovalo na lyžiarske trate.

Je to nový fenomén. Potvrdzuje to aj štatistika Horskej záchrannej služby. „Pôsobíme na území celého Slovenska v šiestich oblastných strediskách. Vlani nás najčastejšie požiadali o pomoc v Nízkych Tatrách, kde sme zasahovali 1289-krát. Je to vysoké číslo, alarmujúci je počet zásahov na lyžiarskych svahoch (1119).

Tento údaj nepotvrdzuje iba fakt, že v lokalite sa nachádzajú najnavštevovanejšie lyžiarske strediská, ale dokladá najmä správanie sa lyžiarov, ich nedostatočné skúsenosti na trati a o pohybe v teréne v nevhodných poveternostných podmienkach,“ uvádzajú vo svojej bilancii horskí záchranári.

Záchranný zásah pri Rainerovej útulni
Záchranný zásah pri Rainerovej útulni. Autor fotografie: HZS

V Oblastnom stredisku Vysoké Tatry vykonali vlani záchranári druhý  najvyšší počet zásahov – vyše päťsto. No uvádzajú, že v teréne nášho najvyššieho pohoria platí opačný trend ako v Nízkych Tatrách, lebo pomoc potrebovali najmä pacienti v teréne (336), aké tí na lyžiarskych svahoch (173). A čo sa týka Západných Tatier, aj tam mali v štatistike vysoký podiel pacienti na lyžiarskych svahoch. „Z celkového počtu 233 zásahov to bolo až v 144 prípadoch,“ konštatuje správa HZS.

Vypovedajúcu hodnotu má aj podiel národností pacientov, ktorí potrebujú pomoc horských záchranárov. Jeho výsledky búrajú niektoré mýty, ktoré si Slováci osvojili o návštevníkoch našich hôr. Podľa štátnej príslušnosti takmer v polovici prípadov pomáhali záchranári „domácim“. Približne v dvadsiatich percentách prípadov záchranári vyrážali k Poliakom v ťažkostiach a „iba“ desať percent zásahov patrilo Čechom.

Naše hory sa ale páčia aj obyvateľom iných krajín celého sveta, časť z nich má aj skúsenosť, že môžu byť veľmi zradné. Ak rátame aj Slovensko, záchranári pomáhali v ťažkostiach turistom, lyžiarom, skialpinistom či horolezcom z 34 krajín sveta.

Najsmutnejšia je vždy bilancia obetí hôr. Vlani v nich našlo smrť 22 ľudí, dvanásť z nich bolo obeťami Vysokých Tatier.

Autor titulnej fotografie: Horská záchranná služba

Jazdecký šport patrí k Tatrám už viac ako sto rokov

Jazdecký šport patrí k Tatrám už viac ako sto rokov

Medzi športy, ktoré mohli návštevníci našich veľhôr vidieť na vlastné oči patrí aj konské pólo. Plánovaný turnaj Snow Polo High Tatras však museli organizátori pre nevhodné snehové podmienky zrušiť.

V Tatranskej Lomnici sa mali tento víkend 23. až 25. februára stretnúť štyri medzinárodné tímy, okrem Slovenska mali pricestovať hráči z Českej republiky, Poľska, Maďarska a Rakúska. Počasie však nakoniec rozhodlo inak, o zrušení informovali organizátori už počas uplynulého týždňa.

Naposledy mala široká verejnosť možnosť pozrieť si naživo stretnutie konského póla v Tatranskej Lomnici v septembri minulého roka. Hral sa tu exhibičný zápas dvoch tímov v priestoroch jazdeckého areálu pri futbalovom štadióne. Konské (alebo jazdecké) pólo má svoje presné pravidlá, ide o zladenie zručností hráčov s ovládaním koní a prehľadom na hracej ploche.

V roku 2010 sa konal zimný turnaj v tomto jazdeckom športe na zamrznutom Štrbskom plese. Stretli sa tu štyri trojčlenné tímy zo štyroch krajín, viacero vplyvných podnikateľov a politikov, akcia prilákala tisícky divákov. Ochranári stanovili pred podujatím prísne pravidlá, neštátni ochranári a niektorí miestni poslanci akciu kritizovali.

Druhý ročník tohto podujatia sa konal vo februári 2013 v Liptovskom Hrádku. Predstavili sa tu štyri trojčlenné družstvá s hráčmi z piatich krajín.

Konský šport má v Tatrách viac ako 130-ročnú tradíciu. Jazdecké pólo zatiaľ nie je na Slovensku veľmi rozšírenou hrou s patričným zázemím. Jediné regulárne ihrisko s rozmermi 250 x 180 metrov sa nachádza v Hrubej Borši v okrese Senec. V Tatranskej Lomnici sa malo hrať v aréne s rozmermi 100×150 metrov, tímy mali tvoriť namiesto štyroch len traja hráči.

Titulná ilustračná fotografia: Depositphotos.