Ďalší útok medveďa. Tentoraz v Liptovskej Sielnici

Ďalší útok medveďa – opäť na Liptove

by Články

Po útoku medveďa skončil 35-ročný muž s poranením hrudníka, zlomeninou rebier a úrazom chrbtice. Slovensko si zaknihovalo ďalší nepríjemný stret človeka a predátora.

Dnes dopoludnia sa na teritóriu Pozemkového spoločenstva urbariátu Liptovská Sielnica udial ďalší stret človeka a šelmy. Ako nám potvrdila Petra Klimešová z Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR, do lokality bolo vyslaná ambulancia rýchlej zdravotnej služby k zranenému mužovi.  „Zranenia mal spôsobiť medveď a obeťou útoku je 35-ročný muž, ktorého po prvom ošetrení transportovali do nemocnice v Liptovskom Mikuláši,“ uviedla.

Doplnila ďalej, že muž mal poranený hrudník, zlomené rebrá a úraz chrbtice. 

Autor titulnej fotografie: archív Jaroslava Slašťana

Lavínoví špecialisti pri meraní profilu lavíny

Chcete vedieť, čo robia lavínoví špecialisti v lete?

by Články

Viete o tom, že pády lavín sa dajú predpovedať? A že aj na Slovensku máme stredisko lavínovej prevencie, ktoré denne vyhlasuje stupeň lavínového nebezpečenstva? Ak ideme do hôr, práve toto spravodajstvo  je kompasom, ktorý nás môže odkloniť od rizikových oblastí s možným pádom lavín.

Ak ste o ňom nepočuli a neviete ani, kde môžete informácie tohto druhu získať, máme pre vás radu. Naklikajte si na stránke cezhory.sk najnovší diel podcastu S batohom cez hory a dozviete sa všetko, čo potrebujete o lavínach pred túrami do hôr vedieť. Vladko a Tánička sa v ňom zhovárajú o povolaní lavínového špecialistu a o tom, prečo ho na Slovensku máme a v čom môže byť užitočné pre každého návštevníka hôr.

Inšpiráciu našli v profesijnom príbehu riaditeľa Centra lavínovej prevencie Horskej záchrannej služby Filipa Kyzeka, ktorý v tejto práci našiel zmysel. Dozviete sa niečo o práci lavínových špecialistov, monitoringu či lavín, o tom, prečo  a kde najviac lavíny padajú a prečo je potrebné používať medzinárodne dohodnutý systém varovania pred lavínami a prečo lavínoví špecialisti nemajú voľno ani v lete.  

 Témami podcastov, ktoré sa začali nahrávať v júli 2021, boli doposiaľ tatranské chaty, doliny, štíty, plesá, udalosti, záhady, patróni, zaujímavosti, jaskyne, špeciality, pravidlá a bezpečnosť návštevníkov v Tatrách, ale Vladko a Tánička nahrali aj niekoľko špeciálov. Všetky si môžete vypočuť, keď kliknete na stránku www.cezhory.sk/podcasty. V archíve je päťdesiattri dielov, podcast o lavínových špecialistoch je päťdesiaty štvrtý.

Autor titulnej fotografie: archív Filipa Kyzeka

Trochu Sahary nad Tatrami

Saharský piesok sa opäť môže vrátiť nad Tatry

by Články

Ako na hojdačke. Raz tričká, inokedy vetrovky. Počasie s nami rozohralo partiu o viacerých neznámych. Počas nadchádzajúceho víkendu má podľa predpovedí meteorológov prísť na Slovensku leto a pravdepodobne zažijeme aj druhú vlnu saharského piesku.

Pomaly si zvykáme, že počasie s nami hrá čudnú hru. Počas veľkonočných sviatkov sme mali aj novú tému na rozhovory. Saharský piesok. Jeho hrúbka a koncentrácia lámala rekordy a aj vďaka tomu sa Veľká noc zapíše do histórie meteorológie.

Saharské divadlo nad Tatrami
Saharské divadlo nad Tatrami. Autor fotografie: Jozef Foso Juriga

Podľa iMeteo.sk sa saharský piesok nad Slovenskom vznášal 29 dní, najintenzívnejšiu epizódu zohralo  posledných osem dní. Naše územie saharský piesok opustil vďaka studenému frontu, ktorý sa presunul v noci z 1. na 2. apríla. Rekordná nebola súvislá epizóda saharského piesku, ale jeho množstvo, ktoré sa nameralo v ovzduší a druhým rekordom bola celková objemová koncentrácia aerosólov. Portál ďalej uvádza, že saharský piesok prekonal na ceste k nám takmer 4 tisíc kilometrov a svoje stopy zanechal aj na štítoch Vysokých Tatier.

Už nadchádzajúci víkend sa k nám môže opäť vrátiť. No nie v takej koncentrácii. Začiatok tohto pracovného týždňa sprevádzali nielen sviatočné búrky, ale aj výdatný vietor a sneženie najmä vo Vysokých a Nízkych Tatrách a Orave doplnené  lavínovým nebezpečenstvom. No chlad ustupuje, víkend by mal byť doslova letný a aj na severe majú byť teploty okolo 20 stupňov Celzia.

K téme prachu zo Sahary sa pre tvnoviny.sk vyjadril meteorológ SHMÚ Peter Hrabčák. Zhodnotil, že prach počas Veľkej noci k nám intenzívne prenikal osem dní a veľká bola aj zberná oblasť Sahary a na Slovensku stlačil vrstvy prachu nízko k zemi. „To bola rarita,“ povedal. „Bola to výnimočná vlna, tá, ktorá nás pravdepodobne čaká, bude mať nižšie hodnoty.“

Obavy z masívneho ohrozenia dôchodcov, detí a najmä alergikov nie sú opodstatnené. Ako v RTVS informoval pneumológ Daniel Paulovič, malé množstvo saharského piesku neškodí. Podľa neho problém môže nastať, keď jeho hodnota presiahne 50 mikrogramov na kubický meter. Vtedy sa treba chrániť, ale odborník zdôrazňuje, že ľudia, ktorí dlhodobo trpia respiračnými problémami, vedia ako sa majú zachovať. Sú tu spreje, ktoré musia denne vdychovať a pri zlom počasí nemajú chodiť von.

Čaká nás to aj počas víkendu, no saharský piesok nepríde v takej intenzite
Čaká nás to aj počas víkendu, no saharský piesok nepríde v takej intenzite, Autor fotografie: Tomáš Greňa

No pravdou je aj to, že na niektorých miestach Slovenska bola cez Veľkú noc nameraná hodnota aj viac ako 200 mikrogramov a mohla dráždiť dýchacie cesty a citlivejší ľudia mohli pociťovať vo vyššej miere smäd. Pozor by si mali dávať pri druhej vlne najmä alergici, lebo v prachu by mohli byť látky, na ktoré sú alergickí. Ohrozenou skupinou by mohli byť seniori, ktorí majú pridružené ochorenia – srdce či vysoký tlak. No saharský prach by museli vdychovať mesiace, tvrdí lekár, aby sa im napríklad usadil v pľúcach. Krátkodobé vdychovanie nepoškodí, no zaťaží ich a prejaví sa nanajvýš kašľom.   

Autor titulnej fotografie: Jaro Marko

Kométa nad Lomnickým a Kežmarským štítom

Nebeské divadlo nad Lomničákom

by Články

Petr Horálek je astrofotografom, cestovateľom, propagátorom astronómie a milovníkom krás nočnej oblohy. V marci na Slovensku „lovil“ kométu 12P/Pons-Brooks, ktorá sa vracia k nám približne každých 70 rokov. Unikátne zábery sa mu podarili vo Vysokých Tatrách. Pozrite sa na toto nebeské divadlo.

Astrofotragraf sa o svoj úlovok podelil aj s návštevníkmi našej FB skupiny. Fotografie kométy pochádzajú z 19. marca a ich autor Petr Horálek má z nich nefalšovanú radosť. Tri marcové týždne putoval za zábermi kométy po celom Slovensku a hoci sa do jeho archívu dostali zábery na ňu aj z iných častí Slovenska, nádejal sa, že najlepší záber jej hlavy a majestátneho chvosta sa mu podarí zachytiť z uhla blízko Lomnického štítu.

Slávna kométa nad Tatrami
Slávna kométa nad Tatrami. Autor fotografie: Petr Horálek

Má pre neho slabosť. Na vrchole sa nachádza najvyššie observatórium na Slovensku (2 634 metrov nad morom) a jeho z najvyšších v strednej Európe. Hlavným dôvodom, ako uvádza Petr Horálek na Facebooku, bol symbolický „oslí most“ medzi kométou, ktorej posledný návrat sa uskutočnil  v roku 1954, a observatóriom. Tam v päťdesiatych rokoch minulého storočia už pracovali astronómovia, ktorým sa v tom čase podarilo objaviť niekoľko ďalších komét. Takže, symbolika.

No zaujímavostiam niet ešte koniec. Petr Horálek aj pri tejto príležitosti oceňuje hrdinstvo staviteľov  lanovky na Skalnaté Pleso a Lomnický štít, lebo bez nich by nebolo hvezdárne a ani objavov komét. Pôvodná lanovka Tatranská Lomnica – Lomnický štít sa stavala v ťažkých štyridsiatych rokoch minulého storočia, a to aj napriek hrozbe vojny. Bol to svetový unikát a priniesol niekoľko rekordov.

„Prvé prípravné práce výstavby lanovky sa uskutočnil už v roku 1928 z iniciatívy Juraja Orságha, ktorý vďaka kontaktom s vtedajšími politickými lídrami presadil financovanie výstavby zo štátneho rozpočtu,“ uvádza P. Horálek. „Na výstavbe sa podieľali stavbári nielen zo Slovenska, ale aj z Hradca Králového, Chrudima či  Kolína. Prvý výkop základov budovy na Lomnickom štíte, kde sa dnes nachádza observatórium,  urobili v roku 1936.“

Chlapi z Lomnického štítu počas výstavby lanovky
Chlapi z Lomnického štítu počas výstavby lanovky. Autor fotografie: Repro IDnes

Robotníkov vraj volali Oceliari z Lomnického štítu. Mnoho materiálu vyniesli na chrbtoch, podali neskutočné fyzické výkony. Medzitým vznikla hvezdáreň aj na Skalnatom plese a pracovalo sa v nej aj počas druhej svetovej vojny. Po vypuknutí Slovenského národného povstania sa Nemci domnievali, že na Skalnatom plese sa skrývajú partizáni a chceli zničiť lanovku i observatórium. No mali smolu. Pre zlé počasie lanovka nepremávala, zničili preto „iba“ spodnú stanicu lanovky. „Bola to určite dráma,“ uvádza P. Horálek, turisti, ktorí si tu robia selfíčka, ani netušia, za čo všetko majú byť vďační, keď sa pohodlne vezú hore.

Unikátne Horálekove fotky kométy 12P/Pons-Brooks vznikli v okolí Starej Lesnej a Tatranskej Lomnice. Podľa neho sa postarala o peknú „streľbu“, ktorá vo veľkom pripomína bohatú a dramatickú históriu československej astronómie vo Vysokých Tatrách. Nemali by sme na ňu zabúdať.   

Autor titulnej fotografie: Petr Horálek

Rysia matka s mláďaťom

Malý rys mu spadol na chrbát, plus VIDEO

by Články

Fotografovi Jozefovi Antolovi sa podaril životný úlovok – nafotil v Tatrách rysiu rodinku a nakrútil aj video. Bola to veľká náhoda. Ale, ako sa hovorí, náhoda i šťastie praje pripraveným. A on pripravený bol. Celé roky fotografuje zvieratá v ich prirodzenom prostredí a bez fotoaparátu v hore neurobí ani krok. 

Aj v ten deň ho mal. „Bol som s rodinou a kamarátmi na víkend na chate v Tatrách. S kamarátmi sme sa vybrali k rieke Belá pozrieť medvede. Akosi ma to tam nebavilo, tak sme sa rozhodli isť do jednej doliny na rúbaniská, či ich tam nenájdeme. Šliapali sme hore dolinou, keď sme počuli nejaké zvuky,“ začína opisovať zážitok Jozef Antol.

Išiel to preskúmať a pri potoku zbadal rysie mláďa. „Tichučko som si sadol a nerušene obdivoval tú krásu. Po chvíľke sa ukázala aj rysica, ktorá sa predtým ozvala hlasom. Vzala ho do tlamy a odniesla. V živote som niečo také nevidel, ani nezažil. Nepozorovane som sa za nimi chcel vydať, či niečo zaujímavé ešte neuvidím. Keď tu zrazu niečo za mnou spadlo, alebo skočilo zo stromu,“ opisuje fotograf.

Malé rysíča sa chcelo hrať
Malé rysíča sa chcelo hrať. Autor fotografie: Jozef Antol

Otočil sa nechcel veriť vlastným očiam. Maličké rysíčatko? „Bolo odo mňa hádam meter a pustilo sa za mnou ako mača. Akoby sa chcelo pohrať. Nielen fotografie som urobil, ale stihol som aj videjko nakrútiť. Celé to pozorovanie trvalo takmer pol hodinu a video tridsať sekúnd. Bolo to niečo neuveriteľné. Potom som odkráčal preč, začali sa ukazovať prví turisti a nechcel som ich upozorniť na rysiu rodinku. Potrebovala pokoj,“ uzavrel opis zážitku J. Antol.

Celý život fotografuje zvieratá. „Baví ma to, fascinuje ma ich život, zvyky, hry, zákony prírody, ktorým sa prispôsobujú. Učia ma pokore, trpezlivosti a rešpektu. Samozrejme, vo svojom archíve mám aj fotografie prírodných scenérií, ale zvieratá dominujú. Medvede, svište, kamzíky, jelene, … – to je moje,“ opisuje svoj koníček.

A čo je podľa neho základom dobrej fotografie? „Fotograf musí mať, samozrejme, isté zručnosti, dobre poznať lokality, v ktorých aký druh zveri žije, jeho aktivitu, kde sa zvieratá chodia pásť, kde majú chodníčky a prechody. A najmä, treba mať dobrý vietor, aby som ich mohol nerušene pozorovať. Platí tiež, že fotograf v teréne potrebuje aj trochu toho príslovečného šťastia, ktoré rozdá karty na správnom mieste a v správnom čase,“ zdôrazňuje.

Pri stretnutí s rysou rodinkou také šťastie mal. A zrejme aj preto, lebo vie, ako sa má v prírode správať. No vedia to aj všetci návštevníci hôr?

„ Natrafiť na rysa, či jeho mláďa, je skutočne rarita. Skôr sa to nestane, ako stane,“ hovorí zoologička Tatranského národného parku Erika Feriancová. „Ale keby predsa len, tak odporúčam opatrnosť,“ pokračuje. „Aj mláďa, hoci sa zdá, že sa chce hrať, má ostré pazúry a ľuďom by mohlo vážne ublížiť. Spravidla je blízko aj rysica, ktorá čaká na vhodnú príležitosť, aby svoje mláďa odpratala do bezpečia.“

Čo ak je na chodníku alebo v jeho blízkosti poranené alebo neprirodzene sa správajúce rysie mláďa? „Ani vtedy neodporúčam dotýkať sa ho,“ upozorňuje zoologička.

„Ak mu chceme pomôcť, najlepšie je zavolať na správu národného parku alebo chráneného územia podľa toho, kde sa nachádzame.  Mohlo sa stratiť, alebo sa o neho matka nevie postarať. Odborníci ho vedia odchytiť, rehabilitovať, vážnejšie prípady skončia v Záchrannej a rehabilitačnej stanici Zázrivá. Keď sa jeho liečba skončí, vrátia ho do voľnej prírody,“ uzatvára Erika Feriancová.  

Autor titulnej fotografie: Jozef Antol

Horskí záchranári nesviatkovali

Víchrica zabila päť ľudí, na poľskej strane Tatier smútia

by Články

Na poľskej strane Tatier si Veľkonočný pondelok zapíše história ako jeden z najtragickejších. Padajúce stromy spôsobili niekoľko tragédií. Mohol za to silný vietor, ktorý si aj na našej strane horstva vyžiadal viacero vážnych výstrah v súvislosti s lámajúcimi sa stromami.

Horské oblasti na severe Slovenska, vrátane Tatier a Oravy, bojovali počas Veľkonočného pondelka so silným vetrom, lámajúcimi sa stromami a obmedzeniami týkajúcimi sa prejazdu ciest. V južnom Poľsku malo vyčíňanie vetra aj fatálne následky. Ako uviedla TASR, na poľskej strane Tatier padajúce stromy spôsobili tragédie s piatimi obeťami a viacerými zraneniami ďalších ľudí.

V mestskej časti Stachonie v Zakopanom náhly poryv vetra zlomil strom, ten zasiahol auto na ceste. Zomrela v ňom šoférka, 23-ročná žena aj so svojím psom. Napriek úsiliu hasičov o resuscitáciu, žena zraneniam podľahla.  Neskôr došlo k pádu ďalšieho stromu na prechádzajúce auto, nešťastie neprežilo 9-ročné dieťa, ani po prevoze do nemocnice sa ho nepodarilo oživiť.  V Zakopanom ratovali aj dvojročného chlapca, resuscitovali ho a previezli do nemocnice.

Ako uvádza TASR, ktorá sa opiera aj o zdroje z poľskej PAP, v meste Rabka-Zdroj zomreli ďalší traja ľudia, vrátane šesťročného dieťaťa. Privalil ich strom v kúpeľnom parku. Miestne úrady uzavreli vysokohorské chodníky v poľskom Tatranskom národnom parku a ľuďom odporúčali, aby nevychádzali z domov.

U nás sa horskí záchranári sústreďovali, našťastie, iba na „bežné“ zranenia športovcov. V piatok potrebovali pomoc české horolezkyne v Mlynickej doline a slovenská skialpinistka v Mengusovskej doline. Češky zostupovali žľabom spod Satana a uviazli v jeho spodnej časti nad skalným prahom. Letela k nim posádka Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby z Popradu a horskí záchranári.  Medzitým jedna z horolezkýň padla pod stenu, no hoci bola otrasená, nič vážne sa jej nestalo. Záchranári sa k nim dostali pomocou palubného žeriavu a evakuovali ich do Starého Smokovca.

Medzitým horských záchranárov poslali k skialpinistke, ktorá si počas lyžovania Širokého žľabu do Mengusovskej doliny spôsobila úraz kolena. Zhoršujúce sa počasie vrátilo vrtuľník na základňu, záchranári pomocou lanovej techniky dostali uviaznutú lyžiarku pod stenu a následne s ňou zostúpili na Štrbské Pleso.

V nedeľu horskí záchranári riešili nevoľnosť  sedemdesiatročného turistu v Horskom hoteli Popradské pleso, ktorý po túre cítil slabosť. K pacientovi vyštartovali zo Starého Smokovca a po vyšetrení ho transportovali na parkovisko Popradské Pleso.

„V podvečerných hodinách v nedeľu 31. marca prijalo Operačné stredisko tiesňového volania Horskej záchrannej služby žiadosť o pomoc pre štyridsaťročného poľského skalolezca, ktorý si pádom v oblasti starého kameňolomu v Tatranskej Kotline spôsobil poranenie hlavy,“ uvádza portál horských záchranárov. Vydali sa k nemu pozemne a po ošetrení si ho vzala do starostlivosti posádka Rýchlej zdravotnej služby a transportovala ho do nemocnice.

Autor titulnej fotografie: HZS

Víchrica v Tatrách

Najvyšší stupeň varovania pred silným vetrom

by Aktuálne v TatráchČlánky

Slovenský hydrometeorologický ústav vydal na dnešný deň tretí, najvyšší stupeň varovania pred silným vetrom na hrebeňoch s nadmorskou výškou nad 2000 metrov nad morom.

Tretí, najvyšší stupeň varovania pred silným vetrom sa týka pohorí Vysoké, Západné, Belianske a Nízke Tatry a najmä nadmorskej výšky nad 2000 metrov. Silný vietor dosiahne krátkodobo v nárazoch rýchlosť 160 – 180 kilometrov za hodinu, čo je mohutná víchrica až orkán.  Podľa hydrometeorológov je rýchlosť  vetra v tejto ročnej dobe a oblasti extrémne vysoká a predstavuje veľké nebezpečenstvo pre ľudské aktivity. Horskí záchranári preto dôrazne neodporúčajú pohyb v daných oblastiach.  

Autor titulnej fotografie: Ľubica Klasová

Nad Pribylinou útočil medveď

Nad Pribylinou útočil medveď, poranil muža

by Články

Na návštevnícky frekventovanom mieste nad obcou Pribylina včera zaútočil medveď. Manželský pár mal so sebou psa.

Na turistickej trase v lokalite Suchý Hrádok koliba asi sedem kilometrov od intravilánu Pribyliny zaútočil v nedeľu okolo obeda na manželský pár medveď. Muž pritom utrpel ľahšie poranenia dolnej končatiny. Na miesto bol podľa Štátnej ochrany prírody privolaný zásahový tím a spolu s políciou našli manželov v neďalekej kolibe, kde sa pred útočiacim medveďom schovali. Muža po ošetrení prepustili do domácej liečby.

Miesto je veľmi frekventované, lúku i umelú studničku na ňom navštevuje veľa ľudí a je častým miestom vychádzok a venčenia psov. Chodník využívajú aj miestni chatári. Bernathovci tam chatárčia už niekoľko desiatok rokov a takéto niečo sa tam ešte nestalo. „Videli sme tú dvojicu na prechádzke aj s malým psom a neskôr naša suseda Andrea, ktorá sa tam tiež išla prejsť s vlčiakom, nám povedala, že v lokalite sú policajti a upozorňujú ľudí, aby držali psov na vôdzke,“ povedali nám.

V okolí sa hovorilo, že medveďa mohol vylákať k útoku  práve pes. Ako opísali štátni ochranári, manželia sa pri studničke zastavili a vtedy ich prekvapil dospelý medveď. Muža zranil, keď unikal cez drevený plot. Pripúšťajú, že početné hlásenia o škodách, či strete s medveďom je dôsledok dlho neriešeného problému a že výskyt medveďa v intraviláne a škody aj na hospodárskych zvieratách riešil zásahový tím aj v uplynulých sviatočných dňoch. Ako uviedol MY Liptov, štátna ochrana prírody uzavrela s dvoma poľovnými združeniami z Liptovskej Kokavy a Pribyliny zmluvy na elimináciu synantropných medveďov.   

Zásahový tím medveďa hnedého Sever – tel. +421 903 201 978

ČO ROBIŤ pri strete s medveďom a ako mu predchádzať

  • Zobrať si so sebou sprej na medvede
  • Vyhýbať sa húštinám, miestam medzi lesmi a poľami
  • Dávať najavo svoju prítomnosť rozhovorom, rolničkou
  • Odpadky po jedle vziať so sebou
  • Psa uviazať na vôdzku
  • Ak zbadáte medveďa na veľkú vzdialenosť, treba sa schovať a z úkrytu vydávať zvuky, tie zintenzívniť, ak sa medveď približuje
  • Sprej použiť vo vzdialenosti asi päť metrov
  • Ak ho nemáme, hráme mŕtveho, chránime si hlavu, šiju
  • Utekáme iba ak stihneme dobehnúť do bezpečia
  • Do boja sa nepúšťame
  • Pravidlá pri strete určuje medveď, nie my

Autor titulnej fotografie: Jaroslav Slašťan

Skalnatá chata patrí k najnavštevovanejším lokalitám vo Vysokých Tatrách

Výstupom na túto chatu spálite zemiakový šalát či údené

by Články

Dá sa na ňu dostať viacerými spôsobmi. Z Hrebienka a Zeleného plesa po červenej, z Tatranskej Lomnice po zelenej a z Kovalčíkovej poľany po modrej značke. V jej blízkosti vedie najdlhšia tatranská zjazdovka z Lomnického sedla do Tatranskej Lomnice.

Samozrejme, hovoríme o Skalnatej chate, ktorá patrí k najnavštevovanejším lokalitám vo Vysokých Tatrách. Môže za to aj možnosť dostať sa k nej lanovkou, veľmi obľúbené sú však turistické výstupy z miest, ktoré sme spomenuli v úvode článku. Okolo chaty prechádza Tatranská magistrála na trase Hrebienok – Zamkovského chata – Skalnaté pleso.

Skalnatá chata je obľúbeným miestom turistov a skialpinistov. Zo Starého Smokovca ideme na Hrebienok, potom na Zamkovského chatu. Na rázcestí pri Zamkovského chate sa napojíme na červenú značku – Tatranskú magistrálu. Prejdeme pásmo lesa a otvoria sa pred nami nádherné výhľady na scenériu tatranských štítov. Postupne sa dostaneme až ku Skalnatej chate, od Zamkovského chaty by nám to malo trvať niečo cez hodinu. Táto stredne náročná túra je ideálnym tipom na spálenie energie po veľkonočných sviatkoch.

Pokračovať môžete po červenej značke ešte kúsok vyššie k Skalnatému plesu na stanicu lanovky. Toto horské jazero sa vodou naplní najmä na jar, vtedy pôsobí majestátne. V lete sa voda priesakmi v dne stráca. Okolo plesa vedie náučný chodník. Zaujímavosťou je aj sídlo Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied na Skalnatom plese, ak budete mať šťastie, môžete si pozrieť 1,3-metrový zrkadlový ďalekohľad na pozorovanie Slnka.

Skalnatá chata je známa aj tým, že tu organizujú rôzne netradičné podujatia ako Sympózium snehuliakov alebo Deň lyžiarskych legiend. Neopakovateľné je aj pozorovanie hviezd nerušené svetelným smogom. Po rekonštrukcii tu vznikla najvyššia galéria na Slovensku s čitárňou a kaviarňou. Legendou je chatár a nosič Laco Kulanga známy svojimi výkonmi. Pripomenúť môžeme napríklad, ako vyniesol na Zamkovského chatu 207,5 kilogramu, zo Skalnatej chaty na medzistanicu Štart zniesol 211-kilogramový náklad.

Autor titulnej fotografie: Lubos Popovic.

Chata Plesnivec, jediná vysokohorská chata na území Belianskych Tatier

Tip na sviatočnú túru: poďte s nami na Plesnivec

by Články

Konkrétne na chatu Plesnivec, jedinú vysokohorskú chatu na území Belianskych Tatier. Nachádza sa v závere Doliny Siedmich prameňov, najjednoduchší prístup k nej je z obcí Tatranská Kotlina a Kežmarské Žľaby, pokojne aj s deťmi.

Ide o jednu z najľahšie dostupných chát vo Vysokých Tatrách. Keďže sú sviatky, vyberáme pre vás najkratšiu možnú cestu – z Tatranskej Kotliny. Zvládnuť by ste ju mali smerom hore za hodinu a pol. Zaparkovať môžete v obci na verejnom platenom parkovisku pri hlavnej ceste v lokalite Biela voda. Dá sa sem dostať aj autobusom.

Od zastávky autobusu začína turistický chodník, ideme najprv po modrej značke. Ak ste ešte neboli v Belianskej jaskyni, tak to máte odtiaľto na skok, otvorená je celoročne. Ale späť k ceste na chatu Plesnivec, miernym stúpaním prídeme k rázcestiu Šumivý prameň, tu sa preorientujeme na zelenú značku. Stúpanie je ešte trochu strmšie, kým odbočíme na lesný chodník. Odtiaľto je to už pohodová prechádzka s miernym stúpaním až k chate.

Otvorená je aj počas veľkonočných sviatkov, dá sa tu najesť, napiť, aj ubytovať. Známe sú hlavne typické parené buchty. Zaujímavosťou už po ceste je Sedem prameňov kúsok pod chatou, keď ste už na mieste, nenechajte si ich ujsť. Po ceste určite stretnete viacero turistov rôznych národností, ako sa to stalo nám. Vždy je dobré vymeniť si zopár skúseností alebo len pozdravov a úsmevov.
Ak máte čas a chuť pokračovať ďalej, z chaty Plesnivec môžete ísť na Veľké Biele pleso alebo do Doliny siedmich prameňov.

Autor titulnej fotografie: Peter Tobis.