Horskí záchranári zasahujú v Nízkych Tatrách

Hory už dvíhajú varovný prst, turistom ide neraz o život

Foto: Horská záchraná služba

Sneh Tatry mení do krásy. No netreba sa ňou nechať úplne uniesť a preceniť vlastné sily. Už v prvých novembrových dňoch museli horskí záchranári ratovať turistov, ktorým hory ukázali varovný prst.

Popoludní 2. novembra bola Horská záchranná služba požiadaná o pomoc pre dvoch turistov, ktorí pri schádzaní z Veľkej Svišťovky smerom na Skalnaté pleso zišli z turistického chodníka. Ako uvádza jej portál, 66-ročný muž a 61-ročná žena z Maďarska sa dostali na miesto, odkiaľ už nedokázali pokračovať po svojich. Kým sa im vybila batéria v telefóne, stihli zavolať známemu a opísať miesto, kde sa nachádzali.

Pre silný nárazový vietor ale nebolo možné z paluby záchranárskeho vrtuľníka turistov lokalizovať, ani vysadiť záchranárov. Preto sa k nim vydali po zemi – najskôr terénnym vozidlom na Skalnaté pleso, potom pešo. Až neskoro v noci po niekoľkohodinovom pátraní sa podarilo dvojicu nájsť pod Folmarským hrebeňom.

„Boli mierne podchladení, ale schopní pohybu. V sprievode so záchranármi vystúpili na Veľkú Svišťovku a odtiaľ pokračovali na Skalnaté pleso a autom do Starého Smokovca. Akcia sa skončila až nad ránom,“ konštatuje sa na stránke Horskej záchrannej služby.

Horskí záchranári počas transportu turistky v Nízkych Tatrách. Foto: HZS

„Maďarský“ týždeň horských záchranárov pokračoval aj 5. novembra, keď prijali žiadosť o pomoc pre vyčerpanú 39-ročnú maďarskú turistku, ktorá sa nachádzala na hrebeni Nízkych Tatier. Spolu so skupinou prechádzala od Chaty M. R. Štefánika cez Ďumbier na Chopok a v oblasti Demänovského sedla už nebola schopná pokračovať. Nebola zranená, iba mierne podchladená. Na pomoc jej vyšli záchranári zo severnej aj južnej strany Nízkych Tatier.

Priebeh celej akcie komplikovali nepriaznivé poveternostné podmienky so silným nárazovým vetrom a snežením. Turistku transportovali na Chopok a odtiaľ kabínkovou lanovkou, ktorú prevádzkovateľ strediska mimoriadne spustil, do Krúpovej. Ďalej pokračovala na vlastnú žiadosť so skupinou svojich známych sama. 

Pátranie po turistovi z Austrálie sťažovala tma. Foto: HZS

O deň nato – 6. novembra – požiadal recepčný Hotela Popradské pleso o pomoc pre turistu z Austrálie, ktorý sa tam mal ubytovať. Na Popradské pleso smeroval po magistrále zo Sliezskeho domu a v oblasti Štôlskej doliny zišiel z chodníka a uviazol v kosodrevine, odkiaľ sa sám nevedel dostať.

„Bol aj značne vyčerpaný a podchladený, keďže v horách vládlo mimoriadne nepriaznivé počasie – fúkal silný vietor, snežilo a teplota sa pohybovala pod bodom mrazu. Turista nebol vystrojený do takýchto podmienok. Našťastie vedel poskytnúť svoju polohu, čo značne urýchlilo postup záchranárov k nemu,“ uvádza Horská záchranná služba.

Záchranári k 22-ročnému turistovi smerovali zo Starého Smokovca. Dostali sa k nemu neskoro v noci. Keďže ale predpokladali, že cesta a pátranie bude dlhšie trvať a hrozil rozvoj hypotermie, aktivovali  ECMO pracovisko v Banskej Bystrici a Košiciach, kde by bol pacient v prípade potreby smerovaný. Poskytli mu neodkladnú starostlivosť, s ich pomocou bol ale schopný zostupu do Vyšných Hágov, kde si ho s podozrením na omrzliny končatín prevzala posádka RZP.

Našťastie sa tieto záchranárske výjazdy neskončili tragicky, ale sú príkladom toho, ako môžu hory človeka, ak nie je dobre pripravený, zradiť. Turistiku v Tatrách zmenila zimná uzávera, ale aj prechod z letného na zimný čas, preto treba túry vždy dobre naplánovať od skorého rána a s ohľadom na predpoveď počasia a kondíciu. Dôležitá je tiež výbava – teplé oblečenie, pevná obuv, dostatok tekutín, ale aj retiazkové „nesmeky“, prípadne stúpacie železá, a čelovka. Pamätať treba tiež na dobitú batériu v mobile, inštalovanie aplikácie Horskej záchrannej služby a poistenie.

chodnik-skaly-1024x647

Úsek Tatranskej magistrály pri Hrebienku uzavreli

Foto: Správa Tatranského národného parku.

Po zosuve časti červeno značeného turistického chodníka zhruba vo vzdialenosti dvesto metrov od Hrebienka smerom k Rainerovej chate sa situácia v ostatných dňoch zhoršila.

Odtrh sa zväčšil a priamo na úsek Tatranskej magistrály spadli v utorok 14. novembra masívne skalné bloky. „Odborníci z Horskej záchrannej služby preverili stav chodníka priamo na mieste a odporučili nám frekventovanú trasu uzavrieť, čo, samozrejme, rešpektujeme a s touto možnosťou sme aj počítali,“ vyjadril sa Peter Spitzkopf, námestník riaditeľa Správy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici.

Obchádzka červeno značeného turistického chodníka povedie z Hrebienka po zelenej značke okolo Bilíkovej chaty a Vodopádov Studeného potoka. Túra sa tak návštevníkom najstaršieho slovenského národného parku predĺži zhruba o 15 minút. „Prosíme turistov, aby uzáveru a obchádzku rešpektovali. Naozaj nemá zmysel pre štvrťhodinu riskovať život. Nad chodníkom sa stále nachádzajú uvoľnené skaly a hrozí i ďalší zosuv chodníka,“ vyzval Spitzkopf.

Uzáveru úseku Tatranskej magistrály i jeho obchádzku práve v teréne vyznačujú pracovníci Strediska starostlivosti o turistickú infraštruktúru, ktorí majú v rámci Správy TANAP-u na pleciach väčšinu prác súvisiacich s chodníkmi, altánkami, pútačmi či mostíkmi v Tatranskom národnom parku.

Zdroj: Správa Tatranského národného parku.

Ako sa tvorí podcast S batohom cez hory

Zábava na voľný čas? Aj to, no najmä učia láske k horám

Vladko Suchanič spoluvytvára podcasty S batohom cez hory od leta 2021, Tánička Altusová sa k nemu pridala pred pár mesiacmi. Foto:  MKreo

„Milí nielen turisti a turistky“, týmito slovami sa prihováral v prvých podcastoch v lete 2021 vtedy iba 11-ročný Vladko Suchanič. Ukecaný chlapec, ktorý svoju záľubu v čítaní kníh skĺbil s túrami do Tatier, a o tom, čo sa na cestách dozvedel a zažil, rozprával svojim poslucháčom. Neskôr sa k nemu pridala Tánička Altusová, ktorá má veľký vzťah k čistote hôr a ekológii vôbec. Odvtedy sa spolu vydávajú na cesty, aby najmä deťom rozprávali o tatranských túrach a zaujímavostiach v podcaste S batohom cez hory.

Nie je tajomstvom, že podcast je určený pre deti, ale aj pre starostlivých rodičov, ktorí hľadajú kvalitný obsah pre svoje ratolesti. Má inšpirovať novú generáciu a byť rozumnou náhradou súčasného bezmyšlienkového detského obsahu na sociálnych sieťach. Posolstvom podcastu, ktorý mladí tínedžeri vyrábajú pre portál www.cezhory.sk, je okrem zábavy rozvíjať v deťoch i dospelých pozitívny vzťah k našim Tatrám. 

Spomenieš si na prvý výlet do Tatier?

Vladko: Rodičia ma odmalička brávali do Tatier na dlhé aj krátke túry. Na to, keď som bol batoľa v nosiči si, samozrejme, nespomínam, ale fotky v rodinnom albume hovoria za všetko. Keď som bol starší a musel som do kopcov šliapať, tak sa mi veľakrát nechcelo. Ešte to ušlo, keď išla väčšia skupina detí, ale mnohé celodenné hrebeňovky som dosť neznášal. Teraz, keď som starší, idem už aj sám do lesa, aj niekoľkokrát do týždňa. Mám psa Peggy, ktorá sa navyše potrebuje vybehať.

Tánička: Mňa rovnako naši už odmalička ťahali do prírody a do Tatier, hlavne tatino. Sú nesmierne krásne a veľmi rada sa do nich vraciam. Majú úžasnú atmosféru. Ale priznám sa, že nedávno som bola v Tatrách a robili sme len nenáročné prechádzky. To bol tiež super zážitok.

Ste iba tínedžeri, čo vás baví na podcastoch, ktoré nahrávate?

Vladko: Hlavne to robím so super partiou ľudí, ako je Tánička, zvukár Jarko Kizek a dramaturgička Peťa Tvrdá, takisto sa mi páči, že sa prihovárame práve deťom. Dnes sa už do hôr na túry teším a viem, že je to aj preto, že mi ich rodičia odmalička vštepovali. Chcel by som, aby bolo čoraz viac detí, ktoré budú mať radi naše Tatry.

Tánička: Chodíme aj medzi deti, keď sú nejaké festivaly, a deti sa naozaj zapájajú, a vidno že ich to zaujíma. Alebo keď niekde spomeniem, že nahrávam podcasty o Tatrách, tak sa hneď pýtajú, že čo a ako a kde a kedy a už aj niekoľkokrát pochválili, že je super, keď mladí robia niečo takéto. 

Ak by ste sa mali rozhodnúť ešte raz pre podcasty, išli by ste opäť do toho?

Tánička: Určite áno. Obaja chodíme na literárno-dramatický odbor na Základnej umeleckej škole Ferka Špániho v Žiline. Nahrávať spolu podcasty je akoby sme pracovali ako dospeláci v tomto odbore. Baví nás to oboch.

V podcaste sa doberáte. Platí to aj mimo mikrofónu?

Vladko: Scenár je postavený tak, že si ma Tánička má neustále doberať. Tak si ma doberá.

Tanička: Ja jeho…? No áno, ale ja si ho doberám aj bežne, mimo mikrofónu. Stále si ho doberám. (smiech)

Vladko: Je to pravda. No, čo už, zvykol som si, že mi robí zle.

Tanička: Priznávam, trošičku aj hej. Vnímam ho ako staršieho brata. Ja som, naopak, jeho mladší súrodenec. A ako to už býva, poštuchujeme sa. Vyzerá, že Vladko je tak trochu stotožnený s tým, že mu niekto robí zle. (smiech)

Tánička Altusová a Vladko Suchanič sú v lese ako doma. Foto: MKreo

Ktoré miesto v Tatrách vám najviac učarovalo?

Vladko: Bol to výstup na Téryho chatu. Alebo aj Zamkovského chata je fajn a cestou k nej Rainerova chata. Páčil sa mi ten výstup a nebol až taký hrozný, svietilo vtedy slnko. Napriek tomu, že som v Tatrách pečený-varený, tak mám smolu, lebo nikdy som nevidel líšku Elišku, ktorá sa často túla pri Rainerke. Príde mi to už ako kliatba. Vždy ju tam chcem nájsť, ale ešte sa mi to nepodarilo. Raz okolo nás prebehla cestou na Zbojníčku, ale to bol len okamih a to asi nebola ona.

Tánička: Mne najviac asi učarovala Zbojnícka chata. Keď sme tam išli s ocinom, bolo pekne, ale vydali sme sa na ňu neskoro, tak nás zastihla tma. Priznám, trochu som sa bála, aj som sa párkrát pošmykla. Vtedy mi nebolo všetko jedno, ale nakoniec sme sa na tom s ocom dobre zasmiali. Takže to bolo také fajn.

Vladko: Ja som v Malej Studenej doline zle skočil na skalu pri potoku a jednou nohou som do neho spadol. 

Tánička: No ale veď to sa nesmie… Do tatranského plesa alebo potoka nesmieš. Máme o tom dokonca podcast!

Vladko: To predsa viem. Nekúpal som sa v ňom, to by som nikdy neurobil. Ja som do vody neskočil, iba som si trochu namočil nohu, keď som sa pošmykol. Našťastie sa to stalo po ceste naspäť z túry, ale aj tak som mal nohu ešte dlho mokrú.

Tánička: No teda…

V ankete podcast roka v kategórii Miláčik ste získali 6. miesto. Vedia o vašej podcasterskej činnosti spolužiaci?

Tánička: Bývalí spolužiaci sa o tom dozvedeli, ale až ku koncu školského roka. Netušili, že ide o celoslovenskú záležitosť. Od septembra chodím na strednú školu. Moji terajší spolužiaci o tom ešte nevedia.

Vladko: Väčšina mojich spolužiakov o tom vie. Hoci, ktovie, nerozprával som sa s každým žiakom v škole. Niektorí reagovali, že jupí…, už je zasa štvrtok, bude ďalší podcast. Teraz mi to už nehovoria, asi si zvykli. 

V podcastoch preberáte, ako sa správať v horách, po akých trasách chodiť, kde a čo ochutnať… Viete si prestaviť, že by ste si vyskúšali prácu horského vodcu?

Vladko: Raz by som to chcel vyskúšať. Ale raz by mi úplne stačilo. Myslím si, že je to oveľa náročnejšie, ako si ľudia predstavujú.

Tánička: Predstaviť by som si to vedela, ale neviem, či by to dobre dopadlo pre tých turistov. Zaujímavé by to bolo, ale je to veľká zodpovednosť. Iba mi tak chodí hlavou, že taký horský vodca musí na sto percent poznať trasy, po ktorých vodí turistov, musí odhadnúť, čo na nich číha, musí ich vedieť ochrániť. Má v rukách ich život. A to je veľmi, veľmi náročné.

Vladko: A to ešte nespomíname zmeny počasia, ktoré sú v Tatrách bežné. A búrky v lete… Také túry by sme museli odvolať. Moja mamina s kamarátkou išla nedávno na Gerlach s horským vodcom a ten ich kvôli počasiu vrátil z Gerlachovského kotla.

Tánička: Ale to nie je len o búrke. Predstav si, že teraz sa tam niekto šmykne, spadne… A bude pomaly sťahovať dole celú skupinu, tí začnú panikáriť, a ak k tomu nemáš poriadne pochodené hory, tak je to hotová katastrofa. Tomu vodcovi nie je čo závidieť.

Vladko: A hlavne na takúto prácu vodcu potrebuješ mať aj kvalifikáciu, skúsenosti. A tie nemáme…

Akého hosťa by ste si vedeli predstaviť ako hosťa podcastu?

Vladko: Zaujímavý by bol napríklad nejaký turista, ktorý sa v horách vyzná. Alebo aj chatár a rozprávali by sme sa o chate. Alebo možno by sme mohli vybrať takého, ktorý ešte nikdy nebol v horách, a bavili by sme sa v podcaste o tom, že nevie o horách skoro nič. Žeby nejakého youtubera,

čo nechodí do Tatier? Ale je vôbec niekto taký?

Tánička: Ja by som si vedela predstaviť nejakého strážcu lesa alebo nosiča. Príhody nosičov musia byť fakt super. Alebo potom môžeme osloviť aj nejakého kníhkupca, ja takého poznám. Vždy, keď prídem do kníhkupectva, tak mi dá tip na knižky v štýle: pozrite sa, teraz vyšla nová knižka, aké je to úžasné, krásne… Viem, že rozhovor s ním by bol určite zaujímavý.

Čo by ste odporučili svojim poslucháčom? Taký váš tip na dobrú túru…

Vladko: Ja by som im rozhodne odporučil výstup na Téryho chatu. Aj na Rainerovu a Zamkovského chatu. Sú postupne na jednej trase. Pre mňa je to vždy zážitok, zaiste bude aj pre druhých.

Tánička: Ja by som im odporučila, aby sa pred túrou na parkovisku obhadzovali šiškami. Aspoň sa dobre rozcvičia, lebo v lese sa už musia správať slušne. My sme to s Vladkom skúsili a bola to celkom sranda. Aj keď to možno trochu zabolí. Stojí to za to. (Smiech)

Vladko: Ale pozor! S jedným chlapcom som sa nedávno obhadzoval a bol dobrý. Takmer ma trafil do oka.

Tánička: Ale ja som ťa do oka netrafila.

Vladko: No, lebo si ma netrafila.

Tánička: Trafila som ťa trikrát!

Vladko, a aká je Tánička jedným slovom?

Usmievavá.

Tánička, aký je Vladko?

Priateľský a dobrý kamoš.

Kriváň z Podbanského

Máme ich v srdci. Hory, ktoré neprestávajú prekvapovať

Nedá sa inak. Hory sú naša najlepšia modelka. V každej minúte iné, vždy čarovné a prekvapujúce. Je dobre, že sa o momenty, ktoré nadchli vás, delíte aj s ostatnými. Len tak ďalej. Príroda je čarodejka, ktorá nepatrí iba do rozprávok

Tatry sú srdce Slovenska. Milujeme ich a netreba k tomu ani veľa slov. Stačí táto fotografia Kriváňa z Podbanského od HorsanaŠpacír. Ktovie, možno nás nabudúce upozorníte na iné zasnežené krásavice.

Momentka zo sčítavania kamzíkov od Jána Hlavču. Sčítavanie sa robí dvakrát do roka – počas jesene a na jar, to jesenné sa sústreďuje na početnosť kmeňových stavov pred zimou. Viem, že si ma dobrovoľníci všimli. Takže teraz sa poobzerám, zapózujem, aby si ma dobre zaznamenali. Lebo moja populácia tak trochu stagnuje a je ma menej ako napríklad v rokoch 2014 až 2017.

Tatry sú krásne zo všetkých uhlov. Aj vtedy, keď sa z nich tešíme počas jazdy vlakom. Panoráma je to úchvatná. Čo myslíte? Jacek Wolfgang si to už nemusí dokazovať. Spúšť stlačil z vlaku na trase Praha – Košice.

Začínajú mrznúť plesá. Filip Hrebenda na to upozornil unikátnym záberom na Zelené pleso a pýta sa, kedy ste tam boli naposledy? Lebo ono sa bude meniť s každým dňom a s každým stupňom do mínusu na teplomeri.

Príroda je mocná čarodejka. A žiť sa dá kdekoľvek a za akýchkoľvek okolností. Aj z mála, ako dokazuje záber Lilie Grynenko. Ako tento strom. Tak nejako nám kedysi zobrazovali zázračný koreň žeň šeň.

Inokedy sa zasa príroda sama nevie rozhodnúť, čomu práve v danej chvíli dá prednosť. Či zasneženej panoráme hôr, alebo dúhe nad nimi. Záber Matúša Tekelyho návštevníkov našej facebookovej skupiny nadchod. Wow…, komentoval Jan Johan Spillberk.

Trochu nostalgie nezaškodí. Anka Záhorčáková si takto zaspomínala na výstup na Slavkovský štít. No fotky Petra Arpáša sú ešte nostalgickejšie. Páni v kravate pod Lomnickým štítom a Vidlovým hrebeňom. Asi si odskočili do Enciánu na kávu, poznamenal Kazimír Štubňa. Tatry a výlety pod končiare asi mali radi, lebo zapózovali ešte raz. A možno nechtiac, ako komenoval Kamil Sobotovič, vzdali hold aj inej osobnosti našich dejín. Pozrite sa na to.

Strážia dom i záhradu. Prečo by nemohli brigádničiť aj pri Chate pri Zelenom plese? Elánu majú dosť. Aspoň to tak vyzerá na fotke Jána Husára. 

Ján Kořínek

Sneh mení pravidlá turistiky. Ako sa na ňu pripraviť?

Ilustračné foto:  Ján Kořínek

Turistiku v Tatrách zmenila nielen zimná uzávera chodníkov, ale aj prechod z letného na zimný čas. No nielen tieto dve udalosti majú zásadný vplyv na to, aby sme  z návštevy hôr mali radosť a vrátili sa domov zdraví a v poriadku. Pozrime sa na ne bližšie.

Prvý november je v kalendári označený červenou farbou kvôli Sviatku všetkých svätých. No návštevníci Vysokých Tatier vedia, že ide aj o prvý deň stopky na vstup na mnohé značené turistické chodníky v týchto veľhorách.

Začala na nich platiť zimná uzávera a treba ju pri turistických plánoch rešpektovať.  Zmena času pár dní predtým zase skrátila deň o hodinu, čo z hľadiska návštevníka  znamená prepracovať logistiku túr a ako pripomína Horská záchranná služba, treba zmeniť aj čas nástupu túr a návratu domov. Lebo tma je nie je najlepším spoločníkom turistu.

Prvý sneh na Zelenom plese. Ilustračné foto: Samuel Leško

  • Horskí záchranári preto odporúčajú vyraziť na túry v skorých ranných hodinách a prispôsobiť ich dĺžku a náročnosť fyzickým schopnostiam.

  • „Z dôvodu bezpečnosti odporúčame turistom návrat z túry pred západom slnka. Teplota po zotmení môže výrazne klesnúť,“ zdôrazňujú na svojej stránke, ktorú treba sledovať, lebo denne na nej pribúdajú základné informácie o počasí a výstrahách pre turistov.

    So snehom prichádza do hôr aj ďalšie nebezpečenstvo. Aj v nižších polohách, najmä v ranných hodinách, ale aj na mnohých tienistých miestach počas celého dňa, sa môže vyskytovať mráz, tenká vrstva ľadu a sneh. Preto je dôležité, ako pripomínajú horskí záchranári, v tomto ročnom období neustále so sebou nosiť aspoň retiazkové „nesmeky“, prípadne stúpacie železá.

Dobrá výbava je základ zimnej turistiky. Ilustračné foto: Jozef Foso Juriga

„Pri náhlom zhoršení počasia, výraznom ochladení, či silnom vetre, ktoré s prichádzajúcou zimou nie sú na horách výnimočné, je vhodné vybaviť sa výstrojom do zimných podmienok,“ upozorňujú  s tým, že pri pohybe v horách vždy hrozí turistom isté riziko, ktoré nikto nedokáže vylúčiť.

„Ale snahou pokúsiť sa ho eliminovať na minimum, sa môžeme pričiniť o záchranu vlastného, prípadne cudzieho života. Pri zodpovednom časovom naplánovaní a vhodnom vybavení sa na túru, existuje vyšší predpoklad šťastného návratu domov,“ citujeme zo stránky Horskej záchrannej služby.

No nie je to všetko, čo potrebujete vedieť, keď sa chystáte na zimnú túru. S prichádzajúcou zimou je vhodné pri pohybe v horách nezabudnúť na zdroj svetla (čelovku), dostatočné množstvo tekutín, vhodné teplé oblečenie a myslieť treba aj na to, aby ste mali dobitú batériu v mobilnom telefóne.

Odporúča sa tiež nainštalovať bezplatnú aplikácia HZS. Ak máte problém, čo sa počas zimy v horách môže často stať, dokáže určiť polohu a poskytnúť záchranárom potrebné informácie pre urýchlenie zásahu. V prípade potreby privolania pomoci značne uľahčí následky aj poistenie na hory, na čo tiež netreba zabúdať.

Lepšie je byť dobre pripravený ako volať záchranárov. Ilustračné foto: Horská záchranná služba

A kedy sa túram či skialpu alebo športovaniu v horskom teréne vyhnúť? Na to je ľahká odpoveď – vtedy, keď je zlé počasie. Jeho predpovede je možné zistiť takmer okamžite z rôznych zdrojov. Vtedy aj výstrahy Horskej záchrannej služby jasne naznačujú, že riziko poškodenia zdravia či zbytočných tragédií je vysoké. Aj veľmi skúsení a fyzicky zdatní turisti by mali v takejto situácii pred živlami ustúpiť.

„Vietor ustane, nebo sa rozjasní, hory počkajú, ale ľudský život a čas sa nevrátia,“ uzatvárajú svoje rady pred zimnou sezónou v horách horskí záchranári.

Gerlachovský štít

Tri tipy, kam v Tatrách, keď prší

Foto: Andrea Marianska

Chystáte sa do Tatier, ale počasie s vami nechce spolupracovať? Nezúfajte, aj v takomto prípade ponúkajú Tatry veľa možností na aktívny oddych a zmysluplné trávenie voľného času. Práve vtedy máme možnosť spoznať kultúru, históriu, gastronómiu a ďalšiu ponuku služieb v tomto horskom prostredí.

  1. Relax a zábava vo vode
    Väčšina tatranských hotelov ponúka wellness služby. Počas daždivého dňa môžete stráviť čas vo vírivke, saune, bazéne alebo si dopriať masáže či ďalšie procedúry. V Tatranskej Lomnici je napríklad komorný wellness v hoteli Lujza Major, kde využijete pohodlie v infrasaune a fínskej saune,
    oddychovej miestnosti, prípadne sa dá ochladiť v kadi. Takéto služby ponúka aj hotel Kukučka v Tatranskej Lomnici. Ak ste ubytovaní v Hoteli Ovruč alebo v Lake Resort na Štrbskom plese, máte k dispozícii moderný wellness v prvom z menovaných hotelov.
  2. S MYAPLEND nuda nehrozí
    Nudiť by sa nemali ani deti. Návšteva Tricklandie v Starom Smokovci poteší mladších, ale aj starších, návštevníkov. Navyše, teraz máte možnosť v rámci programu benefitov MYAPLEND využiť zľavu 20 % na vstup. Taký istý benefit sa dá uplatniť v detskej interaktívnej galérii Dobrá hračka v Tatranskej Lomnici, digitálnej galérii Poliankovo v Tatranskej Polianke či v interaktívnej galérii svetla Kvantarium
    na Hrebienku.

3. Pamiatky s históriou
Chceli by ste sa práve v tomto období dozvedieť viac o našich veľhorách? Môžete si vybrať z niekoľkých zaujímavých múzeí a galérií približujúcich históriu a kultúru tohto regiónu. Najznámejším je Múzeum Tatranského národného parku v Tatranskej Lomnici s množstvom exponátov
približujúcich flóru a faunu Tatier. Pestrá je aj kultúrna ponuka, viaceré obce organizujú kultúrne akcie, pozrite si aktuálne programy, určite vás niečo zaujme. Ak plánujete pobyt v Tatrách a ste členom MYAPLEND, stále máte možnosť využiť až do 10. decembra akciu 3+1 noc zadarmo vo vybraných zariadeniach – Vila Beatrice, Vila Júlia, Vila Magnólia, Hotel
Lujza Major v Tatranskej Lomnici, Koliba Kamzík v Starom Smokovci a Tatry Holiday Resort vo Veľkom Slavkove. 

Členom MYAPLEND sa môžete stať behom minúty. Stačí sa ZADARMO registrovať na myaplend.com a hneď máte zľavy a ďalšie benefity ako výhodné ceny v zariadeniach APLEND, štartovací bonus 200 bodov na vašu najbližšiu rezerváciu pobytu v zariadeniach APLEND a zľavovú poukážku v hodnote 5 eur do reštaurácií APLEND, ktorú vám poskytnú na recepcii pri nástupe na pobyt.

Zosunutý chodník nad Rainerovou chatou

Stav poškodeného chodníka nad Rainerkou sa zhoršil

Foto: Správa Tatranského národného parku.

V nedeľu 5. 11. sa po výdatnom daždi zosunul turistický chodník na Tatranskej magistrále zhruba dvesto metrov od Hrebienka smerom na Rainerovu chatu, stav sa za ostatné dni ešte zhoršil. Situáciu na mieste analyzujú geodeti. Je tu aj možnosť, že chodník budú musieť uzavrieť.

K zosuvu došlo v nedeľu v popoludní, dažde vážne poškodili turisticky značený chodník v dĺžke dvadsať metrov. Na mieste sa v stredu 8. 11. stretli zástupcovia Správy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici, mesta Vysoké Tatry, Horskej záchrannej služby i odborníci z Technickej univerzity v Košiciach, aby posúdili aktuálny stav. Primátor mesta Vysoké Tatry Jozef Štefaňák potvrdil, že v stredu o 9.30 h vyhlásil mimoriadnu situáciu, vďaka čomu vedia zodpovední pružnejšie konať.
„Odtrhnutie chodníka spôsobilo pravdepodobne podmytie, ide o veľmi strmý svah so sklonom zhruba 70 stupňov a v tejto chvíli drží už iba silou vôle. Veľmi ťažko povedať, čo ešte príroda spôsobí, je tam suchý materiál, štrk, piesok a keď poriadne zaprší, môže to ísť všetko dole,“ odhaduje Peter Blišťan z Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach, ktorý vedie tím geodetov dokumentujúcich stav chodníka.

Na analýzu použijú moderné technológie, vytvoria 3D model a následne posúdia stabilitu i geológovia a projektant. „Ten povie, či je táto časť cesty ešte opraviteľná, alebo sa musí postaviť niečo nové iným spôsobom. Potrebné by bolo ukotvenie k svahu, čo tiež nie je jednoduché. Dostať tu techniku bude finančne aj technicky veľmi komplikované,“ dopĺňa Blišťan. Do pozornosti odborníkov sa dostali i narušené skalné bloky nad chodníkom, ktoré bude zrejme potrebnú ukotviť sieťami, alebo citlivo odstrániť niektoré väčšie kusy.
Momentálne kompetentní nevedia vylúčiť ani uzavretie úseku. „Táto možnosť je v hre. Preto tu dnes máme odborníkov, ktorí posúdia bezpečnosť a navrhnú preventívne opatrenia, v rámci ktorých nie je vylúčené ani uzavretie chodníka. S ďalšou skupinou odborníkov sa budeme zaoberať možnosťami opravy a podľa toho sa rozhodneme, čo a v akom rozsahu môžeme urobiť ešte do zimy. Následne budeme riešiť spôsob financovania,“ uvádza Peter Spitzkopf, námestník riaditeľa Správy TANAP-u, ktorá sa ako odborná organizácia ochrany prírody stará o sieť turistických značených chodníkov na území Tatranského národného parku.

O prípadnom uzavretí chodníka sa turisti dozvedia z webu a ďalších komunikačných kanálov Správy TANAP-u a priamo v teréne i z informačných tabúľ. Spolu s týmto rozhodnutím by „tanapáci“ vytyčovali aj obchádzku. „Dolný chodník okolo Bilíkovej chaty by bol riešením pre peších turistov, no bez možnosti vjazdu pre horskú službu na skútri. Problém by bol i so zásobovaním chát,“ hovorí o alternatíve obchádzky Spitzkopf.
Časť chodníka Tatranskej magistrály, ktorá sa zosunula, totiž nie je len dôležitou tepnou pre turistickú verejnosť, ale i cestou, ako sa horskí záchranári môžu rýchlejšie dostať k zraneným osobám. „Ak by sa tento chodník uzavrel, my si poradíme, dostaneme sa do terénu pešo alebo letecky, ale hlavne pešia záchranka bude dlhšia. Ak tu najmä v zime nebudeme vedieť prejsť technikou, záchranné akcie sa nám predĺžia minimálne o hodinu – hodinu a štvrť, čo je v prípade lavín kľúčové,“ vysvetľuje Miroslav Živčák, náčelník oblastného strediska Vysoké Tatry Horskej záchrannej služby. Ako hraničné riešenie vidí možnosť dostať techniku za poškodený úsek ešte skôr, než dôjde k prípadnému ďalšiemu zosuvu.

Zdroj: Správa Tatranského národného parku.

Tatranskí krásavci

Vidmo či svadby pod končiarmi. Tatry žijú každý deň

Mládenci z Tatier. Foto:  Jozef Antol

Pozorovať Tatry, to je akoby ste sledovali nádherný film. Čo minúta, to iná scenéria, iný zážitok. Napríklad také zasnežené končiare… Alebo vidmo, ktoré sa podarilo nafotografovať viacerým  prispievateľom našej facebookovej skupiny. Pozrite sa na výber zaujímavých fotografií z minulého týždňa.

Poznáte vidmo? Je to úkaz, keď sa okolo vášho tieňa urobí dúhová svätožiara. Traduje sa, že prvé uvidenie vidma znamená, že hory človeka vítajú. Pri druhom zjavení varujú pred nebezpečenstvom a pri treťom si vás hory ponechajú. Svoje prvé vidmo odfotil aj František Bednár. Eva Mesiarkinová k tomuto úkazu dodala, že je to niečo neopísateľné, behá pri tom mráz po chrbte.

  • V Tatrách už snežilo, 5. novembra dostali veľhory nie poprašok, ale prvú ozajstnú snehovú perinu. Akoby príroda čakala na moment, v ktorom začne platiť uzávera tatranských chodníkov a okrem nariadenia ich zatvorila aj kvôli bezpečnosti turistov. Uzávera ale neplatí pre krásne momenty, ktoré zvečňujú neopakovateľné okamihy. Hlavný protagonista – Tatry, spúšť stláčali Ivetka Kinclová, Mountain Majk, Janka Mrázová a Borievky Photogallery. A možno sa podarilo zvečniť aj prvého tohtoročného tatranského snehuliaka…

Štrbské pleso je vraj jedno z najenergetickejších miest Vysokých Tatier. Tvrdí to v komentári k fotografii Ľuboša Popoviča Adriana Kurtulíková. Pridáva sa k nej aj Gabriela Sisková, ktorá dopĺňa, že druhým takým je Kriváň a tretím Mohyla pod Dolným Smokovcom, v časti Pod lesom. Každopádne Štrbské pleso si na svadobné fotenie vyberá veľa párov. Ten na snímke k energii miesta pridal aj slovenské kroje. Sú nádherné, rovnako ako je nádherný aj pár, ktorý sa rozhodol práve v nich zažiť najkrajší deň svojho života.

Tatry ako scenéria svadby sú naozaj okúzľujúce. Ako aj na fotografii Petra Čišovského.  

Hory milovali a hory si ich vzali. Návštevníci symbolického cintorína pri Popradskom plese si aj tohto roku „na dušičky“ zaspomínali na obete hôr.  Milena Mácsaiová k fotografii Martiny Perestovej dodáva, že krajšie miesto na pietu a zamyslenie, ako je cintorín pod Ostrvou, ani nemohli vybrať.

„Tie zvieratá vás musia milovať, keď vám tak nádherne zapózujú,“ komentovala fotografiu Jozefa Antola Veronika Balážová. Autor ju nazval: Mládenci z Tatier. Skupina jeleňov naozaj pôsobí, akoby si ju tam nainštaloval. No opak je pravda. O Jozefovi Antolovi vieme, že dokáže hodiny čakať na ten najsprávnejší moment a keď príde, stlačí spúšť. Dôkazom je aj táto fotografia. Mnohí návštevníci našej facebookovej skupiny ju komentovali iba v superlatívoch.

Tomu sa hovorí parťák! Vraj v Tatrách je málo krtincov, tak do hôr treba zobrať krtka. Alebo sa náš rozprávkovo vymódený podzemný cicavec iba vybral na výlet…, pozrieť kámošov svišťov? Jeho nosič možno práve teraz ľutuje, že si nevybral lanovku. To by mal krtko iný zážitok! Keď sa už konečne dostal spod zeme na slnko…

Magická polárna žiara nad Tatrami

Polárna žiara – tento nádherný úkaz umocnila scenéria Tatier

Foto: Martina Blaskova.

V nedeľu 5. novembra sme mali možnosť vidieť na oblohe obraz, aký nevidno hocikedy. Polárna žiara rozsvietila oblohu do červena, bolo ju možné pozorovať skoro vo všetkých častiach Slovenska.

Nad scenériou Vysokých Tatier išlo doslova o nádherné divadlo. Polárna žiara bola viditeľná už aj v sobotu večer, ale podľa pozorovateľov z rôznych miest Slovenska ju bolo v nedeľu vidieť oveľa lepšie. Svedčia o tom aj príspevky vo facebookovej skupine Vysoké Tatry, kde ste ju zachytili na svojich fotografiách a videách.

Podľa stránky imeteo.sk je polárna žiara za normálnych okolností viditeľná len pre obyvateľov polárnych šírok. Teraz sú však priaznivé podmienky na jej pozorovanie aj u nás. Na Slnku došlo ku geomagnetickej búrke a energeticky nabité častice narušili magnetické pole Zeme.

Výskyt a svetlosť polárnej žiary závisí od sily slnečného vetra, ktorý je zase závislý od aktivity slnka. Pretože slnko má jedenásťročný cyklus aktivity, výskyt polárnych žiar kolíše tiež v tomto cykle. Hlavne v čase maximálnej aktivity, to znamená pri zvlášť silnom slnečnom vetre, sa objavujú polárne žiary v nižších zemepisných šírkach, ako napríklad v strednej Európe (sk.wikipedia.org).

Keďže tento úkaz trvá zvyčajne niekoľko dní, je možné, že polárnu žiaru uvidíme aj v pondelok, prípadne počas ďalších dní.

Ivo Malysz

Výstup na Ďumbier je teraz – na jeseň – turistickou lahôdkou

Ilustračné foto:  Ivo Malysz

Je najvyšším vrchom v Nízkych Tatrách i sladko-pikantným korením. Jedno i druhé sa navzájom nevylučuje. Chutia rovnako – omamne, príjemne, spomienkovo výrazne i nezabudnuteľne.

Každý, kto ich „ochutnal“, môže potvrdiť, že to bol zážitok. Superlatívy si treba užiť. Nízkotatranský Ďumbier (2043 m) ich ponúka rovnako v lete, ako aj v zime, ale aj teraz – na jeseň. Kým jeho južné svahy pôsobia mierne, severné sú plné žulových zrázov. Raj pre horolezcov v zime. Je to populárny i jedinečný kopec nielen kvôli nim, ale aj vďaka dostupnosti. Za ideálneho počasia zvládne výstup i staršie dieťa či aktívny dôchodca.

Typický obrázok – vrchol Ďumbiera s dvojkrížom.    Ilustračné foto:  Jaro Šlejzák

  • A ak to nejde na sto percent pešky, sú tu lanovky. Najmä pre starších návštevníkov má výstup symboliku. V okolitých horách sa odohrávali boje SNP, vrchol stelesňuje národnú hrdosť, je tam osadený slovenský dvojkríž. Dostať sa do bezprostrednej blízkosti rozosiatych pamätníkov po okolí znamená byť v tesnej blízkosti slávnej minulosti, ktorá poznačila život odchádzajúcej generácie.

Možno budete mať šťastie a cestou na Ďumbier natrafíte na takéhoto krásavca. Hoci, ktovie! Svište sa ukladajú na zimný spánok už koncom októbra. Ilustračné foto:  Dana Dubcová Nemčoková

Tá dnešná má Ďumbier rada pre jeho jedinečnosť, možnosti prístupu, výhľady prakticky na všetky pohoria stredného a severného Slovenska a dychberúce pohľady do dolín pod nohami. Vždy ich podfarbuje ročné obdobie. Ak nám nestačia tri z nich, určite športové očakávania splní zima, lyžovanie a skialpinizmus, ktoré sú na Ďumbieri lahôdkou.

Na vrchol sa dá prísť z rôznych smerov, každý chodník je niečím zaujímavý, a to každom ročnom období. Možností je nesmierne veľa a pri viacerých sa „do cesty“ postavia dve chaty – Kamenná a Štefánička (na obr.), obe s celoročnou prevádzkou a čarovnou atmosférou. Najpriamejší výstup  je od parkoviska na Trangoške, kúsok od Srdiečka, údolnej stanice lanovky na Chopok.

Mimochodom, „urobiť“ za deň dva nízkotatranské vrcholy, teda okolo tisíc výškových metrov, má tiež čo do seba.        

Ilustračné foto: Ivan Krajčovič