Cestu na Sliezsky dom do polovice augusta uzavrú

Cestu na Sliezsky dom v pondelok uzavrú

Cesta na Sliezsky dom bude v úseku od Velického mosta po Sliezsky dom úplne uzavretá od 6. do 18.. hodiny. Uzávierka nadobudne platnosť 22. júla.

Dôvodov na uzávierku cesty od Velického mosta po Sliezsky dom je niekoľko. Ako uvádza Správa Tatranského národného parku (TANAP), na asfaltovej ceste, ktorá spája Tatranskú Polianku a Sliezsky dom, došlo v lete minulého roku k zosuvu pôdy, následkom čoho bola poškodená.

„Polovica šírky cesty ostala nenarušená, avšak riziko ďalšieho zosuvu a poškodzovania ďalších častí je stále veľké,“ uvádza sa v informácii, ktorú uverejnila Správa TANAP-u aj na svojej webovej stránke. Oprava cesty je dôležitá nielen pre bezpečnosť a zdravie návštevníkov národného parku, pre zásobovanie horského hotela, ale najmä pre prístup pre Horskú záchrannú službu. V prípade zásahu sa vie rýchlo dostať až hore do Velickej doliny. Cesta slúži aj turistom, psičkárom či rodinám na prechádzke s kočíkom.

Ako uvádza TANAP, práce na oprave komunikácie začnú 22. júla 2024. Cesta bude v úseku od Velického mosta po Sliezsky dom úplne uzavretá denne od 6. do 18. hodiny. Uzávera platí pre všetkých, ktorí by chceli túto cestu využiť, teda aj pre peších turistov, cyklistov alebo psičkárov.

„Toto obmedzenie  sa nedotkne turistických značených chodníkov. Zelená značka z Tatranskej Polianky na Sliezsky dom a žltá značka od Velického mosta po rázcestie pod Suchým vrchom ostávajú otvorené v plnom rozsahu.

Správa TANAP-u žiada návštevníkov, aby uzáveru rešpektovali, pretože práve teraz počas leta je najlepší čas na opravu. Očakáva porozumenie a trpezlivosť. Vyslovuje presvedčenie, že stavebné práce budú prebiehať plynule a v druhej polovici augusta bude cesta prejazdná.

Miesto stavebných prác, ako aj obmedzenia budú riadne označené tabuľami.

Autor titulnej fotografie:  TANAP

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Náprstník veľkokvetý v Monkovej doline

Krásna, ale nebezpečná tatranská kvetinka. Pozor na ňu!

Láka hlavne deti. Žlté alebo červené krásky náprstníka obdivujú, no neuvedomujú si, že jeho listy obsahujú jedované látky. Pri toxickej dávke môže vo výnimočných prípadoch nastať aj smrť.

Náprstník patrí do čeľade skorocelovitých, známych je asi 35 druhov, jeho zástupcovia rastú v Európe, severnej Afrike a západnej Ázii. Sú to dvojročné a vytrvalé byliny s trubkovitými kvetmi, rastliny obsahujú glykozidy, ktoré sa využívajú na liečbu srdcových chorôb.

Všetky druhy sú jedovaté a môžu spôsobiť smrteľnú otravu. No v rukách skúseného lekára sú nenahraditeľným liekom.

Máme ich aj v záhradách, semená rastliny sa voľne predávajú a sú ich obľúbenou ozdobou. U nás poznáme hlavne náprstníky veľkokveté, vlnaté, žlté či červené. Mohutné rastliny, ktoré dorastú do výšky od 0,5 do 1,5 metra, opísal vo svojom herbári už aj mních Cyprián a uviedol, že ide o pôvodný druh rastúci vo svetlých lesoch a krovinách, na rúbaniskách.

Stretnúť sa s nimi môžeme i na potulkách Tatrami, na slnečných lúkach a kamenných svahoch i okrajoch svetlých lesov.

Krásni susedia. Náprstník veľkokvetý a zvonček tatranský
Krásni susedia. Náprstník veľkokvetý a zvonček tatranský. Autor fotografie: hiking.sk

Práve teraz kvitne, v našich zemepisných šírkach od júna do augusta. Láka nás obzrieť si rastlinu, pretože je krásna, výnimočná. V prvom roku vyháňa priamu stonku s veľkými až 25 cm dlhými listami, ktoré sa pozvoľna zužujú do krátkej stopky.

Kvety vyrastajú v hornej časti a tvoria jednostranný strapec. Majú päťzubý kalich a veľkú, až 5 cm dlhú, nafúknutú korunu so šikmým okrajom.

Pozor na listy! Odrezávajú sa na jeseň, pri druhom roku pestovania v lete. No celá prax pestovania, zberu a sušenia listov je veľmi chúlostivá. Ak sa listy náprstníkadostanú nevedomky, alebo  z nepozornosti  do úst, môže dôjsť k nevoľnosti, vracaniu a zápalu úst.

Toxická dávka, čo sú už dva listy rastliny, je sprevádzaná nevoľnosťou, hnačkami, podráždením tráviace ústrojenstva, človeku sa zle dýcha, môžu sa objaviť poruchy videnia, nerovnomernosť pulzu.

Bez pomoci to znamená smrť na zástavu srdca. Otrava sa lieči podaním absorpčného uhlia a trieslovín, treba podať napríklad silný čierny čaj a okamžite vyhľadať lekársku pomoc. No pravda je aj to, že dva listy je veľmi ťažké skonzumovať, lebo sú veľmi horké.

Rastlinu je možné obdivovať, ale treba sa od nej držať ďalej. Predstavuje vážnu hrozbu pre zdravie. Aj zašpinenie rúk šťavou a následné zahryznutie do obloženej žemle sú nebezpečné. Príznaky otravy sa môžu objaviť aj po dni, dvoch. Alergická reakcia môže byť rýchlejšia.  

Z listov náprstníka sa pripravujú nálevy a tinktúry, ich užívanie sa odporúča iba pod dohľadom lekára. Jed náprstníka sa pre rýchle účinky používal už v stredoveku.

Autor titulnej fotografie:  zahrada.com

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Mišo Duchoň na Solisku

Za deň prešiel 63 kilometrov s prevýšením 4 800 metrov

Kráčal devätnásť hodín, prešiel 63 kilometrov a prekonal 4 800 metrov prevýšenia a vypil pritom 10 litrov vody. Mišo Duchoň tvrdí, že mu to v niečom pomohlo lepšie spoznať samého seba. 

Liptovskomikulášťan Mišo Duchoň si nedávno urobil najdlhšiu túru v živote. „Hory ma pustili, nohy poslúchali. Vďaka za tieto dlhé letné dni,“ vyznal sa na našej tatranskej FB stránke.

Na trase: parkovisko Tri studničky, Kriváň, Jámske pleso, Chata pod Soliskom, Predné Solisko, Chata pod Soliskom, Bystrá lávka, Vodopád Skok, Štrbské Pleso, Chata pod Rysmi, Rysy, Rázcestie nad Žabím potokom, Vyšné Kôprovské sedlo, Kôprovský štít, Vyšné Kôprovské sedlo, Hlinská dolina ústie, Rázcestie pod Grúnikom, Tri studničky rázcestník a parkovisko Tri studničky našliapal 63 kilometrov, prekonal 4 800 metrov prevýšenia a celé mu to trvalo takmer 19 hodín, v čistom čase 15 hodín 50 minút. A schudol 2,5 kg.

Trasa Duchoňovho najdlhšieho výletu
Trasa Duchoňovho najdlhšieho výletu. Autor fotografie: archív M. Duchoňa

„Počasie bolo famózne, užil som si to,“ pridal hodnotenie s tým, že celé to vzniklo ako nápad urobiť si túru KRK. Teda Kriváň, Rysy a Kôprovský štít. „Skúsil som ju, šlo to OK,“ hodnotí Mišo Duchoň. „Cítil som, že je tam priestor pridať aj Solisko a Bystrú lávku.

Štýl Camino/Cesta hrdinov SNP predtým neskúsil, ale, ako tvrdí, ísť celý deň sám je naozaj super. Najlepšie na spoznanie seba samého. „Celý deň som bol offline v letovom režime, len frajerke som dával kvôli bezpečnosti vedieť, kde som,“ uzavrel stručne.

Pre možných nasledovníkov pridal odporučenie. Vraj treba si predtým prejsť Hlinskú dolinu, je dosť dlhá a z posledného Kôprovského štítu až na parkovisko je to asi 6 hodín túry. Nie je tam signál, takže neodporúča stratiť sa tam. 

Kriváň o 4. hodine ráno
Na Chate pod Rysmi
Na Chate pod Rysmi. Autor fotografie: archív M. Duchoňa
Na Kôprovskom štíte
Na Kôprovskom štíte. Autor fotografie: archív M. Duchoňa
90 tisíc krokov za deň
90 tisíc krokov za deň. Autor fotografie: archív M. Duchoňa

Autor titulnej fotografie:  archív M. Duchoňa

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Záchranári Holanďana zniesli k Sliezskemu domu

Precenil sa. Holanďana zniesli z vrcholu Východnej Vysokej

Včera 18. júla skontaktovala tiesňovú linku Horskej záchrannej služby skupina turistov z vrcholu Východnej Vysokej. Žiadali o pomoc pre 25-ročného Holanďana, ktorý bol paralyzovaný strachom.

Holanďan síce vyšiel na vrchol Východnej Vysokej, no paralyzovaný strachom nevedel zísť dolu. „Muž bol bez zranení, no na vysokohorskú turistiku bol nedostatočne vybavený. Zároveň bol paralyzovaný strachom a dlhšiu dobu bol tiež bez užitia svojich liekov. Navyše sa mu vybil mobilný telefón,“ uvádza sa na portáli Horskej záchrannej služby.

Keďže vrtuľník kvôli neletovým podmienkam do záchrannej akcie zapojiť nemohli, vydali sa na vrchol Východnej Vysokej horskí záchranári z Oblastného strediska HZS Vysoké Tatry pozemne. Keď sa k turistovi dostali, zateplili ho a poskytli mu neodkladnú zdravotnú starostlivosť a transportovali ho k Sliezskemu domu. Odtiaľ ho terénne vozidlo previezlo do Tatranskej Polianky a tam ho záchranári odovzdali do starostlivosti posádky RZP.

Autor titulnej fotografie:  HZS

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Víkend v Tatrách nemá byť práve najvľúdnejší

Vo Vysokých Tatrách platia viaceré obmedzenia, prispôsobte im turistické plány

Ak mierite počas víkendu do Vysokých Tatier, mali by ste rátať s viacerými obmedzeniami a upozorneniami. Ani počasie nebude veľhorám priať. Prestrieda sa nad nimi zamračená obloha alebo takmer prekrytá mrakmi, v nedeľu má dokonca pršať.

Najskôr sa pristavme vo Vysokých Tatrách. Ak si naplánujete náročnejšiu túru, vo vysokých polohách sú ešte miesta so súvislou snehovou pokrývkou. Preto treba zvýšiť opatrnosť pri pohybe, lebo hrozí  pošmyknutie. Pribaľte si radšej kompletnú zimnú výstroj.

Horskí záchranári upozorňujú, že ešte stále je pre zosuv a hrozbu padajúcich skál uzatvorený chodník z Hrebienka na Rainerovu chatu. Obchádzka vedie po zeleno značenom turistickom chodníku z Hrebienka okolo Bilíkovej chaty a vodopádov Studeného potoka.

Po veľkom poškodení búrkou je neprechodný turistický značený chodník (TZCH) v Monkovej doline (červená značka ) od Hotela Magura po Kopské sedlo a v Doline Bieleho potoka (zelená značka) zo Strednice po ráscestie Monková dolina – pod Ptošovskými turňami. Zákaz vstupu platí až do odvolania.

V Západných Tatrách, ktoré čaká podobné počasie, ako u jeho suseda, platí výstraha súvisiaca so zeleným TZCH Svorad – Špania – Lomnô (Lomné). Je zle značený, s obmedzenou priechodnosťou. Strhnuté a v zlom technickom stave sú mostíky v Bobroveckej doline, Hlbokej doline a Bystrej doline.

V Nízkych Tatrách platí iné upozornenie Horskej záchrannej služby, a síce, že niektoré turistické trasy boli pre schodnosť pozmenené, preto sa nemusia zhodovať ich GPS súradnice s mapovými podkladmi. Pre Nízke Tatry meteorológovia predpovedajú na piatok i sobotu zamračenú oblohu, v nedeľu by sa malo rozpršať.

Autor titulnej fotografie: Karol Havran

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Túru s deťmi si vždy dobre naplánujte

Tri tipy na túru s deťmi

Neurobíte nič lepšie, ako zorganizujete pre deti prázdninové výlety do hôr. Môže to byť začiatok formovanie ich lásky k turistike, ochrane prírody a užitočného športového relaxu. Ponúkame tri tipy na tatranské túry, niektoré sú vhodné aj pre celkom malé deti.

Túra na Chatu Plesnivec z Tatranskej Kotliny

Chata Plesnivec sa nachádza pod bralami Skalných vrát na južnej strane hlavného hrebeňa Belianskych Tatier. Je to krásna a nenáročná túra, ideálna pre každého, teda aj deti. Trasa je dostupná celoročne a hoci začiatok môže prekvapiť strmým stúpaním, takmer jej polovica je rovinatá. V údolí Siedmich prameňov si môžete vychutnať nádherný pohľad na flóru a okolité skaliská.

Chata Plesnivec
Chata Plesnivec. Autor fotografie: Michaela Mišička

Trasa k chate meria 10 kilometrov, zvládnete ju za 4 hodiny, prekonáte prevýšenie 600 metrov a vedie príjemnou lesnou cestou od Tatranskej Kotliny k Šumivému prameňu a do cieľa výletu. V Tatranskej Kotline nastúpite na modrú turistickú značku, od Šumivého prameňa je k chate asi hodina a pol chôdze. Časť cesty vedie cez rumovisko, ktoré vzniklo po veterných kalamitách.

Chata Plesnivec je jedinou v Belianskych Tatrách, ponúka ubytovanie aj občerstvenie. Späť sa treba vrátiť tou istou cestou. Auto môžete nechať na platenom parkovisku v Tatranskej Kotline. Ak dávate prednosť verejnej doprave, autobus vás zavezie na autobusovú zastávku v Tatranskej Kotline. 

Túra na Velické pleso z Tatranskej Polianky

Ak hľadáte pre deti v letnej spare niečo ozaj osviežujúce, vyberte sa k Velickému plesu. Nachádza sa

vo Velickej doline, v blízkosti Horského hotela Sliezsky dom. Túra k Velickému plesu je zaradená medzi stredne náročné,  je dobre prístupná nielen pre turistov, ale aj pre cyklistov a v zime aj pre skialpinistov v zimných mesiacoch. Pleso je relatívne ľahko dostupné, výlet k nemu si môžete urobiť  počas celého roka.

Odporúčame trasu od Tatranskej Polianky cez Velický most, Velickú poľanu a Sliezsky dom. Je dlhá 9 kilometrov, rátajte so štyrmi hodinami chôdze a 675 metrami prevýšenia. Vedie asfaltovou a lesnou cestou, finálne metre prejdete po kamenistom chodníku. Je vhodná aj pre bicykle.

Velické pleso
Velické pleso. Autor fotografie: Andrej Soch

V Tatranskej Polianke nastúpite na zelenú turistickú značku, po rázcestí pri Velickom moste sa vyberte po zelenej značke. Po návrate sa vraciate tou istou trasou. Existuje aj druhá možnosť, a síce túra po asfaltovej ceste, ktorá zároveň slúži aj ako zásobovacia komunikácia k Sliezskemu domu a vyberajú si ju aj cyklisti. Trvá síce dlhšie ako turistický chodník, no ponúka aj väčší komfort, teda aj túru s detským kočíkom.

Velické pleso predstavuje najväčšie jazero vo Velickej doline, s nadmorskou výškou 1 663 m n. m. a rozlohou 2,241 ha. Jeho maximálna hĺbka je 6 m. Z plesa vyteká Velický potok, ktorý vytvára nad ním ľadovcové Velické vodopády, dosahujúce výšku približne 15 m. Sliezsky dom pri Velickom plese slúži aj ako východiskový bod pre výstup na Gerlachovský štít (pri prítomnosti horského vodcu a mimo zimnej uzávery).

Auto môžete nechať v Tatranskej Polianke na platenom parkovisku. V tejto osade je aj autobusová a vlaková zastávka.

Okruh okolo Štrbského plesa

Ponúkame ho ako nenáročnú túru pre úplne malé deti a rodiny s kočiarikom. Meria 3,8 kilometra, prejdete ju za niečo vyše hodiny a prekonáte pritom minimálne prevýšenie, iba 33 metrov. Vedie spevneným bezbariérovým chodníkom vhodným pre bicykle, kočíky aj invalidné vozíčky.

Štrbské pleso je druhé najväčšie pleso vo  Vysokých Tatrách.  Je ideálnym výletom pre vaše deti aj starších turistov. Okolo jazera vedie náučný chodník s približne 40 informačnými tabuľami, kde sa deti môžu dozvedieť mnoho zaujímavých faktov o histórii Štrbského plesa, miestnych zvieratách a rastlinách, ako aj o osobnostiach, športových udalostiach a ďalších fascinujúcich témach.

Štrbské pleso
Štrbské pleso. Autor fotografie: Jana Beranová

Trasa vedie zo Štrbského plesa okolo Liečebného domu Solisko a hotela Patria. Začínate na modrej značke, ktorá vás prevedie okolo celého Štrbského plese. Sprevádzať vás budú výhľady na okolitú prírodu a vodnú hladinu plesa. Neskôr sa pripojíte na červenú značku a vraciate sa k Liečebnému domu Solisko.

 V roku 1900 Štrbské pleso hostilo majstrovstvá Európy v rýchlokorčuľovaní na svojej zmrznutej hladine. O 25 rokov neskôr sa tu konali aj ďalšie majstrovstvá Európy, v ľadovom hokeji, ktoré však kvôli počasiu museli byť dokončené v Starom Smokovci. Výrazným športovým momentom pre Štrbské Pleso boli aj Majstrovstvá sveta v klasických lyžiarskych disciplínach v roku 1970, ktoré boli prvýkrát vysielané v farebnom prenose u nás. O tomto historickom okamihu dodnes svedčia skokanské mostíky.

Na Štrbské Pleso sa dostanete autom, v osade je aj autobusová a železničná zastávka. 

Autor titulnej fotografie: Daniela Krausová

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Horské nosičstvo je tradičným slovenským remeslom

Nahradia drony horských nosičov?

Naozaj je to tatranská téma? Dnes nepredstaviteľné! Tatranské horské nosičstvo má dlhoročnú tradíciu, je zapísané v národnom Zozname nehmotného kultúrneho dedičstva a horské chaty na rozdiel od tých v zahraničí si potrpia na trend ponuky čerstvých jedál a napríklad aj čapovaného piva.

Médiami nedávno prebehla správa, že horských nosičov v Tatrách môžu nahradiť čínske drony. Na Evereste prebehol úspešný test. Peter Vnuk na portáli Trend uviedol, že čínska technologická spoločnosť DJI otestovala doručovanie dronmi na Mount Evereste. Ich dron FlyCart 30 prepravil náklad medzi jednotlivými tábormi a odstránil odpad, ktorý po sebe zanechali horolezci vo výška nad 6 tisíc metrov.

Podľa autora spomínanej správy by tento počin mohol znamenať revolúciu v zásobovaní horských chát, zvýšilo by efektivitu a znížilo riziko spojené s tradičným spôsobom zásobovania, ktoré je spojené s ťažkým a nebezpečným manuálnym nosením nákladov po strmých a nestabilných trasách.

Dodáva, že po úspešnom teste spustila nepálska spoločnosť projekt prepravy dronmi s cieľom vyčistiť odpad na južnom svahu Everestu. FlyCart 30, ktorý bol uvedený na trh v januári, bol použitý aj na sadenie stromčekov v Japonsku, poskytovanie pomoci pri záchrane pri požiari v Nórsku, výskum v Antarktíde a inštaláciu solárnych panelov v Mexiku.

Bez nosičov si Tatry predstaviť ani nevieme. O toto remeslo je stále záujem
Bez nosičov si Tatry predstaviť ani nevieme. O toto remeslo je stále záujem. Autor fotografie: Anna Bobríková

Uvidíme ich aj v Tatrách? Zatiaľ nehrozí! Použitie dronov v národnom parku, kde platí piaty stupeň ochrany, je zakázané. Horské nosičstvo je nielen mimoriadnou raritou našich veľhôr, ale aj užitočným remeslom, ktoré je od roku 2019 zapísané v národnom Zozname nehmotného kultúrneho dedičstva a spolu s Nepálom je Slovensko jedinou krajinou na svete, kde má horské nosičstvo živú podobu.

„Okrem toho jedným z dôležitých argumentov je u nás aj silná tradícia ochrany prírody, ktorú netreba zaťažovať zbytočnou dopravnou infraštruktúrou,“ povedal nám nedávno v rozhovore ochranca prírody, ekológ, horských sprievodca a dobrovoľný horský záchranár Štefan Bačkor, ktorý sa horskému nosičstvu venuje niekoľko desiatok rokov.

Pripomenul tiež, že máme rešpekt ostrieľaných horalov, ktorí majú prechodené hory Európy či sveta a sú pozitívne šokovaní, že na našich chatách si môžu vybrať z troch-štyroch značiek čapovaného piva, v ponuke je niekoľko varených polievok, hlavných jedál, koláče, buchty. Toto nie je na horských chatách inde vo svete pravidlo. Naša horská kuchyňa má dobrú povesť a nosiči, ktorých profesionálne v Tatrách pracuje okolo päťdesiat a šesťdesiat a počas sezóny sa ich počet brigádnikmi takmer zdvojnásobuje, sa o to pričiňujú. Naviac, o prácu horských nosičov je stále záujem.

V Nepále je horské nosičstvo ale značne skomercionalizované a aj ohrozené súdiac podľa správach o dronoch. Obidve krajiny ale spolupracujú na tom, aby sa dostalo do svetového Zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.

No Nepál stojí na začiatku tejto cesty. Potrebuje spracovať dejiny šerpovstva a pripraviť množstvo dokumentov a argumentácie. Správy o dronoch v Himalájach im to zrejme neuľahčia.  

  „Sme síce tatranskí nosiči, ale v podstate tiež šerpovia a pokiaľ viem, iba u nás a v tejto nepálskej etnickej skupine sa nosičstvo v horách v tom pôvodnom význame zachovalo,“ dodáva Š. Bačkor, ktorému sa u nás podarilo sformovať tím spolupracovníkov, ktorí dali dohromady argumentáciu pre národný zápis.

Čína úspešne vyskúšala drony na vynášanie nákladov v Himalájach
Čína úspešne vyskúšala drony na vynášanie nákladov v Himalájach. Autor fotografie: YouTube

„V Nepále sú myšlienke zápisu do svetového zoznamu kultúrneho dedičstva ešte viac naklonení, pretože dobývanie vrcholov Himalájí ich tradičný spôsob života prevalcovalo, prichádzajú o cenné veci charakterizujúce ich kultúru a potrebujú túto tému spracovať historicky i faktograficky. Chcú to zachrániť, spolupracujeme na tom, aby sa im to podarilo. Opakovane bol u nás Pasang Dawa Sherpa, honorárny konzul pre Slovensko, Česko a Nemecko v Nepále, a víta túto aktivitu,“ uzatvára dôvody, prečo by horské nosičstvo nemala vyhubiť technika, Štefan Bačkor.

Technika či pokrok sa zastaviť nedá. To je pravda. Veď napríklad u nás na cestách už nestretneme konské povozy a chov ťažných koní ustúpil do úzadia. No furmanstvo sa vo svojej tradičnej podobe napriek tomu vracia do hôr a ťažbu dreva si bez ťažných koní niekde nevedia ani predstaviť.

Prečo by sme mali niečo také unikátne, ako je stále obľúbené a užitočné horské nosičstvo, napriek rizikám, ktoré so sebou prináša, nechať zahubiť? Charakterizuje našu krajinu, bez neho by sme v ponuke turistického ruchu stratili výnimočný unikát.

Autor titulnej fotografie:  Vladimír Vojtaššák

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Pozoruhodné! Dvojica je inšpirujúcim príkladom

Klobúk dole pred vozičkárom na Lomnickom štíte

Pozoruhodné, výnimočné, nevidieť to každý deň. Človek na vozíku na Lomnickom štíte! Na našej tatranskej FB stránke pribudli včera fotografie o tomto výlete a ďakovanie pre personál lanovky za pomoc pri presune.

Ako sa ukazuje, nebol to jediný výlet vozičkára, ktorý je kvadruplegikom po športovom úraze. Na svojom profile má množstvo videí a fotiek z rôznych kútov Čiech a Slovenska i z ďalších krajín a na Lomnickom štíte bol po druhý raz.

Prvý raz v zime, ako uvádza Lenka Štveráková, ktorá ho na jeho cestách sprevádza. „A aj to malo svoje čaro,“ zveruje sa v komentári a zároveň ďakuje za podporné lajky, ktoré sa ich letnému výletu na Lomničák dostali.

Ako sa ukazuje, dvojica inšpirovala aj niekoľkých ďalších návštevníkov našej stránke. „To je super, my sa chystáme s manželom na splav na Dunajec a manžel je tiež vozičkár,“ píše Martina Vavrušová a Lenka ju povzbudzuje a vyzýva, aby poslala fotky.

„Ste úžasní ľudia, to je krásne a veľa zdravíčka prajem,“ pripísali pod fotoreportáž v Lomničáku Soňa Liková a Majka Sotáková. „Čo najviac takýchto krásnych a naplňujúcich chvíľ vám obom prajem,“ pridáva sa Diana Hudáková a podobne podporne sa vyjadruje aj Emília Prekopová, Janko Gáborčík či Radoslav Šivec alebo Ružena Rosalinda Čomorová a mnohí, mnohí ďalší.  

Veľa krásnych zážitkov a veľa odvahy vám prajú návštevníci našej tatranskej FB stránky
Veľa krásnych zážitkov a veľa odvahy vám prajú návštevníci našej tatranskej FB stránky. Autor fotografie: Lenka Štveráková

Niet prispievateľa, ktorý by odvážnych výletníkov nepovzbudil. Všetci im prajú veľa síl a veľa zážitkov a majú ich obrovský obdiv. Robia neskutočnú prácu. Sú príkladom toho, že život nekončí úrazom. A hoci protagonista výletu na svojom profile vyslovil úprimné želanie, že nič na svete si nepraje viac, ako znova sa postaviť na nohy, žije vlastne plnohodnotnejší život ako mnohí jeho omnoho zdravší súputníci.

Klobúk dolu, verme, že ste inšpirovali mnohých s rôznymi úrazmi, aby sa nezatvárali doma a urobili krok k novým zážitkom. Ak človek chce, všetko sa dá.

Autor titulnej fotografie:  Lenka Štveráková

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Zastavte sa na nových odpočívadlách, urobíte radosť ďeťom

Počuli ste o netradičných odpočívadlách v Tatrách?

Netradičné odpočívadlá sú na zrekonštruovanej Ceste slobody, ktorá sa v minulých rokoch kompletne opravovala od Podbanského až po Tatranské Matliare. A na nej nájdete Orla, Medveďa, Rysa či Kamzíka.

Poďme si to zhrnúť. Cesta slobody sa rekonštruovala od Podbanského po Tatranské Matliare, čo je 43-kilometrový úsek, stála takmer 45 miliónov eur. Pracovalo na nej päť zhotoviteľov a prácu skončili v rekordnom čase, za dva roky. Motoristi síce kritizovali, že v sezóne majú pre stavbárov sťažený prístup do Vysokých Tatier, ale, povedzme si: Kedy nie je vo Vysokých Tatrách sezóna? Siedmy dokončia tento rok, je hotový na 70 percent, a zrealizujú v rámci neho aj konštrukčne náročnejšie práce na dvoch mostoch.

Čo zahŕňala komplexná modernizácia? Okrem výmeny asfaltu aj opravu viacerých mostov, múrov, priepustov, poloestakády a už spomínané odpočívadlá – Orol, Medveď, Rys a Kamzík. Na spomínaných odpočívadlách nájdu návštevníci Vysokých Tatier v budúcnosti nielen parkovacie miesta, ale aj atraktívne oddychové zóny s prístreškami, detskými ihriskami, stojanmi na bicykle, odpadkové koše i toalety. Na všetko bude dohliadať kamerový systém.

Pozrime sa, ako vyzerajú dnes. Zastávka sa oplatí, najmä ak vozíte v aute deti.  

Odpočívadlá na Ceste slobody
Odpočívadlá na Ceste slobody. Autor fotografie: M Kreo
Príjemná zastávka najmä pre deti
Príjemná zastávka najmä pre deti. Autor fotografie: M Kreo
Odpočívadlá majú príjemný servis pre cestujúcich
Odpočívadlá majú príjemný servis pre cestujúcich. Autor fotografie: M Kreo

Autor titulnej fotografie:  M Kreo

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Na pomoc poľskému horolezcovi poslali aj posádku leteckých záchranárov

Spadol zo steny Dvojitej veže. Horolezec zahynul

Poľská horolezkyňa žiadala o pomoc pre svojho spolulezca. Spadol zo steny Dvojitej veže. Utrpel zranenia nezlučiteľné so životom.

Dnes, 13. júla, na poludnie prijalo Operačné stredisko tiesňového volania HZS oznámenie o páde horolezca zo steny Dvojitej veže. Volali náhodní svedkovia. Krátko na to sa s Horskou záchrannou službou skontaktovala aj poľská horolezkyňa, ktorá spresnila informácie o páde a žiadala o pomoc pre svojho spolulezca.

Ihneď sa rozbehla záchranná akcia. „O súčinnosť bola požiadaná posádka leteckých záchranárov z Popradu, ktorí na palubu vrtuľníka v Starom Smokovci pribrali dvoch horských záchranárov. Jeden záchranár HZS bol vysadený na vrchole štítu, kde 39-ročnú ženu bez zranení pripravil na leteckú evakuáciu z terénu,“ uvádza portál HZS.

Jej spolulezcovi už pomôcť nedokázali. Pád z výšky neprežil. 48-ročný muž poľskej národnosti utrpel  zranenia nezlučiteľné so životom. Po vykonaní všetkých potrebných úkonov boli pozostatky nebohého odovzdané Policajnému zboru SR.

Autor titulnej fotografie:  HZS

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.