Cart is empty 
Práve vyliezajú zo svojich zimných nôr a pripravujú sa na párenie. Ak sa počas túry dostanete nad pásmo kosodreviny, môžete počuť ich typické hvízdanie, bez ktorého by Tatry neboli Tatrami. Svišť vrchovský tatranský. Endemit svetového významu, ktorý si zaslúži ochranu.
Svište žijú aj inde. Ale nie tatranské. „Genetika nepustí, naše sú jedinečné, žijú len na území Tatier,“ hovorí zoologička Správy Tatranského národného parku (TANAP) v Tatranskej Lomnici Erika Feriancová. Nad populáciou svišťa vrchovského tatranského visí niekoľko otáznikov.
„Pripravujeme sa na prvé komplexné sčítanie svišťov na území parku. Jeho výsledky nám ukážu, ako ďalej v manažmente ochrany tohto výnimočného druhu. Odhadujeme, že na území TANAP-u žije do 1 400 jedincov, no dnes už vieme, že ich počty sa znižujú. Je to dôsledok otepľovania a presunu svišťov do vyšších nadmorských výšok, rozširovania sa kosodreviny, čím sa zmenšuje ich priestor na život a hľadanie potravy,“ vysvetľuje Feriancová.
Dodáva, že už teraz v rámci monitoringu svišťa vidíme, že sa negatívne mení jeho biotop. Do budúcnosti si budeme musieť povedať, ako nastaviť podmienky jeho ochrany. To nám ukážu výsledky sčítania.
Svište sa už vyhrabávajú spod snehu a pripravujú sa na novú sezónu. Pária sa v apríli v priebehu niekoľkých dní po vyhrabaní. Ich párenie trvá len pár hodín. Je to veľmi krátke obdobie na to, aby splodili potomstvo. Práve z tohto dôvodu platí v Tatrách jarná uzávera. Ich najdôležitejšou úlohou je vytvoriť si počas leta čo najväčšie tukové zásoby, lebo iba tie svišťom pomôžu prežiť ďalšiu zimu. Tú prečkávajú pod zemou v pravom zimnom spánku, ktorý trvá 6 až 7 mesiacov. Hibernujú len tam, kde je ešte záruka dobrej snehovej pokrývky. Ak nemajú v lokalitách svojich zimných nôr dostatočnú snehovú vrstvu, vymrznú.
No, nie je to jediná príčina ich úhynu. Ďalšou sú ich prirodzení predátori – napríklad líška hrdzavá, krkavec čierny a orol skalný, pre ktorého sú mláďatá svišťa častým cieľom lovu. A potom je tu aj človek, vlastne psy, ktoré sa zvyknú bez vôdzky preháňať mimo turisticky značených chodníkov. Svišťov zvyknú poriadne vystresovať, ponaháňať, či dokonca aj usmrtiť.
„Svišť žil takmer vo všetkých dolinových celkoch Tatier. V roku 2008 začala Správa TANAP-u s experiment a postupne presťahovala 18 svišťov zo Západných do Belianskych Tatier, kde vyhynul. Umelý presun zvierat bol úspešný a dnes sa im tam dobre darí,“ objasňuje jednu z možností záchrany vzácneho druhu zoologička.
Jarná uzávera časti tatranských chodníkov im prospieva. Majú pokoj na rozmnožovanie. „No nie všade panuje takáto idylka. Svišťov máme aj vo Francúzskej mulde, najvyššie položenom lyžiarskom svahu a tam sa bežne lyžuje až do neskorej jari aj ponad svištie nory. Zrejme nastáva čas na obmedzenie tejto aktivity, preto že lyžiari zvieratá rušia a môže dôjsť k ich zraneniu,“ naznačuje Feriancová. „Musíme nájsť kompromis medzi ochranou prírody a záujmami lyžiarov,“ pokračuje.
Zoologička upozorňuje aj na dodržiavanie návštevného poriadku. Ten je nastavený tak, aby okrem iných živočíchov chránil aj svištie lokality. Ak by sa rozširoval priestor pre turizmus, mohlo by dôjsť k poškodeniu populácie vzácneho svišťa.
Môže sa tiež stať, že turisti natrafia na zraneného jedinca. „Vtedy treba kontaktovať správu TANAP-u a nemanipulovať so zvieraťom. Takéto zviera môže nálezcu poraniť, či nejako inak mu ublížiť. Nemanipulujeme ani s uhynutým zvieraťom. Do prírody patrí a má svoje miesto v potravinovom reťazci,“ upozorňuje zoologička. Takto uhynuté zvieratá môžu byť použité napríklad na preparáciu, odoberú sa z nich vzorky. Oboje slúži vede a poznávaniu prírody.
Autor titulnej fotografie: Jozef Antol
