Marián Béreš Photograph

Láka mnohých turistov. Obdobie častých inverzií sa blíži

Foto: Marián Béreš Photography

Slnečné svetlo počas jesenného obdobia v spojení s magickými tatranskými výhľadmi dotvára nezabudnuteľný zážitok. Práve preto sa mnohí tešia na túry v tomto ročnom období.

Prispievajú k tomu aj stromy a rastliny, ktoré postupne menia farby, a tak máte z túry celkom iný zážitok ako v letnom období. Na jeseň je dôležité vyraziť na túru včas, pretože slnko zapadá čoraz skôr. Určite to však vyváži fenomén s názvom babie leto – práve v tomto období si môžete v horách užiť pekné teplé dni bez dažďa, dokonca aj bez veterného počasia. 

Odmenou vám bude jedinečný výhľad s inverziou, ktorú máte možnosť zažiť na horách najčastejšie z celého roka. Počas tohto javu teplota vzduchu s pribúdajúcou výškou neklesá, ale, naopak, stúpa. Ak ste na nejakom štíte, máte pod sebou akoby perinu z oblakov a užívate si teplejší vzduch ako je o stovky metrov nižšie.

Náš tajný TIP: K jesennému výjazdu do Vysokých Tatier odporúčame Hotel Lujza Major, útulné ubytovanie v srdci Tatranskej Lomnice. Pretože okrem vynikajúcej polohy a skvelej ceny ponúka aj bohaté raňajky a počas celej jesene aj noc navyše, vďaka akcii 3+1 NOC ZADARMO k pobytom až do 10. decembra. A čo viac, za jesenné pobyty získate do vášho MYAPLEND konta až dvojnásobok bodov. 

Členom MYAPLEND  sa môžete stať ZADARMO behom 1 minútky. Stačí sa registrovať na www.myaplend.com a okrem zliav do Tatier získate aj štartovací bonus 200 bodov na vašu najbližšiu rezerváciu pobytu v zariadeniach APLEND a zľavovú poukážku v hodnote 5 eur do reštaurácií APLEND, ktorú vám poskytnú pri príchode na recepcii.

Tak čo? Navnadili sme vás na jesenné dobrodružstvo v Tatrách?

Popradské pleso s odrazom hôr na hladine

TATRY NA 3: Popradské pleso, to je tatranská klasika

Foto: Monika Hrubíková

Túra zo Štrbského na Popradské pleso patrí v našich veľhorách medzi najobľúbenejšie, dá sa povedať, že ide o jednu z tatranských klasík. Je to nenáročná trasa s prevýšením len 270 metrov, ktorá je súčasťou Tatranskej magistrály i náučného chodníka Štrbské pleso – Popradské pleso – Hincovo pleso. Zvládnuť by ju mali aj menej zdatní turisti a deti.

Začíname na parkovisku pri Štrbskom plese. Už prvý smerovník nám ukázal, že pôjdeme celý čas po červenej značke. Pomaly stúpame lesom až na Trigan, po chvíli sa dostávame k smerovníku a pokračujeme ďalej po červenej. Po pár metroch nás tabuľka upozorňuje, že sa nachádzame v lavínovom teréne. Je však leto, a tak to nemusíme riešiť. V zimnom období, ktoré bude v Tatrách čo nevidieť, budeš musieť pri ceste na Popradské pleso zvoliť tú druhú, zelenú cestu.

Ešte chvíľu ideme lesom, a potom sa postupne začínajú objavovať výhľady na okolité štíty a Mengusovskú dolinu. Preto na kamenistom chodníku na úbočí s kosodrevinou nepozeráme už toľko pod nohy, ale aj okolo seba. Po prechode cez Hincov potok sme o chvíľu na rázcestí nad Popradským plesom, čo už je na skok k jazeru. Prechádzame sa okolo a vychutnávame si pohľad na vodnú hladinu a okolité štíty. Nesmie chýbať fotenie, selfíčka, aj nejaké videá.

Popradské pleso dostalo meno podľa rieky Poprad, ktorá cez neho preteká. Je to obľúbené miesto turistov a východiskový bod pre viacero ďalších turistických trás. Napríklad výstup na Rysy, Sliezsky dom, Kôprovský štít či sedlo Ostrvy. Na dosah odtiaľto sú aj známe horolezecké klasiky Volia veža a Žabí kôň. Horolezci často prídu na Chatu pri Popradskom plese, prespia tu, a ráno vyrazia na skaly. Ak budeš mať šťastie, môžeš nejakých stretnúť. Určite však pri Popradskom plese stretneš množstvo turistov, hlavne počas víkendov a sviatkov.

Chodenie po kamenistých tatranských chodníkoch často s výrazným prevýšením je po fyzickej stránke náročné. Ak ťa pri turistike obmedzuje pravidelná bolesť, prípadne máš už dlhšie problémy s dýchaním či krvným tlakom, riešiť to môžeš v najmodernejšej Nemocnici Bory, kde dostaneš bezplatne najkvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť. Stačí byť poistencom Dôvery, prípadne sa prepoistiť, čo zaberie pár minút.

Viac informácií o ponuke lekárskych služieb i bezplatnej doprave do Nemocnice Bory nájdeš na TU a TU

Na Brusnianskom okruhu

Brusniansky okruh

Ilustračné foto:  Eduard Kuro Lipták

Pred nami je ďalší voľný víkend s perspektívou počasia typického pre babie leto, a tak k rozhodnutiu , ako s ním naložiť, majú cykloturisti vždy blízko. Vysadnú, samozrejme, na bicykel. Čo tak urobiť si Brusniansky okruh.

Trasa patrí do zoznamu tých, ktoré sa nachádzajú v Národnom parku Nízke Tatry, alebo patria do jeho ochranného pásma. Takže o pekné výhľady okrem spokojnosti so športovým výkonom nebude na jeho trase núdza. Športový výkon nespomíname náhodou.  Trasa patrí k tým náročnejším, odporúčajú ju zdatným a skúseným cyklistom.

Brusno.  Ilustračné foto:  obec Brusno

  • Okruh sa začína i končí v kúpeľnom meste Brusno, meria 68 km a vedie cez Pohronský Bukovec, Sopotnicu, Baňu, k prameňu Hiadelská kyslá a obci Hiadeľ, odtiaľ treba pokračovať na Medzibrod, Murkyňovú, Trosky, na Starý Majer a Muráň, potom do doliny Peklo a do cieľa v Brusne.

    Znalci tvrdia, že ide o veľmi zaujímavú trasu, ktorú sprevádza scenéria Nízkych Tatier a Slovenského Rudohoria. V okolí kúpeľov môžete obdivovať nedotknutú prírodu a počas prestávok na oddych si môžete plánovať aj ďalšie cyklotúry a túry. Brusno je dobrým východiskom pre nich – napríklad do Veporských vrchov. No sú určené iba pre zdatnejších turistov. Môžete si vybrať výstup na Vysokú nad Ľubietovou napríklad, vyjsť sa z Brusna dá aj na Hrb, ktorý je geografickým stredom Slovenska, alebo navštíviť Jubilejný háj republiky československej, ktorý sa nachádza na horskom chrbte Šinkier a vysadili ho na serpentínach starého kúpeľného chodníka k 10. výročiu vzniku Československa.

Pri prameni Hiadeľskej Kyslej.   Ilustračné foto: obec Hiadeľ

Ale vráťme sa cyklistom. Na Brusnianskom okruhu nájdu tiež miesta, ktoré sa im vryjú do pamäti. Povedzme, Hiadeľská Kyslá. Ide o minerálny prameň nachádzajúci sa asi 4 kilometre severne od obce Hiadeľ. Prameň vyteká od nepamäti, a to na dvoch miestach. Vyznačuje sa vysokým obsahom železa a mangánu, znalci vedia, že pomáha na srdce, no netreba ju piť každý deň, a keďže neobsahuje žiadne baktérie a mikroorganizmy, je vhodný aj na preliečenie kožných ochorení.

Pristavme sa pri miestnej špecialite – hiadlovskom krumplovníku. V obci Hiadeľ organizujú aj súťaž o jeho najchutnejšiu podobu, spravidla v druhej polovici septembra.

No obecná stránka ponúka aj recept na jeden plech. Tu je: potrebujete 8 zemiakov, 1 vajce, 1 KL soli, trochu rasce, 3 PL polohrubej múky, 3 PL hladkej múky. Zemiaky treba nastrúhať na hrubšom strúhadle, všetky ingrediencie zmiešame a rovnomerne rozložíme na vymastený plech. Pečieme na 180 stupňoch Celzia do zlatista. Počas pečenia, keď už povrch dostáva svoju typickú zlatistú farbu, potrieme krumplovník jemnou vrstvou masla alebo oleja.

Ilustračné foto: obec Hiadeľ

A ešte pár slov ku kúpeľom Brusno. Tiež stoja za zastavenie a skúšku tamojšieho wellness po športovom výkone. Odporúčame aj prechádzku kúpeľným parkom, ktorého dominantu tvoria stáročné stromy. Nachádza sa v ňom aj socha Krista v Getsemanskej záhrade a Kaplnka sv. Anny. Je známe, že kúpeľný park a tamojšie historické budovy kúpeľov boli zapísané do zoznamu kultúrnych pamiatok.

Cyklisti na horských chodníkoch

Choď nabok! Toto zvolanie nemôže zaručovať prednosť na horskom chodníku

Ilustračné foto:  Radomír Bednár

Cyklistov je stále viac a viac. Je to dobre, lebo presúvať sa či športovať bez asistencie výfukových plynov je nielen moderné, ale aj zdravé. No bicykel nemožno zobrať všade a najmä, nemôže sa stať hlavným argumentom toho, aby sa jeho majiteľ díval na vás zvrchu.

Skúsení bikeri to nemajú radi. Preto na ktorejkoľvek webovej stránke, ktorá sa venuje cyklotrasám či typom na cykloturistiku je množstvo odporučení, ako sa majú cyklisti v horskom teréne správať. Ľuďom „zo svojho kmeňa“ radia, aby boli tolerantní, zbytočne v partičkách na seba nepokrikovali, mali by zohľadniť množstvo ľudí na turistických chodníkoch a radšej sa frekventovaným miestam či časom vyhnúť a vyjsť si na bicykel skôr ráno.

Tvrdia, že správny cyklista sa v horách nepotrebuje predvádzať, vie ustúpiť turistom a predvídať, kde by mohlo dôjsť s nimi k nebezpečným stretom a radšej s bicyklom na pleci prekráčať kolíznymi úsekmi.

Na niektorých chodníkoch je základom tolerancia.  Ilustračné foto:  HZS

  • V slovenských horách máme stovky kilometrov značených cyklotrás. Platí to aj o Tatrách. Viaceré sa prelínajú, niektoré zaručujú cyklistom jazdu po spevnených povrchoch, iné sú trasované po lesných či poľných cestičkách. Cyklisti si môžu vybrať aj náročnosť – od trás, ktoré sú vhodné aj pre deti a menej skúsených cyklistov až po chodníky určené na horskú cyklistiku.

  • No platí aj to, že časť trás je zhodná s chodníkmi pre peších, niektoré dokonca s bežnými cestnými spojnicami medzi dedinami či osadami, resp. jednotlivým rekreačnými strediskami. A na nich má prednosť tolerancia. 

  • A práve na túto okolnosť upozorňuje aj Horská záchranná služba. Teraz, keď jeseň v horách vrcholí, je práve na týchto cestách množstvo peších, ale aj cyklistov a môžu po nich prechádzať i záchranné vozidlá. Tým treba dať prednosť, sú jasne označené a môžu mať zapnuté aj výstražné zvukové a svetelné signály a ak sa na takýchto spojniciach objavia, je pochopiteľné, že sa ponáhľajú na zásah k zraneným.

Vozidlo záchrannej služby má vždy prednosť.   Ilustračné foto:  HZS

„Horská záchranná služba dôrazne žiada najmä cyklistov, aby jazdili ohľaduplne k ostatným osobám. V prípade prejazdu záchranného vozidla, majú uvoľniť trasu a umožniť jeho prejazd bez ťažkostí,“ uvádza webová stránka záchranárov. Upozorňujú ďalej, aby cyklisti dbali o vlastnú bezpečnosť a zdravie: nosili prilbu, zostupovali z bicykla na úsekoch nato určených, prípadne mimo cyklochodníka a prispôsobili rýchlosť jazdy svojim schopnostiam s ohľadom k ostatným osobám.

A ešte je dôležité pripomenúť, že turisti majú pred horskými cyklistami prednosť. Uhni mi! – nepatrí do slovníka správneho cyklistu. Empatia na jednej i druhej strane nie je v horách na škodu. Práve naopak – tam je potrebná najviac. Nakoniec, veď do nich chodíme relaxovať, nie vyvyšovať sa jeden na druhého.

Ilustračné foto: Juraj Struhár

Pri Zelenom plese

Z Tatranskej Lomnice k Zelenému plesu

Ilustračné foto:  Dáša Sýkorová

Zelené pleso sa skloňuje vo všetkých príručkách pre tatranských turistov. Patrí k najvyhľadávanejším v našich veľhorách. Dnes vám povieme, ako sa k nemu dostanete na bicykli.

Spolu s odporúčaním cyklotúry k Zelenému plesu dostane každý záujemca aj radu, že najlepšie je vydať sa na ňu z Tatranskej Lomnice, alebo z parkoviska Biela voda. Ak sa do osady chcete aj vrátiť, čaká vás 22 kilometrov šliapania po asfaltových a lesných cestách, pričom prekonáte asi 800 metrov prevýšenia. Ako na to? Približne v polovici Tatranskej Lomnice sa vydajte smerom k Tatranským Matliarom a Bielej vode, pokračujte po Tatranskej cyklomagistrále asi 3,5 kilometra. Pri zastávke Biela voda odbočte doľava smerom k známemu Penziónu Biela Voda a odtiaľ popri potoku s rovnomenným názvom prídete až k Zelenému plesu.

Cestou k Zelenému plesu si všímajte orientačné body. Jedným z nich je Šalviový prameň. Ilustračné foto:  MKreo

  • Hádam nezablúdite, ale pre istotu si všímajte známe orientačné body, ako sú Nad Matliarmi, Šalviový prameň či Kovalčíkova poľana a Chata pri Zelenom plese (kedysi známa ako Brnčalova chata). Nemusíte sa ponáhľať. Pokochajte sa pohľadom na Jastrabiu vežu, severnú stranu Malého Kežmarského štítu a keď už budete pri Zelenom plese, skúste si perspektívne naplánovať z tohto miesta aj túru. Znalci odporúčajú výstup na Jahňací štít, hoci nepatrí medzi najľahšie a chce to trocha viac skúseností. Alebo sa rozhodnite napríklad pre turistický chodník cez Malú Svišťovku na Skalnaté pleso.   

    Chata pri Zelenom plese má svoj príbeh. Dnes sa v nej dá občerstviť i prespať (mimochocom aj vo vlastnom spacáku vo vykurovanej nocľahárni), no kedysi prví návštevníci tohto miesta nocovali pod holým nebom či na salašoch na Rakúskej poľane a v Predných Meďodoloch. Ako uvádza portál Vysoké Tatry, prvá útulňa – Egidova chata – tu vyrástla v roku 1876, no keď ju premiestnili na južný breh plesa, vyhorela. Fridrichova chata sa stala súčasťou tohto miesta v roku 1897, postupne ju prístavbami menili a v povojnových z nej vznikol dnešný objekt. Po vojne niesol meno profesora telesnej výchovy a horolezeckého inštruktora Alberta Brnčala.

A sme v cieli. Zelené pleso a Chata pri Zelenom plese.  Ilustračné foto:  MKreo

Dnes ju turisti poznajú pod názvom Chata pri Zelenom plese a dobrý chýr sa z nej šíri aj kvôli tomu, že ponúka vychýrenú lahôdku – excelentné parené buchty. Po cyklotúre si ich pokojne môžete dať, kalórie spálite na ceste späť do Veľkej Lomnice.

A porozmýšľať môžete aj nad paradoxami života. Údajne prvým zdokumentovaným výletom do tejto oblasti bola výprava Kežmarskej spoločnosti s paňou Kežmarského hradu Beatou Lasky Koscieleckou. Bola veľmi bohatá a jej manžel Albert si ju priviezol z Poľska, aby mu jej peniaze pomohli žiť vysnívaný záhaľčivý život. Bola to na svoju dobu emancipovaná žena, chcela Tatry spoznať bližšie, no u manžela pochopenie pre ich návštevu nenašla. Jej muž sa viac venoval spoločnosti alchymistov, s ktorými chcel vyrobiť zlato. 

Výlet pani Beaty (ilustračné foto: Wikimedia) s kežmarskými mešťanmi, študentmi a pedagógmi tamojšieho lýcea nedopadol dobre. Podľa kezmarok.com sa vybrali pravdepodobne k Zelenému plesu. Albert o výprave svojej ženy nič nevedel, no keď sa o nej dozvedel, prišla mu vlastne vhod. Na výlet odišla bez svojho zákonitého manžela, a to sa priečilo prísnym pravidlám vtedajšej mravnosti. Cesta k Beatiným peniazom sa ukázala voľná.

Úbohú ženu uväznil v hladomorni. Chlieb a vodu dostávala cez malé okienko a druhým sa mohla pozerať na Tatry. Vraj tu strávila šesť rokov. Našiel ju až ďalší majiteľ hradu a pološialenú ženu vyslobodil. Onedlho ale umrela, uzatvára príbeh kezmarok.com.

Našťastie, náš život dnes nezväzujú nezmyselné konvencie a môžem si naplno vychutnať slobodu relaxu v Tatrách aj zo sedla bicykla. 

Na chodníku Orlia prť.

Na túre bola so sprievodcom, pošmykla sa a pád neprežila

Ilustračné foto:  Damian Pojak

Vysoké Tatry si v nedeľu zaknihovali ďalšiu tragédiu. Turistka sa zrútila z Orlej prte, ktorú označujú za najnáročnejší chodník v Tatrách. Nešťastne zakopla, pád neprežila.

Na poľskej strane Vysokých Tatier prišla v nedeľu (17. 9.) o život 40-ročná turistka, informovala ČTK. Podľa agentúry sa turistka vydala  na chodník v skupine a so sprievodcom. Orlia prť je podľa znalcov najnáročnejším chodníkom v Tatrách, turistka na ňom nešťastne zakopla, začala sa zosúvať z prudkého svahu a následne sa zrútila z veľkej výšky.

Záchranári, ktorých na miesto tragédie priviezol vrtulník, turistke už nedokázali pomôcť, opiera sa o poľskú rozhlasovú stanicu RMF 24 česká tlačová agentúra. Marcin Józefowicz z horskej záchrannej služby TOPR k tomu dodal, že žena zahynula na mieste, hoci sa k nej snažil dostať aj sprievodca a o udalosti dali vedieť aj ďalší turisti, ktorí sa v tejto oblasti nachádzali.

Najnebezpečnejší chodník Vysokých Tatier. Orlia prť je určená iba pre skúsených turistov. Ilustračné foto:  Johny Mountain

  • Poľská televízia k tomu dodáva, že žena sa zrútila do Bučinovej dolinky z miesta, ktoré Slováci poznajú pod menom Prostredné Sieczkovo sedlo nachádzajúce sa v nadmorskej výške 2 218 metrov. Telo turistky záchranári prepravili do Zakopaného.

    Orlia prť (Orla Perć) je horská pešia magistrála na poľskej strane Vysokých Tatier a považuje sa za najnebezpečnejšiu, vhodnú iba pre skúsených turistov. Celková dĺžka magistrály je 4,5 km a dá sa prejsť v závislosti od počasia od šiestich do ôsmich hodín. Od vytvorenia chodníka tu zahynulo okolo 140 ľudí a aj preto sa z času na čas v Poľsku ozývajú hlasy profesijných skupín z turistického ruchu, aby sa demontovali všetky horolezecké pomôcky pozdĺž chodníka a vymenili sa za ferratu.

  • No vzhľadom na historické okolnosti vzniku chodníka, ktorý bol podľa Wikipedie vymyslený v roku 1901 a jeho značenie dokončené v roku 1911, sa tak nestalo. Napriek svojmu nespornému nebezpečenstvu patrí medzi obľúbené tatranské túry a nedeľná tragédia zrejme na tomto prívlastku nič nezmení.

Aj takéto úseky treba prekonať na Orlej prti.    Ilustračné foto:  Damian Pojak 

Každopádne platí, že hory si vyberajú obete aj medzi skúsenými turistami a aj vtedy, keď ich sprevádzajú skúsení sprievodcovia. Víkend bol zaťažkávajúcou skúškou aj pre našich horských záchranárov. Voľné dni využilo množstvo ľudí na relax v horách, no niektorým sa budú spájať aj s úrazmi a nevoľnosťami. V sobotu napríklad horskí záchranári zasahovali na Chate pri Zelenom plese, kde si poľská turistka spôsobila úraz kolena. Následne k nim dorazila požiadavka z Bílikovej chaty, tam ošetrili Slováka s rezným poranením predkolenia. A vzápätí zaregistrovali požiadavku z Chaty pod Rysmi, kde si poľská turistka pádom spôsobila tržné poranenie hlavy.

No to ešte stále nebolo všetko. Cez Aplikáciu HZS kontaktovala záchranárov matka 14-ročného chlapca, ktorý si v oblasti Šalviového prameňa spôsobil úraz kolena. Pomoc potrebovala aj turistka pri Jamskom plese, mala tržné poranenie hlavy a udávala aj nevoľnosť. V Hoteli Popradské pleso servis záchranárov využil aj turista s úrazom členka. Ich pomoc potreboval aj 64-ročný Slovák na parkovisku pod Bielou púťou v Nízkych Tatrách, ku ktorému ich privolali pre poranenie hlavy a nevoľnosť. Vážny kolaps museli horskí záchranári riešiť aj v piatok nad Žabími plesami. Turistku letecky transportovali do nemocnice (Ilustračné foto: HZS). Podrobnosti o zásahoch uvádza webová stránka Horskej záchrannej služby.

Tatry sú počas jesenných víkendov plné. A tam, kde sú ľudia, nie je núdza o nehody, zranenia, i tragédie. Tá z úvodu tohto textu by mala byť mementom.

Dolina siedmych prameňov

S parťákom cez hory: Niečo pre vodné živly

Ilustračné foto: Dolina Siedmych prameňov, autor: Ivan Michalík

Naším cieľom je Chata Plesnivec, ale ešte predtým si pozrieme Dolinu Siedmich prameňov v Belianskych Tatrách. Všade píšu, že je považovaná za botanickú záhradu našich veľhôr. To môžeme jednoznačne potvrdiť, ale na svoje si prídu aj milovníci vody tečúcej v rôznych uhloch – skoro po rovine, ale aj takmer kolmo nadol zo skaly.

Začíname v Kežmarských žľaboch, kde sme zaparkovali a vyrazili na cestu. Tá by sa dala na začiatku nazvať skôr prechádzkou. „Išli sme stále po rovine, žiadne stúpanie, ešte k tomu medzi stromami, takže nám nebolo ani veľmi teplo. Túto trasu by som mohla odporučiť tým, ktorí nemajú v obľube horúce letné dni. Ide sa väčšinou lesom, a ten poskytuje príjemný tieň,“ doplnila k začiatku túry Gabika.

Rešpekt v nás budili nepreniknuteľné húštiny popri chodníku, človek nemusí mať ani veľmi bujnú fantáziu, aby si predstavil, ako odtiaľ vychádza medveď. Preto sme si spievali, ale nie veľmi nahlas. Len tak, aby o nás tento veľký huňatý pán tatranského lesa dopredu vedel. Našťastie sme žiadneho nestretli.

Chata Plesnivec

Chata Plesnivec / autor fotografie: Peter Kubičár

Pri rázcestníku Čierna voda trochu oddychujeme, posedeli sme na lavičke, dali si oriešky, jablká, vychutnali sme si osviežujúci Zlatý Bažant Radler 0,0%MELÓN bez pridaného cukru.

Šípka na smerovníku ukazuje doľava po žltej značke, k chate by sme sa mali dostať za hodinu a pol. Po ceste ideme skoro stále okolo potoka, takže si môžeme kedykoľvek vychladiť nápoj, ktorý máme so sebou. Ak ste vodný živel, tak sa vám bude túra páčiť. Všade, kade idete je voda.

V Doline Siedmich prameňov si vychutnávame takmer až rozprávkovú atmosféru. Dotvára ju scenéria tatranských štítov, vidíme Bujačí vrch i Skalné vráta, obe sa vypínajú nad chatou Plesnivec. Dolinu lemujú južné svahy Belianskych Tatier a masív Stežiek. Oproti Vysokým Tatrám je v Belianskych oveľa menej turistických chodníkov. Prístup na veľkú časť ich územia je od roku 1978 uzavretý. Dôvodom je ochrana vzácnych druhou rastlín, živočíchov, ako aj prírodného prostredia.

Medzi zaujímavosti patrí aj skutočnosť, že v Belianskych Tatrách nie je žiadne pleso, rastie tu však rozmanité množstvo kvetov. Asi najtypickejší je prísne chránený plesnivec alpínsky.

Obľúbená túra na vrchol Rysov

Na Rysy už len do konca októbra

Foto: Tatiana Platana Krásová

Počas pekných jesenných dní a sviatkov láka tento vrch turistov doslova v masovom meradle. Mnohí považujú práve september za mesiac najviac vhodný na vysokohorskú turistiku. Súvisí to už s trochu chladnejším počasím oproti horúcim dňom, ako aj s menšou šancou dostať sa do letnej búrky.

O výhľadoch s typickým už jesenným svetlom netreba ani hovoriť. Z Rysov máte tatranskú scenériu s vrchmi, dolinami a plesami ako na dlani. Táto obľúbená celodenná túra však preverí vašu kondíciu. Smerom hore a späť prejdete takmer 19 kilometrov s prevýšením 1 253 metrov. Trvať by vám to malo približne sedem a pol hodiny, záleží od tempa aj od počtu zastávok po ceste.
Legendárnou zastávkou je aj tá autobusová „na znamenie“ pod Chatou pod Rysmi. V tejto časti už stúpate do poriadneho kopca. Ešte predtým vidno po ceste Žabie plesá, potom je terén istený reťazami a kovovými stúpačkami, a nasleduje najvyššie položená chata v našich veľhorách.

Možno neviete, že Chata pod Rysmi je jednou zo štyroch vysokohorských chát v Tatrách, ktoré zásobujú nosiči. Musia zvládnuť trasu dlhú 4,5 kilometra s prevýšením 750 metrov. Na chrbte nesú náklad ťažký 60 až 90 kilogramov. Rekord drží súčasný chatár Viktor Beránek, ktorý v roku 2003 vyniesol na chatu náklad vážiaci 122,5 kilogramu.
Z Chaty pod Rysmi pokračujeme po oddychu a občerstvení smerom do sedla Váhy, odtiaľ je to na vrchol Rysov už len asi 45 minút. Postupne vidíte aj poľskú stranu Tatier a nádhernú panorámu Vysokých a Západných Tatier.

Je september, a preto treba upozorniť na skutočnosť, že rozprávkových výhľad z vrcholu Rysov i návštevu Chaty pod ním si môžete vychutnať už len do konca októbra. Pomaly sa opäť blíži dátum zimnej uzávery, ktorá v Tatrách začína 1. novembra. Jej cieľom je nechať prírodu a zvieratá bez rušivých vplyvov, pretože práve v tomto období sú najzraniteľnejšie. Je to obdobie kamzíčej ruje i hniezdenia a vyvádzania mláďat viacerých chránených vtáčích druhov.
Uzávera vybraných tatranských chodníkov potrvá od začiatku novembra do 14. júna 2024.

Ligotavá hladina Štrbského plesa

Viete, koľko turistov navštívi Vysoké Tatry?

Foto: Depositphotos

Minulý rok sa v regióne Vysokých Tatier ubytovalo 513-tisíc ľudí. Toto číslo ukazuje, že počet záujemcov o návštevu našich veľhôr dlhodobo narastá. Opäť je tu veľa možností vychutnať si aktívny oddych v prírode, zábavu i kultúrne podujatia.

Ak by sme sa pozreli na počet návštevníkov v Tatranskom národnom parku počas jedného dňa, podľa sčítania zo 16. augusta 2023 navštívilo túto prírodnú rezerváciu peši alebo na bicykli celkovo 27 216 ľudí. Najviac ich smerovalo na Hrebienok, ktorý obhájil vlaňajšie prvenstvo. Stálicou na druhom mieste je Popradské pleso.
Medzi najnavštevovanejšie časti Vysokých Tatier patrí tradične aj Štrbské pleso. Počas meraného augustového dňa vyviezla sedačka zo Štrbského plesa na Solisko 1 499 pasažierov, ďalších 197 turistov sa vybralo nahor po svojich.
Toto horské jazero je aj východiskovým bodom pre viacero vysokohorských túr – na Rysy, Popradské pleso, do Mlynickej doliny, Mengusovskej doliny, k vodopádu Skok, ale aj na Kôprovský štít či Kriváň. Je to zároveň jediné pleso v Tatrách, kde sa môžete v lete člnkovať a z vodnej hladiny si vychutnávať prírodnú scenériu. V letných mesiacoch sa na hladine odrážajú siluety okolitých stromov a tatranských štítov. V zime je pleso zamrznuté až tak, že sa dá po ňom kráčať, dokonca tu v roku 2010 hrali konské pólo.

Štrbské pleso má aj svojho malého brata
Málokto však vie, že Štrbské pleso má aj svojho menšieho príbuzného, nájdete ho v lesoch hneď vedľa známejšieho jazera. Nové Štrbské pleso vybudovali ako umelú hrádzu a malo byť súčasťou luxusného hotelového komplexu. Dnes už je to regulárne jazero hlboké na niektorých miestach aj 10 metrov. Vyznačuje sa tým, že je husto zarastené rašelinou a treba ho pravidelne čistiť. Napriek tomu sa v jeho vode dobre darí rôznym druhom rýb.
So svojím väčším bratom nemá Nové Štrbské pleso veľa spoločných znakov, ale výhľady na okolitú scenériu tatranských štítov však ponúka rovnaké. Dostanete sa k nemu po chodníku lesom od stanice električiek pomedzi Hotel Ovruč a Lake Resort alebo odbočíte z hlavnej prístupovej cesty. Výhľady na toto jazero a tatranskú panorámu si môžete vychutnať aj priamo z hotela Lake Resort, ktorého najväčším bonusom je jeho poloha, priamo na brehu Nového Štrbského plesa a len dve minúty od železničnej stanice, v zime dve minúty od zastávky skibusu. Z izby či terasy máte upokojujúci výhľad priamo na vodnú hladinu.

K pobytu v Lake Resort sa viažu viaceré benefity. Inšpirujte sa na myaplend.com, kde nájdete množstvo tipov a zliav, ktoré vám spríjemnia pobyt v Tatrách za každého počasia.
Ak ešte nie ste členom, zaregistrujte sa na myaplend.com, a hneď si môžete užiť uvítacie bonusy a množstvo ďalších zliav v zariadeniach APLEND. Zaberie vám to asi minútu a všetky výhody môžete využívať ihneď.

Pohľad na rozprávkové Velické pleso

TATRY NA 3: Na Velickom plese by mohli natáčať aj rozprávku

Foto: Anna Stankovičová

Jeho trblietavá hladina pripomína jazero z rozprávkových filmov. Možno v sebe ukrýva nejaký zázrak, v každom prípade, Velické pleso je najväčším plesom Velickej doliny a hneď pri ňom sa nachádza známy Sliezsky dom. Už to je dôvod ísť sa sem pozrieť, absolvovať typickú tatranskú túru, ktorú radia k stredne náročným.

K Velickému plesu sa dá dostať po niekoľkých trasách. Napríklad z Tatranskej polianky po zelenej značke za necelé dve hodiny, približne rovnako dlho to trvá z Hrebienka po červenej. Vyrážame z Tatranskej polianky, na Sliezsky dom odtiaľto vedie aj asfaltová cesta, ktorú využívajú hlavne cykloturisti, dokonca vás do tohto horského hotela môže odviezť aj taxík.
My si však chceme užiť skutočnú turistiku, preto sme asfaltku opustili a ideme lesným chodníkom. Miestami vidíme len stromy, inokedy máme možnosť vychutnávať si výhľad na tatranské štíty. Asi po hodine sme opäť chvíľu na spomínanej asfaltovej ceste. Trochu sme si posedeli v drevenom altánku pri Rázcestí Velický most a pokračujeme už trochu viac do kopca po kamennom a lesnom chodníku, typickom pre Vysoké Tatry.

Výhľad na Gerlachovský štít asi nikdy neomrzí, je to tak aj teraz. Máme ho doslova pred sebou. Párkrát križujeme lesný potok cez drevené mostíky, z Rázcestia Velická poľana už vidíme Sliezsky dom akoby bol celkom blízko. Trvalo nám však asi štvrťhodinu, kým sme sa k nemu hore kopcom vyštverali. Tento cieľ našej cesty je zároveň východiskovým bodom pre viacero vysokohorských turistických túr, napríklad na Východnú Vysokú, Poľský hrebeň alebo cez sedlo Prielom na Zbojnícku chatu.
Ostávame na mieste, fotíme okolitú prírodu, samozrejme, nesmú chýbať selfíčka. Po dostatočnom vychutnaní atmosféry a obídení okolo horského jazera sme sa pozreli aj k 15 metrov vysokému Velickému vodopádu. Ak k nemu chcete ísť, máte čas už len do konca októbra, pretože počas zimnej uzávery je pre turistov neprístupný.

Naspäť ideme po tej istej trase, stále sa nemôžeme nasýtiť výhľadov na prírodnú scenériu. Dole na asfaltovej ceste si pozeráme nohy, ruky, aj iné miesta na tele, či si náhodou nenesieme so sebou nemilého hosťa v podobe kliešťa. Dávno sú preč časy, keď tieto parazity v Tatrách neboli. V súčasnej dobe sú bežnou súčasťou tatranskej prírody, hlavne v nižších polohách.
Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde môžeš absolvovať kedykoľvek, najlepšie v zimnom období, ktoré je čo nevidieť tu. Zdravotná poisťovňa Dôvera prepláca svojim poistencom dobrovoľné očkovanie aj proti tomuto nebezpečnému ochoreniu.
Viac informácií nájdeš na:
https://www.dovera.sk/poistenec/benefity/zdravie/prispejeme-vam-na-dobrovolne-ockovanie