Michał Kasperczyk

Gerlachovský štít

by ČlánkyGerlachovský štít

Najvyšším bodom Slovenska je Gerlachovský štít, meria 2655 m. Vedeli ste, že v minulosti nebol považovaný za najvyšší vrch Tatier? Bol ním Lomnický štít, dokonca aj Kriváň. Ani vedci v 19. storočí neurčili správnu výšku tatranských štítov. Gerlach dokonca zaradili až na štvrté miesto. Riaditeľ jelšavskej lesnej správy Ľudovít Greiner urobil v 30. rokoch 19. storočia merania, kde určil, že Gerlachovský štít je najvyšší, verejnosť však túto informáciu neprijala. Stalo sa tak až v 70. rokoch 19. storočia. Pravdepodobne prvým známym človekom, ktorý sa dostal na jeho vrchol bol učiteľ z Novej Lesnej Ján Still v roku 1834, sprevádzalo ho niekoľko členov rodiny i horský vodca. Aj dnes sa dostanete na náš najvyšší vrch len v sprievode horského vodcu, ale musíte si počkať do budúceho roka, kým sa otvoria vysokohorské chodníky.

Autor titulnej fotografie: Michał Kasperczyk

67366716_10206035462442306_4453150623684100096_n

Batizovské pleso

by Batizovské plesoČlánky

Batizovské pleso ležiace nad Tatranskou magistrálou je jediným väčším plesom v Batizovskej doline. Hlboké je najviac 8 metrov, niekomu môže dokonca pripomínať maličké Jadranské more. Očarujúce je nielen okolité prostredie, ale aj krištáľovo čistá vodná hladina, v ktorej sa odrážajú okolité štíty. Z plesa vyteká Batizovský potok, ktorý tvorí základ neďalekých vodopádov. Ak by sme chceli pátrať po pôvode mena plesa, dostali by sme sa až niekde do 13. storočia, kedy istý Batyza založil pod Tatrami obec, podľa ktorej dostala meno Batizovská dolina a neskôr aj pleso.

Autor titulnej fotografie: Radoslav Garec

Alexander Nemec

Štrbské pleso

by ČlánkyŠtrbské pleso

Medzi najznámejšie tatranské plesá patrí Štrbské pleso. Každý deň sa teší veľkej pozornosti návštevníkov našich veľhôr. K zaujímavostiam, ktoré s ním súvisia, určite patrí aj to, že už v roku 1900 sa konali na jeho zmrznutej hladine majstrovstvá Európy v rýchlokorčuľovaní. O 25 rokov neskôr tu boli ďalšie majstrovstvá Európy, tentoraz v ľadovom hokeji. Počasie rozhodlo, že ich museli dokončiť v Starom Smokovci. Najväčšou športovou udalosťou na Štrbskom plese ale boli Majstrovstvá sveta v klasických lyžiarskych disciplínach v roku 1970. Televízia odtiaľ prvýkrát vysielala farebný priamy prenos u nás. Skokanské mostíky doteraz pripomínajú túto udalosť.

Autor titulnej fotografie: Alexander Nemec

Andrej Meško

Zaujímavosti o vrchu Volovec

by ČlánkyVolovec

Medzi naše kopce vyššie ako 2 000 metrov patrí aj Volovec v Západných Tatrách. Jeho svahy idú pozdĺž slovensko-poľskej hranice. Táto poloha zaručuje pri dobrej viditeľnosti nádherné panoramatické výhľady do diaľky. Dajú sa vidieť vrcholy Deravej, Kasprového vrchu, Ostrého Roháča, Plačlivého, Salatína a viacerých ďalších, vrátane štítov Vysokých Tatier. Volovec je obľúbenou zastávkou pri prechode Ostrého Roháča a Plačlivého. Okrem slovenských ho vo veľkej miere navštevujú aj poľskí turisti, máme ho predsa na spoločnej hranici.

Autor titulnej fotografie: Andrej Meško

Majka Hudakova

Tatranská Lomnica – Tatranské Matliare – Loischov prameň

by ČlánkyTatranské 
osady

Dobrým tipom na príjemnú prechádzku v zimných Tatrách je trasa Tatranská Lomnica – Tatranské Matliare – Loischov prameň, o ktorom sa dlho tradovalo, že patrí k liečivým minerálnym vodám. Začneme v Tatranskej Lomnici pre hoteli Grand. Po žltej značke pokračujeme na rázcestie pri tenise, potom po modrej k Loischovmu prameňu až do Tatranských Matliarov a späť popri Ceste Slobody.

Autor titulnej fotografie: Roman Šimko

Ala Šulíková

Z Chopku cez sedlo Poľany na Tri vody a Bielu púť

by Články

Z Chopku cez sedlo Poľany na Tri vody a Bielu púť. Na Chopok sa môžete vyviezť lanovkou, potom je to ľahšia hrebeňová túra, ktorej súčasťou je zostup do Jasnej s krásnymi výhľadmi na masív Skalky, Liptovskú Maru a doliny Nízkych Tatier. Po červenej značke ideme cez Dereše do sedla Poľany. V sedle odbočte doprava na žltú značku smerom na Tri vody a pokračujte až k Mikuášskej chate popri Vrbickom plese k hotelu Grand Jasná a na Bielu púť.

Autor titulnej fotografie: Ala Šulíková

hg

Z Tatranskej Javoriny na Poľanu pod Muráňom

by ČlánkyTatranské 
doliny

Z Tatranskej Javoriny, severotatranskej obce neďaleko poľských hraníc, sa môžete vydať na krátku prechádzku na Poľanu pod Muráňom, po modrej značke za asi polhodinu. Za chatou Správy TANAPu odbočíte doľava do doliny Zadné Meďodoly, vstupuje sa sem skalnou tiesňavou zvanou Bránka. V Tatranskej Javorine si môžete pozrieť aj drevený kostol v nádhernom prostredí na okraji obce.

Autor titulnej fotografie: Sinkóné Décsi Erzsébet

Majka Hudakova

Zo zastávky Popradské pleso k Popradskému plesu

by ČlánkyPopradské pleso

Zo zastávky Popradské pleso k Popradskému plesu, táto prechádzka po modrej turistickej značke vám zaberie približne hodinu. Začiatkom je zastávka Tatranskej elektrickej železnice pod Popradským plesom. Trasa vedie po asfaltovej ceste, je vhodná aj pre pohybovo znevýhodnených turistov. Pri plese nájdete Chatu pri Popradskom plese, kde sa dá občerstviť. Neďaleko je aj Majláthova chata, jedna z najstarších v Tatrách. Od Popradského plesa máte krásny výhľad na jazero a okolité štíty.

Autor titulnej fotografie: Majka Hudakova

dominikPilat

Javorová dolina

by ČlánkyTatranské 
doliny

Javorová dolina v severnej časti Vysokých Tatier susedí s Belianskymi Tatrami. Ako jedna z mála tatranských dolín má aj bezbariérový prístup, ide o asfaltovú cestu, ktorá len mierne stúpa. Samotná dolina je dlhá 8 kilometrov, jej horný úsek má už vysokohorský ráz. Najlepšie sa sem dostanete po zelenej značke z Tatranskej Javoriny. Po ceste môžete obdivovať aj Javorové plesá či viacero menších dolín, ktoré sa na Javorovú dolinu pripájajú.

Autor titulnej fotografie: Dominik Pilát

Marek Király

Prechádzka cez Tichú dolinu

by ČlánkyTatranské 
doliny

Ak sa vyberiete na prechádzku do Tichej doliny, nájdete tu aj informačné tabule venované vetrovej kalamite, ktorá 19. novembra 2004 zasiahla južné stráne Vysokých Tatier a spôsobila doslova pohromu, ktorej pozostatky môžete ešte aj dnes vidieť na niektorých miestach. Dnes je to presne 17 rokov, čo veterná víchrica zničila celkovo takmer 13-tisíc hektárov územia, väčšinou smrekového lesa. V Tichej a Kôprovej doline padlo za obeť vetru približne 185-tisíc stromov.

Autor titulnej fotografie: Marek Király