Ala Šulíková

Ždiar

V druhej polovici 20. storočia, hlavne v 70. a 80. rokoch, bola obec Ždiar jednou z najväčších turistických destinácií v Tatrách. V letnej sezóne tu bolo ubytovaných aj okolo 3-tisíc hostí. Počty turistov potom výrazne znížilo uzavretie chodníkov v Belianskych Tatrách. Dnes je najnavštevovanejšou Bachledova dolina s rôznymi atrakciami a lyžiarskym vlekom. Ak ste milovníkmi tradičnej ľudovej architektúry, pozrite sa do častí obce Antošovský vrch a Blaščatská dolina.

Autor titulnej fotografie: Ala Šulíková

Vicktor Belicak

TANAP

Najstarším národným parkom na Slovensku je Tatranský národný park (TANAP). Vznikol v roku 1949, o päť rokov neskôr sa spojil s národným parkom na poľskej strane. Od roku 1993 sú slovenský a poľský národný park spolu súčasťou biosférickej rezervácie UNESCO. Na území TANAPu sú chránené hlavne horské a vysokohorské rastliny – kosodrevina či plesnivec alpínsky, zo zvierat tu žijú orol skalný, kamzík vrchovský, medveď hnedý alebo známy svišť tatranský. Turisti a návštevníci Tatier najčastejšie navštevujú Štrbské a Popradské pleso. Turistické chodníky vo vysokohorskom prostredí TANAPu sú teraz kvôli bezpečnosti uzavreté.

Autor titulnej fotografie: Vicktor Belicak

Milan Cehula

Veľké Hincovo pleso

Veľké Hincovo pleso je najväčšie a najhlbšie jazero v Tatrách. Jeho maximálna hĺbka je 53 metrov a povrch je približne 270 dní v roku zamrznutý. Názov tohto plesa môže pochádzať z mena Hinco (Ignác), ktorý tu možno pásol ovce, alebo to mohol byť tajomný trpaslík, ktorý pomáhal baníkom (hincom) pri hľadaní zlata. Mohlo to byť ale aj priezvisko nejakého hľadača vzácneho žltého kovu. Do tohto jazera nevteká žiadny povrchový potok, vyteká z neho Hincov potok, po spojení s Krupou vytvára rieku Poprad.

Autor titulnej fotografie: Milan Cehula

Michał Kasperczyk

Gerlachovský štít

Najvyšším bodom Slovenska je Gerlachovský štít, meria 2655 m. Vedeli ste, že v minulosti nebol považovaný za najvyšší vrch Tatier? Bol ním Lomnický štít, dokonca aj Kriváň. Ani vedci v 19. storočí neurčili správnu výšku tatranských štítov. Gerlach dokonca zaradili až na štvrté miesto. Riaditeľ jelšavskej lesnej správy Ľudovít Greiner urobil v 30. rokoch 19. storočia merania, kde určil, že Gerlachovský štít je najvyšší, verejnosť však túto informáciu neprijala. Stalo sa tak až v 70. rokoch 19. storočia. Pravdepodobne prvým známym človekom, ktorý sa dostal na jeho vrchol bol učiteľ z Novej Lesnej Ján Still v roku 1834, sprevádzalo ho niekoľko členov rodiny i horský vodca. Aj dnes sa dostanete na náš najvyšší vrch len v sprievode horského vodcu, ale musíte si počkať do budúceho roka, kým sa otvoria vysokohorské chodníky.

Autor titulnej fotografie: Michał Kasperczyk

67366716_10206035462442306_4453150623684100096_n

Batizovské pleso

Batizovské pleso ležiace nad Tatranskou magistrálou je jediným väčším plesom v Batizovskej doline. Hlboké je najviac 8 metrov, niekomu môže dokonca pripomínať maličké Jadranské more. Očarujúce je nielen okolité prostredie, ale aj krištáľovo čistá vodná hladina, v ktorej sa odrážajú okolité štíty. Z plesa vyteká Batizovský potok, ktorý tvorí základ neďalekých vodopádov. Ak by sme chceli pátrať po pôvode mena plesa, dostali by sme sa až niekde do 13. storočia, kedy istý Batyza založil pod Tatrami obec, podľa ktorej dostala meno Batizovská dolina a neskôr aj pleso.

Autor titulnej fotografie: Radoslav Garec

Alexander Nemec

Štrbské pleso

Medzi najznámejšie tatranské plesá patrí Štrbské pleso. Každý deň sa teší veľkej pozornosti návštevníkov našich veľhôr. K zaujímavostiam, ktoré s ním súvisia, určite patrí aj to, že už v roku 1900 sa konali na jeho zmrznutej hladine majstrovstvá Európy v rýchlokorčuľovaní. O 25 rokov neskôr tu boli ďalšie majstrovstvá Európy, tentoraz v ľadovom hokeji. Počasie rozhodlo, že ich museli dokončiť v Starom Smokovci. Najväčšou športovou udalosťou na Štrbskom plese ale boli Majstrovstvá sveta v klasických lyžiarskych disciplínach v roku 1970. Televízia odtiaľ prvýkrát vysielala farebný priamy prenos u nás. Skokanské mostíky doteraz pripomínajú túto udalosť.

Autor titulnej fotografie: Alexander Nemec

Andrej Meško

Zaujímavosti o vrchu Volovec

Medzi naše kopce vyššie ako 2 000 metrov patrí aj Volovec v Západných Tatrách. Jeho svahy idú pozdĺž slovensko-poľskej hranice. Táto poloha zaručuje pri dobrej viditeľnosti nádherné panoramatické výhľady do diaľky. Dajú sa vidieť vrcholy Deravej, Kasprového vrchu, Ostrého Roháča, Plačlivého, Salatína a viacerých ďalších, vrátane štítov Vysokých Tatier. Volovec je obľúbenou zastávkou pri prechode Ostrého Roháča a Plačlivého. Okrem slovenských ho vo veľkej miere navštevujú aj poľskí turisti, máme ho predsa na spoločnej hranici.

Autor titulnej fotografie: Andrej Meško

Majka Hudakova

Tatranská Lomnica – Tatranské Matliare – Loischov prameň

Dobrým tipom na príjemnú prechádzku v zimných Tatrách je trasa Tatranská Lomnica – Tatranské Matliare – Loischov prameň, o ktorom sa dlho tradovalo, že patrí k liečivým minerálnym vodám. Začneme v Tatranskej Lomnici pre hoteli Grand. Po žltej značke pokračujeme na rázcestie pri tenise, potom po modrej k Loischovmu prameňu až do Tatranských Matliarov a späť popri Ceste Slobody.

Autor titulnej fotografie: Roman Šimko

Ala Šulíková

Z Chopku cez sedlo Poľany na Tri vody a Bielu púť

Z Chopku cez sedlo Poľany na Tri vody a Bielu púť. Na Chopok sa môžete vyviezť lanovkou, potom je to ľahšia hrebeňová túra, ktorej súčasťou je zostup do Jasnej s krásnymi výhľadmi na masív Skalky, Liptovskú Maru a doliny Nízkych Tatier. Po červenej značke ideme cez Dereše do sedla Poľany. V sedle odbočte doprava na žltú značku smerom na Tri vody a pokračujte až k Mikuášskej chate popri Vrbickom plese k hotelu Grand Jasná a na Bielu púť.

Autor titulnej fotografie: Ala Šulíková

hg

Z Tatranskej Javoriny na Poľanu pod Muráňom

Z Tatranskej Javoriny, severotatranskej obce neďaleko poľských hraníc, sa môžete vydať na krátku prechádzku na Poľanu pod Muráňom, po modrej značke za asi polhodinu. Za chatou Správy TANAPu odbočíte doľava do doliny Zadné Meďodoly, vstupuje sa sem skalnou tiesňavou zvanou Bránka. V Tatranskej Javorine si môžete pozrieť aj drevený kostol v nádhernom prostredí na okraji obce.

Autor titulnej fotografie: Sinkóné Décsi Erzsébet