Čriepky z Roháčov

Víkend v Tatrách má málo obmedzení, no o to viac noviniek

Pre Nízke Tatry na dnešné popoludnie platí výstraha pred búrkami, no celá oblasť Tatier má počas nastávajúceho víkendu priať športovým aktivitám.

Vo Vysokých Tatrách turistov poteší správa, že Monkova dolina je otvorená. Obchádzková trasa značená červeno z ústia Monkovej doliny cez Široké, Vyšné Kopské a Kopské sedlo a späť. Je dlhšia ako pôvodná, ktorú zničila vodná lavína v júli, a vedie jedným z menších bočných hrebeňov v Monkovej doline. Z hrebeňa opäť klesá do doliny a napojí sa na pôvodný chodník v miestach, kde nebol zničený.

Horská záchranná služba tiež informuje, že otvorená je aj Dolina Bieleho potoka, a to po zelenom TZCH od Ždiaru cez Rázcestie pod Ptošovskými turňami, Ždiar Strednica a späť. Chodník je priechodný nielen pre turistov, ale aj ako súčasť cyklotrasy bez obmedzení.

V Západných Tatrách, pre ktoré meteorológovia na nedeľu predpovedajú dážď, platí informácia, že zelený TZCH Svorad – Špania – Lomnô (Lomné) je zle značený pre obmedzenú priechodnosť. Strhnuté a v zlom technickom stave sú mostíky v Bobroveckej doline, Hlbokej doline a Bystrej doline.

Pre Nízke Tatry vydali na dnešné popoludnie horskí záchranári výstrahu prvého stupňa pre búrky. Zároveň je aktuálna aj informácia, že niektoré turistické trasy boli pre schodnosť pozmenené, preto sa nemusia zhodovať ich GPS súradnice s mapovými podkladmi.

Autor titulnej fotografie: Michaela Trojanová

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Kríž na Gerlachu má svoj príbeh

Aj kríže majú svoje výročia. Jeden tatranský ho mal včera

Včera, 28. augusta, uplynulo dvadsaťsedem rokov od osadenia kríža na vrchole Gerlachovského štítu. Predchádzal tomu zaujímavý príbeh. Pripomeňme si ho.

Ako dokladá dobový archív, pôvodne bol kríž, ktorý je dnes na vrchole Gerlachu, umiestnený na miestach, kadiaľ sa pravidelne konali výstupy na Rysy. Vyhotovil ho akademický sochár Otmar Oliva na počesť českého horolezca Viktora Kubáta, ktorý v týchto miestach nedokončil svoju výpravu.

Dvojica horolezcov sa 28. septembra 1987 vybrala z Chaty pod Rysmi a chystala sa liezť Puškášovu cestu pilierom na Ganek. Počasie sa zhoršilo, padal mrznúci dážď, bola nulová viditeľnosť. Pri návrate netrafili na chatu a jeden z horolezcov v jej blízkosti našiel smrť.

Oliva bol v tom čase tiež ubytovaný na Chate pod Rysmi a Viktorovi vytvoril mosadzný kríž, ktorý osadili na mieste, kde horolezec zahynul.

Osádzanie kríža na vrchole Gerlachu
Osádzanie kríža na vrchole Gerlachu. Autor fotografie: archív RT

Potvrdil nám to aj horský vodca Róbert Turjaník, ktorý neskôr spomínaný kríž umiestňoval na Gerlachu. Ako sa ukázalo, pôvodne bol situovaný na turisticky veľmi frekventovanom mieste, preto ho odstránili. Dôvodom bola aj symbolika kríža, ktorá nesedela minulému režimu a tomu, že okolo prechádzala trasa Medzinárodného výstupu mládeže na Rysy. Kríž pomaly upadol do zabudnutia.

Takmer desať rokov po smrti Viktora Kubáta ho našiel v sídle horskej služby v Starom Smokovci horský vodca a záchranár Ladislav Šedivý. V rozhovore pre náš portál to potvrdil aj Róbert Turjaník. Vraj mu ihneď napadlo, žeby mohol byť osadený na Gerlachu.

„Pôvodnému krížu dodal obrubu, odstránil z neho meno horolezca a dátum jeho smrti. Desať rokov potom, ako zahynul, sme ho spolu Ladislavom Šedivým a ďalším horským vodcom Jozefom Koršalom osadili na vrchole Gerlachovského štítu,“ uvádza.

Symbol Gerlachu
Symbol Gerlachu. Autor fotografie: Linda Olejková

Opisuje tiež, ako sa to dialo. „Bolo to 28. augusta 1997. Kríž vyviezol vrtuľník, pilotom bol Tibor Nosian, donorom celej akcie bol horský vodca Milan Hoholík. Prebehla veľmi rýchlo, pilot oprel vrtuľník lyžou o vrchol Gerlachovského štítu, Jozef a Ladislav vystúpili, vyložili kríž a veci potrebné na jeho osadenie. Ja som na vrchol sprevádzal klientov a vystúpil som pešo. Následne sme demontovali tyč, ktorá tam bola dovtedy, a osadili sme kríž,“ spomína si horský vodca R. Turjaník.

Odvtedy má najvyšší štít Slovenska svoj symbol. Kto naň vystúpi, urobí si fotku. Dôkaz náročného výkonu a krásy výhľadu z Gerlachu, ale aj dôkaz činu, ktorý odzrkadľuje lásku k horám a úctu k ich obetiam.

Autor titulnej fotografie: Erik Marföldy

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

V Štrbe sa uskutoční rekonštrukcia bojov v SNP

Po osemdesiatich rokoch sa bude v Štrbe opäť bojovať

V sobotu sa v Štrbe uskutoční rekonštrukcia historických bojov, ktoré sa tu, pod Tatrami, odohrali pred osemdesiatimi rokmi v čase Slovenského národného povstania.

V rámci osláv 80. výročia Slovenského národného povstania sa v Štrbe, v časti nazývanej Branda pri vstupe do obce od Lučivnej, v sobotu 31. augusta odohrá rekonštrukcia bojov. Organizátori ich nazvali SNP pod Tatrami.

Ide o najočakávanejšiu udalosť pod Vysokými Tatrami a jedna z najväčších na Slovensku. Podujatie sa začne o 15. h, už predtým bude atmosféru dotvárať Dychová hudba Sviťanka.

Ako uvádza oficiálna stránke obce Štrba, rekonštrukcia sa uskutoční na autentických miestach bojov, ktoré sa v týchto miestach odohrali v septembri 1944.

Rekonštrukcia sa uskutoční v miestach, kde sa pred osemdesiatimi rokmi skutočne bojovalo
Rekonštrukcia sa uskutoční v miestach, kde sa pred osemdesiatimi rokmi skutočne bojovalo. Autor fotografie: archív Klubu vojenskej histórie

Zúčastniť sa na nej má asi stovka účinkujúcich z približne deväťdesiatich členov Klubu vojenskej histórie, komparz budú robiť obyvatelia Štrby. Scenár rekonštrukcie pripravil Marcel Maniak, ktorý bude celú udalosť aj režírovať.

Čo diváci uvidia? Pôjde o rekonštrukciu bojov, v rámci ktorých bola pred osemdesiatimi rokmi vypálená časť Štrby a zahynuli pritom štyria obyvatelia obce, povstalecký vojak a civilista. „Okrem dobových uniforiem a zbraní priláka i bojová autentická technika. Vyhotovená replika časti obce bude počas bojov zapálená. Výbuchy a špeciálne efekty zabezpečí profesionálny pyrotechnik,“ uvádza sa na webovej stránke Štrby.

Obec pozýva na podujatie všetkých, ktorí si chcú pripomenúť udalosti SNP spojené s podtatranským regiónom, ale aj všetkých priaznivcov vojenskej histórie a historickej techniky.

Smútiaca mať. Pamätník v obci Štrba
Smútiaca mať. Pamätník v obci Štrba. Autor fotografie: Jozef Jambrich

Program osláv sa začne už dnes, 28. augusta, kladením vencov pri pamätníku Smútiaca mať v Štrbe (11.30 h). V piatok, 30. augusta, obcou prejde technika a účinkujúci rekonštrukcie (17. h) a v sobotu ešte pred veľkolepou rekonštrukciou sa na Podbanskom pri tamojšom pamätníku od 10. do 14. h budú konať regionálne oslavy 80. výročia SNP.

Autor titulnej fotografie: archív Klubu vojenskej histórie

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Môžete sa opäť vydať na chodník Monkovou dolinou

Monkova dolina je pre návštevníkov opäť prístupná

Trasa z Monkovej doliny do Širokého sedla je pre návštevníkov znova prístupná. Červeno značený chodník bol uzavretý v júli, keď ho zničili masívne zosuvy pôdy následkom ničivej búrky.

Turisti už opäť môžu ísť do Monkovej doliny. Sprístupnená bola dočasná obchádzková trasa z ústia Monkovej doliny do Širokého sedla. Ako uvádza Správa Tatranského národného parku v Tatranskej Lomnici na svojej FB stránke, je značená červenou farbou a na jej smer navedie turistov nové značenie na mieste, kde sa za zastavanou časťou doliny turistický chodník delí na zelenú a červenú značku.

Značenie turistov navádza na obchádzkovú trasu
Značenie turistov navádza na obchádzkovú trasu. Autor fotografie: TANAP
Trasa je vynovená aj o mnohé zariadenia
Trasa je vynovená aj o mnohé zariadenia. Autor fotografie: TANAP

Informácia ďalej pokračuje usmernením, že obchádzková trasa je dlhšia ako pôvodný chodník a vedie jedným z menších bočných hrebeňov v Monkovej doline. Z hrebeňa opäť klesá do doliny a napojí sa na pôvodný chodník v miestach, kde ho júlová prietrž nezničila.

Pripomíname, že pôvodný červeno značený turistický chodník bol uzavretý v júli tohto roku, keď jeho podstatnú časť zničili masívne zosuvy pôdy a vodná lavína, ktorá sa v týchto miestach vytvorila ako dôsledok silnej búrky.

Autor titulnej fotografie: archív TANAP

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Zelené pleso je jeden z najobľúbenejších turistických cieľov vo Vysokých Tatrách.

Zelené pleso s deťmi

Je to jeden z najobľúbenejších turistických cieľov vo Vysokých Tatrách. K Zelenému plesu sa môžete bez obáv vybrať aj s menšími deťmi, o zážitky určite nebude núdza.

Podľa legendy (ale môže to byť aj krátka rozprávka) vraj kedysi dávno spadol z Jastrabej veže do jazera drahokam a spôsobil zelené škvrny na jeho dne. Odtiaľ dostalo pleso svoje meno. V každom prípade, toto nádherné ľadovcové jazero, nachádzajúce sa na konci najvýchodnejšej vysokotatranskej doliny, priťahuje každoročne množstvo návštevníkov.

Túra je vhodná aj pre rodiny s deťmi, pretože nie je príliš náročná, no ponúka nádherné výhľady a fascinujúci cieľ v podobe Zeleného plesa so smaragdovou hladinou. Začína sa na parkovisku Biela voda, kde rázcestník ukazuje približne tri hodiny chôdze k Chate pri Zelenom plese. Vyraziť môžete aj z Tatranských Matliarov či Tatranskej Lomnice.

Po približne hodine by ste mali byť pri Šalviovom prameni, ideálnom mieste na krátke občerstvenie v drevenom altánku. Deti si tu môžu oddýchnuť, napiť sa či pochutnať si na desiatej pred ďalšou cestou. Po ďalšom úseku, ktorý vedie lesom, sa dostanete na Kovaľčíkovu poľanu. Od nej pokračuje trasa po žltej značke, postupne sa otvoria výhľady na končiare Belianskych Tatier.

Po ďalšej hodine a pol je tu cieľová rovinka a na jej konci typická drevená fasáda chaty pri Zelenom plese, známej aj ako Brnčalka. Otvorená je celoročne a ponúka možnosť občerstvenia. Odmenou pre deti, ale aj dospelých, môže byť známa parená buchta. Na rodinný piknik je ideálne aj okolie plesa, deti sa môžu hrať na brehu, obdivovať horské rastliny, stromy, v okolí sa vyskytujú aj kamzíky, preto je šanca, že nejaké uvidíte.

Po oddychu pri Zelenom plese sa môžete vydať späť na parkovisko Biela voda tou istou cestou. Celá túra trvá približne šesť hodín, takže je vhodné naplánovať si ju na celý deň. Ak máte staršie deti a chcete si výlet predĺžiť, môžete pokračovať napríklad na Veľké Biele pleso, čo pridá k ceste ďalšiu polhodinu.

Pri plánovaní túry s deťmi nezabudnite na dostatok občerstvenia, vhodnú obuv a oblečenie. Počasie v horách sa môže rýchlo zmeniť, preto je dobré mať so sebou aj pršiplášte. Túra je nenáročná, ale počítajte s tým, že menšie deti môžu potrebovať častejšie prestávky. Nádherná príroda, čistý vzduch a pokojné horské prostredie sú však zárukou, že sa sem budete chcieť vrátiť.

Autor titulnej fotografie: Depositphotos.

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Bystrá, najvyšší vrch Západných Tatier

Tri tipy na miesta v Tatrách, kde nestretnete veľa ľudí

Pred nami je predĺžený víkend. Tatry sú dobré miesto na aktívny pohyb. Máme pre vás tri tipy na miesta, kde nestretnete veľa ľudí.

Prvým našim tipom je výstup na Bystrú (2 248 m). Najvyšší vrch Západných Tatier leží v závere Bystrej doliny nad Pribylinou, asi 17 km severovýchodne od Liptovského Hrádku. Ak vystúpite na jeho vrchol, otvorí sa vám kruhový rozhľad na vrcholy Západných a Vysokých Tatier, okolité doliny a podhorie na slovenskej i poľskej strane.

Ak budete mať šťastie na počasie, pozorovateľné sú z neho aj Volovské vrchy, Slovenský raj, Nízke Tatry, obe Fatry a Oravské Beskydy. Na zážitok a fotky ako stvorené.

Paráda! Čo poviete?
Paráda! Čo poviete? Autor fotografie: Ľuboš 0levič

Ako na to? Máte niekoľko možností. Jednak po žltej turistickej značke z Hrdova cez Bystrú dolinu, ale aj po modrej značke z Bystrého sedla v hlavnom hrebeni alebo z Podbanského cez Kamenistú dolinu a Pyšné sedlo. A výstup sa dá urobiť aj z Pribyliny cez Úzku, Račkovu a Gáborovu dolinu a Bystré sedlo.

Ak sa vydáte na Bystrú z Podbanského a späť, čaká vás asi 22 km chôdze, rátajte s tripom okolo 8,5 hodiny a stúpaním v dĺžke asi 1 424 metrov. Od Podbanského sa dáte smerom na odbočku do Kamenistej doliny, nasleduje Pyšné sedlo, Blyšť, Bystrá, Rázcestie pod Bystrou, odbočka do Kamenistej doliny a cieľ – Podbanské.

Trasa je dobre značená, ale pre deti to nie je pre náročnosť vhodná túra. Zoberte si so sebou občerstvenie, po ceste nič vhodné na jeho kúpu nenájdete. Parkovať môžete na Podbanskom, autobus stojí v Pribyline a Zruboch.

Počas výstupu na Bystrú môžete vidieť aj takéto obrázky
Počas výstupu na Bystrú môžete vidieť aj takéto obrázky. Autor fotografie: Ivo Man

Ak si vyberiete cestu od parkoviska Hrdovo, čaká vás parádny výstup s nádherným okolím a žblkotom pototoka a výhľadmi na Kriváň. Z Rázcestia Hrdovo prejdete po žltej značke lesnou cestou k Rázcestiu pod Bystrou a budete stúpať hore, zvyšky kalamity umožnia krásne výhľady na Tatry. Odbočíte do Bystrej doliny do divokého lesa, ktorý sa postupne mení na kosodrevinu, neskôr na horskú planinu.

Stúpate hore, kocháte sa výhľadom na Bystré plesá a doteraz schované vrcholy. Čakajú vás posledné metre na vrchol Bystrej

Poďme na rekapituláciu. Cesta vám potrvá asi osem hodín, prekonáte 19 km. Znalci odporúčajú najmä pokrývku hlavy, lebo na časti cesty nebude tieň. A ešte niečo. Pozor na medvede, sú tu doma.

Veľká Vápenica. Najkrajšie výhľadové miesto na Horehroní
Veľká Vápenica. Najkrajšie výhľadové miesto na Horehroní. Autor fotografie: archív SAD Zvolen

V Nízkych Tatrách odporúčame na tento víkend výstup na Veľkú Vápenicu (1 691 m). Mnohí hovoria, že ide o jedno z najkrajších výhľadových miest na Horehroní. Máte šancu to potvrdiť. Pekne tvarovaná hoľa sa nachádza vo východnej časti Nízkych Tatier. Turisti ju obľubujú aj preto, lebo z jej vrcholu vidia dominanty Nízkych a Vysokých Tatier ako na dlani.

Hoľa je ľahko zdolateľná, no znalci ju pre malé deti neodporúčajú. Jeden z okruhov, ktorý na vrchol Veľkej Vápenice vedie, začína v obci Heľpa. Turistické značky vedú smerom na Nižné dolinky, Priehybu, Veľkú Vápenicu a späť cez Priehybka Sedlo do Nižných doliniek a Heľpy. Vrcholový chrbát Veľkej Vápenice je približne kilometer dlhý, dá sa na ňom stráviť čas krásnymi výhľadmi do okolia.

Celý okruh je dlhý 13 km, stúpanie má 977 m.  Trasa vedie po žltej značke cez súvislý pás lesa, vystupuje sa klasickým turistickým chodníkom a už z neho sa turistom otvárajú nádherné výhľady na pritiľahlé vrchy, napríklad na Kolesárovú či Veľký Bok, počas stúpania aj na Ďumbier a jeho okolie. Na vrchole je smerovník, dobré miesto na niekoľko spomienkových fotografií.  V sedle Priehyba ma môžete zastaviť na krátky oddych v prístrešku.

Ak si na výstup zvolíte ako východisko bod obec Heľpu, o parkovanie i autobusové či vlakové spojenie spojenie máte postarané. Opäť platí upozornenie na pohyb medveďov. Zdatnejší turisti si môžu cestu predĺžiť o návštevu útulne Andrejcová s návratom do Pohorelej a z nej do Heľpy.  

Batizovské pleso
Batizovské pleso. Autor fotografie: Mariusz Zwolinski

Tretím na našim tipom je túra k Batizovskému plesu. Nachádza sa na trase červenej značky pri Tatranskej magistrále medzi Sedlom pod Ostrvou a Sliezskym domom. Meno mu dala Batizovská dolina a tá ho dostala od podtatranskej obce Batizovce. Pleso je hlboké osem metrov a leží v nadmorskej výške 1 884 metrov. Pleso obklopujú na západnej strane Končistá, na severnej Popradský ľadový štít, Batizovský štít a na východnej Gerlachovský štít. Dobré fotografie sú pri peknom počasí zaručené.

Dá sa k nemu zájsť od Tatranskej Polianky alebo Vyšných Hágov a keď ste na Sliezskom dome, tak aj od Popradského plesa. Od Sliezskeho domu sa k nemu dostanete po červenej značke asi za 1,5 hodiny. Náročnejší chodník od Popradského plesa vedie cez Ostrvu. Výstup trvá do troch hodín a po červenej značke zdoláte 608 m prevýšenia.

K Batizovskému plesu vedie tiež turistický chodník z Vyšných Hágov po trase TEŽ – odbočka na Vyšné Hágy – Batizovské pleso. Rátajte s trojhodinovou túrou a prevýšením 825 m. Všetky trasy, ktoré sme spomenuli, vedú po kamenistých chodníkoch.

Parkovať môžete na platenom záchytnom parkovisku v lokalite Popradské pleso, TEŽ alebo pred železničnými stanicami v Tatranskej Polianke alebo vo Vyšných Hágoch. Na východiskové body túry vás dovezie aj tatranská železnica.

Autor titulnej fotografie:  Marcin Dobrowolski

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Martina Blašková vynáša štrúdle na tatranské chaty

Turistka vynáša na chaty čerstvé štrúdle. Kde ich nájdete?

Tešia ju ľudia na tatranských chodníkoch, teší ju každá vynáška a aj to, že sa tam hore cíti spokojná a šťastná. Na horské chaty vynáša štrúdle z rodinnej cukrárne. Zakaždým sa podľa nej na ceste nahor niečo v jej malom svete udeje, z čoho má radosť. Hovoríme s vždy dobre naladenou a optimistickou Martinou Blaškovou.

Poďme sa predstaviť. Volám sa Martina…

… a celý život žijem pod Tatrami. Vlastním útulnú cukráreň Malý princ v Poprade. Je spojená aj s cukrárenskou výrobou. Ide o rodinnú firmu zameranú na výrobu, predaj ale aj distribúciu našich výrobkov, v čom pokračujem v šľapajách svojich rodičov. Ktovie, možno raz toto remeslo prevezme môj teraz osemnásťročný syn a rodinná tradícia bude pokračovať aj ďalej.

Nevidieť to každý deň – mladé žieňa s naloženou krošňou. Kto alebo čo vás motivovalo pre túto prácu? Prečo sa žena ako vy rozhodne vynášať?

Na vynášky nechodím s krošňou. Zatiaľ si všetko nakladám do obrovského ruksaka. Zatiaľ hovorím preto, lebo pravdepodobne postupne budem musieť prejsť na krošňu pre väčší priestor, ktorý mi tá krošňa vytvorí na štrúdle a ostatné naše výrobky, ktoré vynášam.

Vždy veselá a dobre naladená Martina
Vždy veselá a dobre naladená Martina. Autor fotografie: archív MB

A ten motív?

V roku 2022 som bola často chorá, mala som respiračné problémy. Preto som sa rozhodla chodiť do hôr, aby som zlepšila svoj zdravotný stav a kondíciu. Bol to úplne spontánny nápad. A keďže som nemala vždy parťáka k sebe, hlavne počas týždňa, vyberala som si chodníky, ktoré poznám. A potom som si povedala, že nebudem chodiť hore len tak naprázdno. Povedala som si, že zoberiem po ceste naše štrúdle a vynesiem ich na chaty. Predchádzala tomu, samozrejme, dohoda s chatármi. 

Vynášate iba pre Téryho chatu, alebo sú vašim cieľom aj iné?

Začala som najskôr Zamkovského chatou. Teraz vynášam štrúdle  na Téryho chatu pravidelne každý týždeň. Na jeseň by som chcela ísť zopárkrát aj na Chatu pod Rysmi k Viktorovi Beránkovi. On od nás berie štrúdle najdlhšie, už dobrých 14 rokov.

Hovoríte, že vynášate štrúdle, ktoré aj vyrábate. Čo si pod tým treba predstaviť?

Nápad a receptúru na štrúdľu priniesol do nášho rodinného podniku môj nebohý otec pred viac ako šestnástimi rokmi. Spolu s mojimi šikovnými cukrárkami a cukrárkami sme receptúru na štrúdľu vyšperkovali do konečnej podoby. Do takej ako chutí dnes. Je to spoločná práca, štrúdle sú s láskou napečené a s láskou a rešpektom k horám vynesené do horských chát.

Vynášate aj niečo iné, alebo iba štrúdľu? 

Áno, vynášala som aj iné koláčiky. Zvyknú sa na chaty vynášať aj torty. Tie ale pre obmedzený priestor ruksaka nosiť nemôžem. V budúcnosti ale nevylučujem.

Štrúdľa pre maškrtné tatranské žalúdky
Štrúdľa pre maškrtné tatranské žalúdky. Autor fotografie: archív MB

A čo vaši mužskí kolegovia? Keď sa stretnete na chodníku, čo vám povedia?

Pozdravíme sa. Stáva sa aj, že mi poradia, prípadne prehodíme pár slov, ak je na to vhodná chvíľa.

Prijali vás medzi seba, medzi nosičov?

Ja sa necítim úplne ako nosič, neovládam ich remeslo. Som obyčajné žieňa, čo miluje hory a fyzickú aktivitu. Ja nepozerám na váhu ani na čas, za ktorý to vynesiem. Nič za to nechcem. Stačí mi byť zdravá, šťastná a silná. 

Vynášate iba druhý rok. Je to dočasné, alebo sa tomu chcete venovať trvale?

Určite sa tomu chcem venovať aj ďalej, kým mi budú sily stačiť. Preto na sebe makám aj tu dole, v Poprade. Mávam pravidelne silové tréningy s osobným trénerom. Posilňujem celé telo.

Chatár Viktor Beránek odoberá štrúdle od Martiny už niekoľko rokov
Chatár Viktor Beránek odoberá štrúdle od Martiny už niekoľko rokov. Autor fotografie: archív MB

Do hôr s vynáškou idete denne? Alebo iba občas?

Vynášam raz týždenne. Zatiaľ nebudem vynášať častejšie, nakoľko mám aj iné aktivity. Rada bicyklujem, rada fotografujem prírodu pri západe a východe slnka, ale aj nočnú oblohu na miestach mimo svetelného smogu.

Spomenuli ste problémy s dýchaním. Liečba vynáškou pomohla?

Odkedy vynášam pravidelne, už som nebola chorá. Myslím, že z najhoršieho som vonku. Trápili ma časté respiračné choroby  a choroby dutín.

Už vám ponúkli turisti na chodníku pomoc? Ako reagujete?

Áno často mi ponúkajú pomoc. Ale nielen na chodníku, aj na sociálnych sieťach. Odpovedám s úsmevom: ,,Nie ďakujem, čo som si naložila, to si musím aj sama vyniesť.“ Aké otázky vám najčastejšie kladú?

Či idem prespať na chatu, či idem aj na Priečne sedlo, či ma vyhodili z domu, či som si nenaložila príliš veľa, či vládzem, či nechcem za jeden domácej,  koľko to váži, prečo som sama a tak podobne. Často sa na tých otázkach a odpovediach spolu zasmejeme.

Vynášate v každom počasí? A nebojíte sa?

Väčšinou sa snažím vybrať si deň v strede týždňa a taký, kedy mi nehrozia aspoň búrky. A strach? Nie, nemám ho. Zrejme by ma príliš zväzoval. Mám ale veľký rešpekt pred prírodou a pred cudzími ľuďmi… Som opatrná.

Robí niečo pre druhých i pre seba. Ďakujeme, Martina
Robí niečo pre druhých i pre seba. Ďakujeme, Martina. Autor fotografie: archív MB

Na chodníkoch sa možno stretnúť s kadečím? Čo vás pri vynáške najviac prekvapilo, potešilo?

Poteší ma pozitívna reakcia od ľudí. Potešia ma aj prázdne chodníky. Poteší ma každá vynáška, cítim sa tam hore spokojná. Poteší ma, keď sa šťastná, zdravá a unavená vrátim domov. Prekvapilo ma to, že každá vynáška je vždy iná. Zakaždým sa v tom mojom malom svete niečo udeje.

A niečo aj potrápilo? Máte i taký zážitok?

Najviac ma trápi moje dýchanie, ale už sa to zlepšuje, rovnako ako moja kondícia. Raz tesne predo mňa skočil kamzík. Hodne som sa vtedy zľakla, až som skríkla, takže on asi mal z toho väčšiu traumu, ako by som mala mať ja. Trápi ma Veľký a Malý hang, prudké stúpanie v Jazernej stene pod Téryho chatou. Ale ja nebojujem, neponáhľam sa, len s pokorou prijímam tú bolesť a oddychujem, keď to treba.

Čo máte na horskom nosičstve najradšej?

Mňa nosičstvo učí trpezlivosti. Nič sa tam nedá uponáhľať. Všetko má svoj čas a priestor. Spoznávam tam seba a svoje telo, svoje hranice. Učí ma vytrvalosti a vážiť si všetko, čo nám život prináša. Aj maličkosti. Učím sa, ako sa poučiť z každej chyby a počúvam skúsenejších. Vážim si pokoru, ktorú v sebe nosím, ktorú mi vštepili už moji rodičia. Ďakujem im aj za to a ďakujem aj všetkým, ktorí mi na mojej ceste pomáhajú. Prajem všetkým, aby v horách našli minimálne to isté, čo ja.

Autor titulnej fotografie:  archív Martiny Blaškovej

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Na stanici v Tatranskej Lomnici

Jelenice budú mať v osadách stopku, presťahujú ich

Dosť bolo tolerancie, dosť bolo upozornení a zákazov kŕmenia, hladkania či fotiek s napohľad krotkými zvieratami. Jelenice z tatranských osád pôjdu preč.

Niet víkendu, po ktorom by sa za tatranskými návštevníkmi na sociálnych sieťach neobjavili fotografie navonok krotkých jeleníc, ktoré sa nenechajú vyrušovať turistami pri pastve v tatranských osadách.

Za ostatné roky sa stali typickým koloritom života v Meste Vysoké Tatry a dnes už ani nepredstavujú takú raritu, akou bola možno pred rokmi.

Ľudí popásajúca sa vysoká zver láka ku kŕmeniu, fotografovaniu, niekedy sa odvážia aj na pohladkanie.

„Chodia po zastavanom území, motajú sa pri cestách, po križovatkách a ohrozujú aj seba,“ povedal pre portál Korzár Spiš primátor Mesta Vysoké Tatry Jozef Štefaňák.

Divé zvieratá stratili plachosť. Prítomnosť ľudí im neprekáža
Divé zvieratá stratili plachosť. Prítomnosť ľudí im neprekáža. Autor fotografie: Andrea Lindaková

Uznal síce, že zvieratá do Tatier patria, ale hrozia situácie, v ktorých nemusia dopadnúť zvieratá, ale ani ľudia, dobre. Preto sa s pracovníkmi Tatranského národného parku dohodli, že odsťahujú tie jelenice s mláďatami, ktoré sa v intraviláne mesta pohybujú dlhodobo, a presunú ich do oblasti parku, kde sa budú cítiť bezpečne.  

Najviac je takýchto „krotkých“ jeleních v Tatranskej Lomnici, ale pohybujú sa aj v iných osadách, ba aj v tesnej blízkosti turistických chodníkov. Turistov vedia prekvapiť a v minulosti už boli zaevidované útoky týchto zvierat na ľudí či psov. Aj v tomto roku, ako uvádza Korzár Spiš, boli zaznamenané drobné kolízie.

Správa Tatranského národného parku v Tatranskej Lomnici momentálne dáva dohromady príslušné povolenia a rokuje so záujemcami o zvieratá.

„Predpokladá sa, že časť najviac synantropných jeleníc umiestnime do Zvernice Javorina, zvyšok podľa vyrokovaných dohôd so záujemcami na Slovensku,“ informuje Nina Obžutová z komunikačného Oddelenia Správy TANAP-u.

Zvieratá si zvykli na ľahko prístupnú potravu
Zvieratá si zvykli na ľahko prístupnú potravu. Autor fotografie: Andrea Lindaková

O koľko jedincov pri odchyte, ktorý bude mať na starosti v zmysle rozhodnutia Okresného úradu v Poprade Správa TANAP-u,  pôjde, sa nedá presne určiť, no cieľom je odchytiť čo najviac voľne žijúcich zvierat, ktoré sa bežne vyskytujú v osadách.

„Je ich toľko, že sa už nedajú spočítať na prstoch jednej ruky. Odchyt sa bude organizovať viac týždňov, poverenie má TANAP platné do 15. januára budúceho roku,“ vysvetľuje N. Obžutová.

Dodáva, že pri tejto akcii sa ráta so súčinnosťou Mesta Vysoké Tatry, najmä mestskej polície, ktorá má napomáhať pri sčítavaní problémových zvierat a zabezpečení okolia v čase ich odchytu.  

Autor titulnej fotografie:  Peter Psota

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

krivan

Dokážeš uhádnúť všetkých 7 tatranských štítov podľa fotografie?

Svojou krásou a majestátnosťou pútajú pozornosť. Každý z nich má jedinečný charakter a ponúka nezabudnuteľné zážitky pre turistov i horolezcov. Poznáte ich? Otestujte sa v našom kvíze:

Dokážeš uhádnúť všetkých 7 tatranských štítov podľa fotografie?

Trúfnete si ?

1. Poznáš tento vodopád? Nachádza sa v južnej časti Vysokých Tatier, padá z južnej strany Veľkej Studenej doliny a je viditeľný z Tatranskej magistrály pri Zamkovského chate.

Obrovský vodopád

2. Poznáš tento vodopád? Je považovaný za najvyšší vodopád na Slovensku – nachádza sa v Kôprovej doline a voda tu padá z výšky vyše 80 metrov.

Kmeťov vodopád

3. Poznáš tento vodopád? Nachádza sa v Mlynickej doline, kam vedie značený turistický chodník zo Štrbského Plesa – voda tu padá cez skalný prah z výšky približne 25 metrov.

Vodopád Skok

4. Čo sú podľa vás „graciálne relikty“?

5. Koľko kilogramov odpadu sa podarilo vyzbierať dobrovoľníkom v Tatrách v roku 2024?

6. Poznáš tento vodopád? Ide o sériu menších vodopádov, ktoré vznikli v skalnatom koryte medzi Rainerovou a Bilíkovou chatou v oblasti medzi Hrebienkom a Starým Smokovcom.

Vodopády studeného potoka

7. Užite si hory v plnej kvalite. Akú zľavu vám ponúka Dôvera na vyšetrenie zraku a okuliare?

8. Ako sa volá najvyššie položené sedlo na Slovensku?

Vaše skóre je

Priemerné skóre je 82%

Koniec

Autor titulnej fotografie: Depositphotos

Autori kvízových fotografií:

Foto 1: Pavol Fogas

Foto 2: Katerina Bubnová

Foto 3: Štefan Lipcsey

Foto 5: Alenka Tomanová

Foto 6: FOSO

Foto 7: Marián Kunia

Tatry budú v sobotu prežiarené slnkom

Tatry turistom prajú, cez víkend ich zaleje slnko

Tatry sú dnes zaliate slnkom a takéto príjemné počasie s príjemnými teplotami počká návštevníkov aj v sobotu. V nedeľu sa síce nad horami nazbierajú oblaky, no športové aktivity to neovplyvní.

Predpovede meteorológov prajú návštevníkom Tatier a budú aj počas víkendu. V sobotu má byť nad horami slnečno a v nedeľu sa síce obloha zatiahne, ale pršať nemá.

Pre Vysoké Tatry platia niektoré upozornenia, a síce, že úsek červeno značeného turistického chodníka medzi Hrebienkom a Rainerovou chatou je pre zosuv a hrozby padajúcich skál uzavretý.  Obchádzka vedie po zeleno značenom turistickom chodníku z Hrebienka okolo Bilíkovej chaty, vodopádov Studeného potoka a Rainerovej chaty.

Rovnako platí, že turistický značený chodník v Monkovej doline (červená značka) od Rázcestia pod Ptošovskými turňami – po Široké sedlo, je z dôvodu veľkého poškodenia po júlovej búrke nepriechodný a až do odvolania uzavretý. Platia aj obmedzenia na turistických trasách vo Velickej doline, a to v súvislosti s opravou cesty na Sliezsky dom.

V Západných Tatrách je zelený TZCH Svorad – Špania – Lomnô (Lomné) zle značený, s obmedzenou priechodnosťou pre popadané stromy. Strhnuté a v zlom technickom stave sú mostíky v Bobroveckej doline, Hlbokej doline a Bystrej doline. V Nízkych Tatrách boli niektoré turistické trasy boli pre schodnosť pozmenené, preto sa nemusia zhodovať ich GPS súradnice s mapovými podkladmi.

Autor titulnej fotografie: Sam Šnirch

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.