Pád lavíny zo Salatína

Ak padne lavína, pomáhať by malo čo najviac ľudí. V sobotu to tak celkom nebolo

Prehľadávanie lavíny.  Ilustračné foto:  HZS

V sobotu – 10. februára –  padli v Západných Tatrách dve lavíny. Našťastie, bez obetí. No pod snehom mohli byť ľudia. Bola hmla a svedkovia pádu lavín nevedeli jednoznačne povedať, či niekoho nezasypalo, keďže v oblasti sa vždy pohybuje veľa skialpinistov a snowboardistov.

Pád prvej z lavín ohlásili Horskej záchrannej službe v stredisku Roháče – Spálená dvaja skialpinisti v sobotu krátko po trinástej hodine. Lavína padla zo Salatína, keď obaja skialpinisti stúpali pešo s lyžami na batohu vpravo od centrálneho žľabu v časti Ypsilóny.

Ako uvádza správa záchranárov z Oblastného strediska HZS Západné Tatry, počas výstupu sa s nimi uvoľnila veľká lavína.

„Obaja ostali na povrchu so zraneniami, ktoré im dovolili zostup dolinou pešo, lebo lyže im polámalo. Pred pádom lavíny bola v lokalite hmla a viditeľnosť  pár metrov. V tom čase bol neďaleko ďalší skialpinista – pri sedielku nad Čiernou vežičkou. Keď lavína zastala, v jej hornej tretine zbadal dvojicu skialpinistov a vybral sa im na pomoc.“

Príprava na prehľadávanie lavíniska

Lavínisko, ktoré bolo treba prehľadať. Ilustračné foto:  HZS

Správa záchranárov ďalej uvádza, že sa pustil aj sám do prehľadávania lavíny vizuálne, ale aj  pomocou lavínového prístroja. Nebolo totiž celkom jasné, či sa pod snehom nenachádzajú ďalšie osoby.

V Salatínskej doline, ako potvrdzujú horskí záchranári, je vždy veľa skialpinistov a snowboardistov. Keď je pekne, je ich stovky, keď zlé počasie, ako v spomínanú sobotu, tak desiatky. Aj svedok pádu lavíny tesne pred tým, ako sa zosunula, obiehal v týchto miestach lyžiarku a nebolo jasné, či ju, alebo aj iných športovcov, lavína nezasiahla.  

Na miesto ihneď po ohlásení pádu lavíny vyrazil psovod s lavínovým psom a jeden dobrovoľný záchranár z hornej stanice lanovky.

„V doline sa v tom čase nachádzal profesionálny horský záchranár a zároveň horský vodca, ktorý sa spolu s ďalším horským vodcom a ich klientmi pridali ku záchranárom a pokračovali na lavínište. Zakrátko sa k nim pripojil ďalší dobrovoľný záchranár HZS s troma kamarátmi a spoločne prehľadávali lavínište lavínovými prístrojmi a následne pomocou sondovania.  Aj svedok pádu lavíny pomáhal pri pátraní. Asi po polhodinke sa k nim pridal ďalší psovod HZS s lavínovým psom,“ popisujú udalosti horskí záchranári.

Nebola to ľahká práca. V oblasti fúkal silný vietor, v nárazoch dosahovalrýchlosť  20 – 25 m/s. Naviac, približne v čase, kedy sa odtrhla lavína pod Salatínom, padla ďalšia veľká lavína za Čiernou vežičkou smerom k sedlu Parichvost.

„Aj tú prepátravali lavínové psy. Po viac ako troch hodinách sondovania bolo miesto skontrolované  aj vyhľadávacím zariadením RECCO, ktoré doviezol záchranár ratrakom na hornú stanicu lanovky z Oblastného strediska HZS Nízke Tatry. Použilo sa aj pri prvej z padnutých lavín, nezvestnosť žiadnej osoby sa nepotvrdila,“ konštatuje správa HZS. Prehľadávacie práce trvali asi 5 hodín.

Lavínisko má prehľadať vždy čo najväčší počet ľudí

Je dobre, ak lavínisko prehľadáva čo najviac ľudí s vhodným výstrojom. Ilustračné foto:  HZS

Záchranári v spomínanej správe uviedli aj to, že lavína, ktorá sa uvoľnila z Ypsilonu, mala dráhu asi 600 m so šírkou nánosu 200 m a priemernou výškou 2,5 m. Maximálna výška nánosu predstavovala 5 – 6 m. Lavína pod Čiernou vežičkou bola o niečo menšia.

Aj sobotná skúsenosť s prehľadávaním lavín ukázala, že veľmi dôležitá je rýchla pomoc. Horskí záchranári preto vyzývajú všetkých, ktorí majú potrebnú výstroj a výzbroj a sú svedkami pádu lavín a boli odborne poučení, aby sa nevyhýbali pomoci a nebáli sa ju ponúknuť záchranárom.

Aj v spomínanú sobotu sa do preventívnej pátracej akcie zapojilo okolo dvadsať osôb, medzi nimi aj klienti horských vodcov. No spomedzi desiatok ľudí, ktorí si lavínu fotili a prechádzali popri nej, ponúkol pomoc iba jeden skialpinista.

Na druhej strane, ako zdôrazňujú horskí záchranári, ľudia, ktorí nemajú potrebnú výstroj, resp. s ňou nevedia disponovať, aby sa k miestu nehody nikdy nepribližovali. Pád ďalších lavín je vždy možný. Vyzývajú preto k väčšej tolerancii, lebo nikdy nevieme, či pomoc raz nebudeme potrebovať aj my. 

Odpadky pri ceste na Zelené pleso

Čo je najväčšou hanbou Tatier?

Odpadky pri ceste na Zelené pleso. Foto: Gyorgy Kerepesi

Máme svoje potreby a v hore necháme kopu papiera a… exkrementy, plienky. Tiež odpad, tiež stopa po ľuďoch a nie všetko sa rozloží. Najmä nie skoro. Čo s tým?

Všetci to poznáme. Ideme do hory, zoberieme si desiatu, obed – občerstvíme sa, ak sme slušní, odpadky zabalíme do plecniaka a znesieme dolu. No nie všetko sa zniesť dá.

Je tu riešenie, aby naša príroda neostala poznačená niečím, čo síce je prirodzené, ale na očiach byť nemusí. Už aj na Slovensku existuje kampaň Nezanechaj žiadnu stopu, alebo ľudovo povedané – Neserme na to.

Odpad v blízkosti tatranských turistických chodníkov

Odpad v blízkosti tatranských turistických chodníkov. Foto: bezstopy.info 

Ide o slovenskú verziu filozofie Leave no trace (www.int.org), teda o ekologické odstránenie a skladovanie ľudských výkalov, čo je tiež súčasťou ochrany prírody. Nejde „iba“ o špinu. Fekálie sú napríklad aj zdrojom koliformných baktérii, čo môže ohroziť vodné zdroje. 

Kampaň sa venuje toaletným lopatkám, kula handričkám, ekologickým latrínam, čo je separácia moču a stolice) a všetkým, čo s tým súvisí. Ak ohŕňate nos, vedzte, že nemáte nad čím. Téma nesmie byť tabu, nemôžeme si zakrývať oči, inak si hory zanešvárime tak, že aj na tých najmenej prístupných miestach čoskoro nebude kam stúpiť.

Organizátori kampane, ktorá vznikla v spolupráci s OZ Sloboda pohybu a obchodu Outdoorline,  sú presvedčení, že sa s tým dá niečo robiť. Ak to ide inde, pôjde to aj u nás a chcú spolupracovať s outdoorovými obchodmi, samosprávami, správcami útulní a podobne.

Záložky upozorňujúce na potrebu odísť z hôr bez stopy.

Záložková kampaň. Foto: bezstopy.info

Začať niekde treba, preto začali letákmi, ktorým Slováci rozumejú: Naše hory nie sú smetisko, ani záchod! Dobrovoľníci ich umiestňujú na latríny a WC v horách. Zrozumiteľne je na nich vysvetlené, čo majú návštevníci hôr robiť, aby nenechali v prírode spúšť.

Na svete sú už aj záložky do kníh Nezanechaj žiadnu stopu, ktoré sa ponúkajú návštevníckej verejnosti a motivujú ju k ekologickému správaniu. Osveta je dôležitá, lebo so slobodou pohybu ide ruka v ruke zodpovednosť.

Latrína s letákom. Útulňa pod Chabencom

Leták na latríne v Útulni pod Chabencom. Foto: bezstopy.info

V niektorých outdoorových obchodoch sa už predávajú toaletné lopatky, teda toaletky a kula handričky. To prvé je určené na zahrabanie stolice, to druhé na utretie. Organizátori kampane predpokladajú, že sa im do ich predaja podarí zapojiť čoraz viac obchodov.

Rovnako sa sústreďujú na presviedčanie zodpovedných zo samosprávy, aby v horách či v blízkostí stredísk turistického ruchu, ktoré majú pod svojím dohľadom, budovali iba ekolatríny.

Lopatky na zahrabávanie odpadu

Lopatka na zahrabávanie odpadu sa dá zavesiť na batoh. Foto: bezstopy.info

Tí turisti, ktorí vnímajú túto tému ako dôležitú, tvrdia, že nejde o nič zložité. Lopatka je ľahká, dá sa zavesiť na plecniak, použiť sa dá kdekoľvek s výnimkou blízkosti či spádu vodného zdroja. V ponuke sú ľahšie plastové verzie, ale aj drahšie, duralové lopatky.

Tie prvé sa ľahko zlomia, kampaň ich neodporúča. Naopak – odporúča investovať do drahšej toaletky, ktorá vydrží dlhšie a dá sa ňou zakopať aj toaletný či iný papier. Ale zvážte hĺbku, aby ste nepoškodili pôdny kryt, najmä v národných parkoch je lepšie túry si plánovať tak, aby ste došli do chát alebo útulní a tam vykonali svoju potrebu.   

Vreckovky či toaletný papier môže nahradiť kula handrička

Kula handička nezaberie veľa „miesta“. Foto: bezstopy.info

No vreckovky či toaletný papier môže nahradiť aj kula handrička. Najmä ženy by ich mali používať a vnímať ich ako súčasť batožiny pri výletoch do hôr. Treba im dať šancu, lebo vreckovky sa v prírode iba tak „nevyparia“. Ich rozloženie trvá asi tri mesiace, toaletnému papieru na to treba asi mesiac, vlhčené obrúsky sú úplne iná kapitola. Handrička na cikanie je antimikrobiálna rýchle schnúca, odolná voči zápachu. Vyrába sa z netoxického materiálu.

Možno ju používať opakovane. Na utieranie je určená vnútorná, čierna strana. Dá sa používať aj počas menštruácie. Po použití sa zopne dovnútra, môže sa zavesiť na batoh a na vzduchu sa rýchlo vysuší. Opláchnuť ju možno hoci aj na konci dňa.

Nuž, čo, presvedčili sme vás? Ešte je síce zima a to, čo sme „naložili“ Tatrám teraz až tak nevidno. No čochvíľa bude. A potom nastane čas aj na otázky: Stojí nám naozaj naša pohodlnosť za to, aby sme si kazili krásne výlety pohľadom na nevábne kôpky v okolí chodníkov? Alebo s tým niečo urobíme… 

Tatry na poľskej strane

V našich Tatrách platí zimná uzávera, v poľských sa platí vstupné

Poľský Tatranský národný park nie je zadarmo a tiež v ňom majú uzávery a obmedzenia. Koľko stojí vstupné a ktoré zákazy sú najdôležitejšie?

Každá minca má dve strany. A aj fakt, že na poľskej strane Tatier neplatí zimná uzávera, nemusí automaticky znamenať, že návštevník môže v horách za našimi severnými hranicami všetko, byť všade a bez obmedzení. Veľkým rozdielom medzi parkom v našich a poľských Tatrách sú napríklad tamojšie poplatky. A nie je to jediný rozdiel.

 Pozrime sa na nich podrobnejšie. Tatranský národný park (Tatrzański Park Narodowy, skr. TPN) hraničí s našim Tatranským národným parkom. Dnes má rozlohu 21 197 ha a je jedným z najväčších v Poľsku a jediným, ktorý sa rozprestiera v horách.

Aj to je jeden z dôvodov, prečo Poliaci neuvažujú o vyhlásení zimnej uzávery. Ako hovorí riaditeľ TPN Pawol Skawinski v rozhovore pre lesytanap.sk, chcú umožniť ľuďom užiť si hory aj v zime, lebo Tatry sú v ich krajine jediným horstvom vysokohorského charakteru.

Krásny pohľad na poľské štíty. Od Swinica po Kozi Wierch. 

Poliaci majú v parku 275 kilometrov turistických chodníkov a jedným zo zásadných obmedzení v ich časti Tatier je to, že zaviedli v období od 1. marca do 30. novembra zákaz turistiky v noci. Platí od súmraku do úsvitu. Znamená to, že si treba svedomito naplánovať túry a vystríhať sa pohybu v TPN po zotmení. Platí aj pravidlo zákazu pohybu mimo turistických chodníkov, čo je v Poľsku rokmi uplatňovaná zásada, ktorá sa nespochybňuje.

V spomínanom rozhovore riaditeľ zdôrazňuje tiež, že v parku nemajú záujem drasticky obmedzovať počet návštevníkov. Uprednostňujú rozšírenie dôležitých informácií v strediskách turistického ruchu, kde sa ľudia online dozvedia, koľko turistov už v ten deň vošlo do tatranských dolín. Ak zistia, že ide o niekoľkotisícové číslo, môžu upustiť od vstupu do parku, aby sa v horách necítili ako „na Václaváku“.

Morské oko

Morské oko v zime. Foto. Jaroslav Lengyel

Tatry na poľskej strane navštívi ročne asi 4 milióny turistov. Trasy možno absolvovať individuálne alebo so sprievodcom. Ak ide o organizované výlety pre školákov, musia ich viesť autorizovaní tatranskí sprievodcovia. To je pravidlo, ktoré treba rešpektovať.

Na turistických chodníkoch, kde sa prevádzkuje zimná turistika, sú v Poľsku v platnosti letné značky. Keď napadne sneh, nie sú vždy viditeľné. Preto sa odporúča, aby sa na chodníky nad hranicou lesa vybrali iba veľmi skúsení turisti so znalosťou teréne. Vždy je to na vlastné riziko. Ani pre lavínové nebezpečenstvo nebývajú turistické chodníky v poľských Tatrách uzavreté. Je na rozhodnutí každého turistu, či sa mu oplatí riskovať.

Zawrat, Dolina pięciu stawów polskich. Timea Sikora

Na Slovensku je bežne rozšírený mýtus, že Poliaci nemajú vo svojej časti Tatier žiadne obmedzenia. Nie je to pravda. V čase od 1. decembra do 15. mája sú pre turistov uzatvorené tieto úseky chodníkov (uvádzame ich pre lepšiu orientáciu turistov v poľštine): Priesmyk v Grzybowiec – Wyżnia Kondracka Przełęcz, ďalej Tomanowa dolina – Chuda PrzeŁączka a Dolina Pięciu Stawów Polskich – Świstówka Roztocka – Morskie Oko.

Ďalej platí, že v období od 1. marca do 15. mája od súmraku do 8. h ráno pre turistov uzatvorené  úseky chodníkov: Polana Chochołowska – Bobrowiecki Żleb – Grześ (žlté značky), Bobrowiecka Przełęcz – Bobrowiecki Żleb (spojenie so žltou značkou) – Grześ (modré značky) a Grześ – Długi Upłaz – Rakoń (modré značky).

Gorzański park narodowy

Gorzański park narodowy. Foto. František Strioster

A teraz pár viet k poplatkom. V TPN sa vyberajú a slúžia na vytváranie a udržiavanie turistickej infraštruktúry – napríklad na prenájom prenosných toaliet, čistenie a obnovu chodníkov, mostov, schodov, výmenu značiek, výmenu zabezpečenia (reťaze, rebríky, svorky, kramle) na vysokohorských chodníkoch, ale aj na monitoring pohybu turistov. Pätnásť percent z výberu poplatkov v Poľsku dostáva na dofinancovanie aj Tatranská horská služba a časť príjmov ide na vzdelávanie a vydavateľskú činnosť parku.  

Koľko stojí lístok

Cenník je platný od 1. marca 2023 bez ohľadu na sezónu

Obyčajný lístok – 9 PLN (prepočet: 1 poľský zlotý je aktuálne približne 0,23 eura)

Zľavnený lístok – 4,50 PLN

7-dňový obyčajný lístok – 45 PLN

7-dňový zľavnený lístok – 22,50 PLN

obyčajný skupinový lístok (skupina 10 osôb) 81 PLN

zľavnený skupinový lístok (skupina 10 osôb) 40,50 PLN

Zľavnené vstupenky do parku si môžu uplatniť žiaci a študenti, seniori, ľudia so zdravotným postihnutím, aktívni vojaci – podmienkou je predloženie dokladu oprávňujúceho na zľavu.

Predajnými miestami vstupeniek sú celoročne otvorené brány parku:  Łysa Polana, Wierch Poroniec,  Dolina Jaworzynki, Goryczkowa (Myślenickie Turnie), Kalatówki, Dolina Biały, Dolina Strążyska, Dolina Mała Łąki  a Dolina Kościeliska. Lístky vám predajú aj na iných miestach pred vstupom do parku, no sú otvorené iba v niektorých mesiacoch. Preto je vhodné overiť si ich otváracie hodiny na webovej stránke: https://tpn.pl/zwiedzaj/turystyka. No domáci odporúčajú kúpiť si lístok na tomto portáli online v predstihu. Je to istota, pretože internet v parku nie je vždy a všade dostupný.

Na Morskom oku. Drahomír Danko

Parkovanie v poľských Tatrách tiež nie je zadarmo. Pre autá a autobusy fungujú parkoviská v Doline Kościeliska (Kiry), Wierch Poroniec „Klimkówka“, Wierch Poroniec „Nad Kiczorą“. Pre osobné autá a motocykle nájdete parkovanie v Palenica Białczańska / Łysa Polana, Wierch Poroniec, Chałubiński  a v Doline Mała Łąki.

Keďže Morské oko je veľmi zaujímavá cieľová destinácia, odporúča sa naplánovať si cestu vopred a kúpiť si parkovací e-lístok aspoň v jednodennom predstihu cez stránku:  https://tpn.pl/zwiedzaj/e-bilety, čo vám zabezpečí jednak nižšiu cenu ako v deň príchodu, ale aj parkovacie miesto.

Čo sa týka ceny parkovného, jeho výška sa pohybuje od typu dopravného prostriedku a miesta parkovania, ale spravidla pre osobné autá predstavuje denný poplatok približne 30 PLN, pre autobusy 60 PLN.

Medveď v poľských Tatrách

Medveď v poľských Tatrách. Ani tu ho neradno vyrušovať. Foto: Michal Kasperczyk

Nezaškodí pripomenúť, čo je TPN zakázané. Zakázané je kempovať, zapaľovať oheň či tabak (okrem miest na to určených a označených), pod ochranou sú tu kvety, ovocie, úlomky skál, prísne sa rešpektuje zákaz hluku, aby nedošlo k rušeniu zvierat.

Približovať sa k nim a fotografovať ich zblízka je tiež zakázané, rovnako ako ich kŕmenie. Aj tu platí, že zvieratá si rýchlo zvyknú na takýto prísun potravy, môžu sa stať agresívnymi a požadovať potravu od ľudí.

V TPN nie sú odpadkové koše. Odpad treba zobrať so sebou. Odpadky predstavujú hrozbu pre zvieratá, vyrušuje ich zápach zvyškov potravín, ak ich zožerú, môže to viesť k ich ochoreniu. Poliaci odporúčajú nechať doma aj psov.

Divoké zvieratá ich vycítia, majiteľ vystavuje svojho miláčika riziku útoku. Na túru so psom sa možno vydať iba po Droge pod Reglami a chodníku vedúcom po dne Chochołowskej doliny (od Siwej Poľany k útulni na Poľane Chochołowskej). Pes musí byť držaný na vodidle.

Na Orlej prti

Na Orlej prti. Foto: Michal Veselovský

Upozorňujeme tiež, že na turistických chodníkoch v Poľsku je zakázané používať kolobežky, elektrokolobežky, jednokolky a podobne. Ich rýchlosť, najmä z kopca, a tichá jazda ohrozuje chodcov, ale aj používateľov týchto dopravných prostriedkov. Všetky vstupné body na túry v poľských Tatrách sú dostupné verejnou dopravou.

Slováci sa do TPN môžu dostať cez hranice v miestach, kde sa stretávajú chodníky oboch parkov, teda nášho i poľského národného parku. Prekročiť hranice môžete na priechodoch Chochołów – Suchá Hora, Lysá Poľana – Javorina a Jurgów – Podspády.

V rámci Schengenu prechádzajú štátnu hranicu medzi Slovenskom a Poľskom turisti aj vo vysokohorskom prostredí. Najčastejšie naši turisti prechádzajú do na poľskú stranu do regiónu Volovca, Kasprovho vrchu či Svinice cez Orliu prť. O počasí v poľských Tatrách sa treba informovať na webovej stránke www.tpn.pl.

ZDROJE:

https://tpn.pl/zwiedzaj/turystyka, https://tpn.pl/zwiedzaj/e-bilety https://tpn.pl/zwiedzaj/turystyka/turystyka-piesza, https://tpn.pl/zwiedzaj/bezpieczenstwo

Autor titulnej fotografie:  Michal Kasperczyk

Jasná

Nízke Tatry zaplavila voda. Svahy vyzerajú ako na konci sezóny

Jasná. Ilustračné foto:  webkamera TMR

Slovensko sa zobudilo do daždivej nedele a zrážky počas dňa pokračovali. Ako uviedol portál meteo.sk, v Nízkych Tatrách spadlo na niektorých miestach už 90 mm zrážok. Jasná vyzerá ako na konci sezóny.

Nad Stredomorím sa sformovali tlakové níže, ktoré dodávajú na naše územie príliv vlhkého vzduchu. Od noci intenzívne prší takmer na celom Slovensku, pričom najviac sú rozvodnené rieky, ktoré odvádzajú vodu aj z oblasti Nízkych Tatier. Padlo tu aj najviac zrážok.

Za uplynulých 24 hodín, ako uvádza portál meteo.sk, spadlo v oblasti Nízkych Tatier viac ako 50 mm zrážok, najviac v Jasnej, okolo 18. h oficiálna zrážkomerná stanica SHMÚ v stredisku zaznamenala už takmer 84 mm, hotel FIS v stredisku hlásil úhrn tesne cez 90 mm. Na svahoch to vyzerá ako na konci sezóny.

A pršať má v Nízkych Tatrách ešte do polnoci. Hranica sneženia leží vysoko – na Chopku. Nebyť výhľadu umelého zasnežovania momentálna vysoká dávka vody by mohla ohroziť lyžovačku v nižšie položených strediskách

kvíz o tatrách

Na tieto otázky vie odpoveď len skutočný Tatranec! Otestujte sa!

Ako dobre poznáte Tatry vy? Rozhodli sme sa pre vás pripraviť kvíz, na ktorý budú vedieť odpovedať správne len tí, ktorí sú v Tatrách naozaj ako doma. Trúfnete si ?

Stlačte "začať kvíz" a ukážte, ako ste na tom s vedomosťami o Tatrách.

Trúfnete si ?

1. Poznáš tento vodopád? Ide o sériu menších vodopádov, ktoré vznikli v skalnatom koryte medzi Rainerovou a Bilíkovou chatou v oblasti medzi Hrebienkom a Starým Smokovcom.

Vodopády studeného potoka

2. Ktorá rastlina je charakteristická pre Vysoké Tatry a rastie na vysokohorských lúkach?

3. Ktorá horská chata sa nachádza na fotografii?

4. Ako sa volá zastávka medzi Tatranskou Štrbou a Štrbským Plesom na ozubnicovej trati?

5. Poznáš tento vodopád? Nachádza sa v južnej časti Vysokých Tatier, padá z južnej strany Veľkej Studenej doliny a je viditeľný z Tatranskej magistrály pri Zamkovského chate.

Obrovský vodopád

6. Poznáš tento vodopád? Je považovaný za najvyšší vodopád na Slovensku – nachádza sa v Kôprovej doline a voda tu padá z výšky vyše 80 metrov.

Kmeťov vodopád

7. Na ktorom štíte sa nachádza botanická záhrada?

8. Ktorá horská chata sa nachádza na fotografii?

9. Čo sú podľa vás „graciálne relikty“?

10. Poznáš tento vodopád? Nachádza sa v Mlynickej doline, kam vedie značený turistický chodník zo Štrbského Plesa – voda tu padá cez skalný prah z výšky približne 25 metrov.

Vodopád Skok

Vaše skóre je

Priemerné skóre je 76%

Koniec

Snežné psy 2024

Snežné psy 2024: Pod Lomničákom bude exkimácky víkend

Ilustračné foto: Stanislav Madzin

Budú vyhrabávať ľudí spod snehu, zažijú expedíciu od pólu k pólu, uvidia psíky súťažiť, zahrajú si lavínové hry. Toto a ešte mnoho ďalších atrakcií zažijú návštevníci tradičného podujatia Snežné psy 2024 v Tatranskej Lomnici už počas tohto víkendu.

Pod rozprávkovým Lomnickým štítom rozohrajú už počas tejto soboty a nedele (10. a 11. februára) svojho hry i povinnosti snežné psy. Jedinečné podujatie, ktoré sa každý rok teší veľkému návštevníckemu záujmu, sa uskutoční priam v Tatranskej Lomnici v areáli Maxilandu vedľa Apresski baru.  

Snežné psy 2024

Ilustračné foto: Stanislav Madzin

A aký bude eskimácky víkend zábavy pod Lomničákom? Plný zábavy, súťaží, atrakcií pre deti i dospelých, a to všetko v spoločnosti najlepších priateľov človeka. Vtiahnu vás do športového zápolenia, ale aj života na severnom póle. Pripravené sú rozprávky, vystúpenia psíkov, lavínové hry, expedičné výpravy do zákutí ľadovej krajiny a tiež výprava od póla k pólu so zábavnými úlohami.

Veľkou atrakciou dvojdňového podujatia bude aj ukážka horských záchranárov, ktorí pošlú lavínové psy priamo do akcie. So svojimi psovodmi sa budú snažiť vypátrať a následne aj oslobodiť „obeť“, ktorá uviazla pod lavínou. Príďte sa presvedčiť, či sa im to podarí.  V Tatranskej Lomnici vás čaká naozaj zaujímavý víkend.

Romantika v Tatrách

6 tipov na romantické rande v Tatrách

Foto: Vicktor Belicak

Valentín je obľúbeným sviatkom medzi mladými, no nezaostávajú ani staršie generácie. Čo tak stráviť tento sviatok zaľúbených v našich veľhorách? Prinášame vám tipy na 6 top miest, ktorých romantická atmosféra je prudko návyková.

  1. Jazierka lásky

 Tip pre tých, ktorí majú radi nenáročné prechádzky, romantickú atmosféru a samozrejme krásu nášho Štrbského plesa. Jazierka lásky nájdete pomerne rýchlo. Sú riadne značené už priamo od parkoviska, ktoré sa nachádza v bezprostrednej blízkosti. Ak budete mať chuť, prechádzku si môžete predĺžiť až na Štrbské pleso.

2. Popradské pleso

 Ak sa vám Jazierka lásky zdajú príliš ľahko prístupné, potom máme pre vás druhú možnosť, ktorá jednoznačne stojí za to. Popradské pleso má počas zimy neskutočné čaro. Vedie sem plynulá asfaltová cesta, ktorá vám značne uľahčí celú prechádzku. V cieli vás čakajú aj dve horské chaty, a to Chata pri Popradskom plese a Majláthova chata. Na oboch si môžete vychutnať vynikajúce jedlo, teplý čaj a kochať sa pohľadom na Popradské pleso v pozadí s mohutnými tatranskými štítmi.

3. Lavička lásky s výhľadom na Kriváň (Podbanské)

Rozhranie Vysokých a Západných Tatier ponúka turistom či návštevníkom niekoľko nádherných miest. To najromantickejšie je však len jedno. Je ním lavička, z ktorej sa vám naskytne dychberúci pohľad na samotný symbol nášho Slovenska – Kriváň. Tomu sa povie romantika. Okrem iného je to aj skvelý fotopoint. 

4. Srdiečko v Jasnej

 Nezabudli sme ani na tých, ktorí to majú bližšie do Nízkych Tatier. Čo tak prechádzka Demänovskou dolinou s cieľom v obľúbenej Jasnej? Tam na vás čaká ďalší vyhľadávaný fotopoint, takzvané Srdiečko.

srdiečko v jasnej

5. Chodník korunami stromov

Večerná prechádzka po Chodníku korunami stromov je romantika sama osebe. Ligotajúce sa svetielka, vrcholky stromov a výhľad na Belianske Tatry – to všetko vás čaká počas návštevy tohto magického miesta. Navyše, v stredu, piatok a v sobotu môžete zažiť na tomto chodníku aj večernú prechádzku priamo pod hviezdami.

chodník v korunách stromov

6. Podtatranské múzeum v Poprade

 Tí, ktorí radi objavujú a spoznávajú históriu si prídu na svoje v Podtatranskom múzeu v Poprade, kde na nich čaká okrem iných zaujímavých exponátov aj unikátna expozícia Kniežaťa z Popradu a jeho hrobka. Ide o archeologický nález európskeho významu. Prehliadku môžete spojiť s večernou prechádzkou po meste.

Zbojnícka chata

Keď budem veľký, chcel by som byť chatárom v Tatrách

Zbojnícka chata  v zime. Foto: Attila László Péntek

Čo robia tatranskí chatári v zime? Napríklad na Zbojníčke? Tak na túto otázku vám odpovie najnovší diel podcastu S batohom cez hory. Vladko a Tánička tentoraz hovoria o Zbojníckej chate a tamojšom chatárovi. Nahrali pre vás jubilejný – päťdesiaty diel podcastov venovaných Tatrám.

Témami podcastov, ktoré sa začali nahrávať v júli 2021, boli doposiaľ tatranské chaty, doliny, štíty, plesá, udalosti, záhady, patróni, zaujímavosti, jaskyne, špeciality, pravidlá a bezpečnosť návštevníkov v Tatrách, ale Vladko a Tánička nahrali aj niekoľko špeciálov. Všetky si môžete vypočuť, keď kliknete na stránku www.cezhory.sk/podcasty. V archíve je päťdesiat častí.

Tánička a Vladko

Tánička a Vladko v podcaste S batohom cez hory o povolaní – horský chatár. Foto: MKreo

Pozývame vám vyspočuť si jubilejný – päťdesiaty diel. Témou je Zbojnícka chata, jej chatár Miki Knižka. Vladko a Tánička rozoberajú, čo taký chatár robí – v lete aj v zime, kedy má najviac práce, čo všetko musí vedieť a v čom všetkom sa musí vyznať, ak má byť chata príťažlivá pre turistov, skialpinistov a horolezcov.

Chatár na Zbojníckej chate Miki Knižka

Miki Knižka – chatár na Zbojníckej chate. Foto: archív MK

Miki Knižka je zaujímavá tatranská osobnosť. Okrem chatárčenia sprevádza turistov po horách, nielen u nás, ale aj v ďalekom zahraničí a keď bol mladší, patril medzi najlepších tatranských nosičov.

Viac neprezradíme. Ak máte pár voľných minút a chcete poznať bližšie prácu chatára na Zbojníčke, vyhľadajte si najnovší diel podcastov S batohom cez hory na www.cezhory.sk.    

Počasie ovplyvní športové aktivity v Tatrách

Tatry počas víkendu zaleje dážď, športové aktivity poznačí vietor a ľad

Ilustračné foto: Andrea

Ak počas víkendu plánujete športové aktivity v Tatrách, treba sa pripraviť na dážď. Pršať bude v celej oblasti, vyhlásené je aj mierne lavínové nebezpečenstvo a horskí záchranári varujú pred silným vetrom, snehom a ľadom.

Už dnes – v piatok 9. 2., sa na horách očakáva výskyt vetra, ktorý krátkodobo v nárazoch dosiahne rýchlosť až 135 km/h, teda silu víchrice. V celej oblasti Tatier hrozí na chodníkoch nebezpečenstvo úrazu, lebo povrch snehu je tvrdý až zľadovatený. Ak sa rozhodnete pre turistiku, nevyhnutná je kompletná zimná výstroj.

Varovanie platí aj na víkendové dni, keď sa vo Vysokých, Západných i Nízkych Tatrách navyše aj rozprší.  Ako uvádza Horská záchranná služba na svojom webovom portáli, platiť bude mierne lavínové nebezpečenstvo a aktuálne sú aj výstrahy pred vetrom a ľadom.  

erik baláž

Baláž: Mám sfilmovaný súboj kamzíkov

Ilustračné foto: Erik Baláž

Je jedným z mála ľudí, ktorí vedia, kde spávajú medvede, kde sa pri ruji naháňajú kamzíky, kadiaľ behajú vlčie svorky a kde tokajú vzácne hlucháne. Ochranár Erik Baláž je presvedčený, že má zmysel zachovať unikátny ekosystém pre budúce generácie.

Kedy ste sa rozhodli, že spojíte život s ochranou prírody vo Vysokých Tatrách?

Vyrastal som v Liptovskej Kokave pod Kriváňom blízko Tichej a Kôprovej doliny. Bol som len gymnazista, keď som sa v šestnástich rokoch po prvýkrát na dlhšie dostal do Tichej doliny. Začal som prespávať vonku a mal som rôzne zaujímavé zážitky. To ma veľmi ovplyvnilo. Uvedomoval som si aj negatívne veci, ktoré sa dejú, celá jedna vystrieľaná vlčia svorka, inokedy vyrúbaný kus pralesa. Nakoplo ma to až tak, že som sa začal zaoberať ochranou prírody. Začal som písať podnety, keď som videl niečo nelegálne, neskôr som sa stal členom Lesoochranárskeho zoskupenia VLK.

Vytvorili ste úchvatné filmy, ktoré ukazujú divokú, pôvodnú tatranskú prírodu. Ktoré si najviac vážite a prečo?

Pre mňa je najdôležitejší Strážca divočiny. Bol pre mňa dôležitý aj v rámci kampane na ochranu Tichej a Kôprovej doliny. Do tých dolín som dovtedy chodieval veľmi intenzívne. Dospelo to do štádia, že som dobre poznal miestne medvede, sledoval som ich rodiny trebárs aj desať rokov. Vnímal som ich osudy a natočiť film sa mi zdalo ako uzavretie jednej kapitoly života s nimi. Všetko sa zhmotnilo do filmu. Mám pocit, že aj ľudia to prijali veľmi dobre, vnímali, že je to v osobnej rovine. Aj v ďalších filmoch ukazujeme zvieratá a ich úlohu v ekosystéme, ale tam sme vedeli povedať, že táto konkrétna medvedica má osem rokov a toto je jej prvé mláďa. Vedel som to, pretože som ju poznal.

Čo treba, aby človek splynul s prírodou a videl z nej viac než len vleky a lanovky?

Neviem to povedať úplne všeobecne, ale pre mňa to bol nepretržitý kontakt s prírodou. Trávil som v nej naozaj veľmi veľa času a väčšinou sám. Zdá sa mi veľmi dôležité, ak človek vie prírodu vnímať otvorenou mysľou a bez ďalších plánov, inak, ako keď napríklad ide do lesa zbierať huby. Zaujímal som sa o všetko, čo sa v prírode deje, a nemal som žiadne ciele. Takto som dokázal vnímať, ako príroda v skutočnosti funguje, a to je podľa mňa podstatné – byť v prírode a byť tam veľa. Niekomu môže pomôcť, ak do prírody pôjde s odborníkom, lebo mu povie, ako to v nej funguje. Nie každý má čas dvadsať rokov študovať všetky deje. Keď sa do prírody dostanete s niekým, kto to vie a dokáže to pomenovať, začne to mať pre vás zmysel. Samému mi ľudia rozprávajú, že odkedy boli so mnou v lese, pozerajú sa na prírodu inak ako dovtedy. Zrazu vidia veci, ktoré nikdy predtým nevnímali.

erik baláž

Naozaj ste čakali s kameramanom hodiny v snehu a mraze, kým sa vám podarilo nakrútiť súboj kamzíkov?

Pri každom filme, ktorý sme doteraz nakrútili, to vychádza rádovo na stovky dní v teréne, teraz pri filme o hlucháňoch je to až okolo 200 dní. Nerobím, samozrejme, všetko sám, aktuálne sme traja filmári. Je to extrémne náročné, situácie sú rôzne. Niekedy človek čaká mesiac a nič nenakrúti, a zrazu za desať minút má najdôležitejšie časti do filmu, niečo veľmi zaujímavé. Mnohokrát je to veľa neúspešných pokusov a potom sa niečo stane. Keď však chodíte celý rok pravidelne po lesoch, už poznáte vzťahy v prírode, viete, prečo sú zvieratá na konkrétnych miestach. Všetko so sebou súvisí. Uvediem príklad: roja sa mravce, lebo je jún a týždeň je teplo, my vieme, kde sú mraveniská a kde je južný svah, a ideme tam, lebo vieme, že tam bude medveď. Tým chcem povedať, že je to o hlbšom poznaní prírody, čo si však vyžaduje čas strávený v nej.

Aké ťažké bolo nafilmovať rysa v divokej prírode? Označuje sa za ducha lesa, málokto ho uvidí naživo v prírode.

Jeden z našich filmárov, kameraman Karol Kaliský, ich má vo filme viackrát. Bolo to naozaj extrémne náročné, potrebovali sme ich do filmu Život v oblakoch. Skúšali sme rôzne metódy. Najskôr sme čakali tam, kde je veľa kamzíkov, mysleli sme si, že raz príde a bude ich loviť. To sa však nestalo. Kamzíky sa väčšinu času zdržiavajú na skalách a tam ich rys neloví. Po rôznych pokusoch nakoniec môj brat stopoval rysy asi sto dní v snehu, išiel po hornej hranici lesa, kde je bežne meter snehu, a hľadal iba stopy, ktoré idú nad les smerom do prostredia, kde žijú kamzíky. Takto vystopoval rysa. Stalo sa to okolo obeda a keďže v zime je krátky deň, rýchlo sme volali Karolovi Kaliskému, ten zobral kameru a utekal na to miesto. Postavil si maskovanie, statív, zapol kameru a ešte predtým, ako by sa stihol obliecť, prišiel prvý rys. Bola zima, nemohol sa hýbať, tak hodinu len natáčal rysy. Všetko sa podarilo, no on skončil so zápalom pľúc.

Ktoré zvieratá vo Vysokých Tatrách sú najohrozenejšie a prečo?

Ťažko to takto povedať, dá sa na to pozerať rôzne. Myslím si, že najohrozenejšie sú predsa len zvieratá, ktoré sú u nás jedinečné. Napríklad kamzík. Náš poddruh kamzík vrchovský tatranský nežije nikde inde, za posledné storočie sa trikrát dostal na hranicu vyhynutia, bol to len veľmi nízky počet, okolo 200 jedincov. Dnes ich je už viac, no je to maličké územie, na ktorom je veľmi jednoduché tento druh vyhubiť. Takže v Tatrách sú ohrozené práve tieto endemity. Dá sa na to však pozerať aj širšie v rámci Západných Karpát. Máme tu hlucháňa hôrneho, ktorý je veľmi ohrozený druh, a ak ho chceme zachrániť, aby tu vôbec prežil, tak Tatry sú kľúčové. Je v nich veľa pomerne zachovaných ihličnatých lesov a ak sa podarí ochrániť územie, hlucháň má šancu prežiť práve tu a nie v iných pohoriach, kde je menej vhodných biotopov a horských lesov. V mnohých slovenských pohoriach hlucháň v budúcnosti vyhynie, ale v Tatrách by mohol prežiť.

Prečo patria do tatranskej prírody poniklec aj vlci, kosodrevina aj medveď? Naozaj v prírode všetko so všetkým súvisí?

Jednak všetko so všetkým súvisí, ale súčasne sa dá aplikovať aj morálne hľadisko na túto tému. Každý organizmus má právo žiť na zemi a práve Tatry poskytujú útočisko pre veľa druhov, ktoré sa tu vyskytovali už počas doby ľadovej a teraz zostali v chladných podmienkach Tatier. Nemyslím si, že máme právo tieto druhy ničiť alebo vyhubiť. Na druhej strane, je tu aj funkčné hľadisko: každý ekosystém je totiž podstatný pre prežitie ľudí. Napríklad Tatry sú pre nás veľmi dôležité kvôli vode. Na tomto území padá oveľa viac zrážok, dažďových či snehových, rodia sa tu potoky a rieky. Každá jedna časť ekosystému, aj zdanlivo zbytočná, ako mŕtve stromy, je veľmi dôležitá pre zadržiavanie vody. Keď sa začnú mŕtve stromy rozkladať, stanú sa z nich „špongie“. Pri daždi nasávajú vodu, no keď je sucho, tak ju, naopak, uvoľňujú do pôdy a pomáhajú zdravým stromom prežiť obdobie sucha. Keby tam mŕtve stromy neboli, jednoducho je sucho a stromy môže napadnúť lykožrút. Laicky povedané, všetko sa navzájom v prírode vylaďuje, keď je to tak, ako to má byť.

Vy ste sa zasadzovali o bezzásahovosť v Tichej a Kôprovej doline. Prečo vlastne majú zmysel bezzásahové územia vo Vysokých Tatrách?

Tých dôvodov je veľa. Jednak národné parky všade vo svete chránia ekologické procesy na veľkých plochách. Predstavte si napríklad rieku Belá, ktorá vzniká sútokom Tichého a Kôprového potoka. Keďže sa v tejto oblasti teraz nič neťaží, vieme napríklad zistiť, ako sa tu vyskytujú povodne. Merania sú v tejto oblasti od roku 1928 a zisťujeme, že sú tu stále menšie povodne. Prečo je to tak? Pretože povodie rieky je dnes chránené, kým v minulosti sa tu ťažilo, páslo – teraz sa však pôda a les zregenerovali a znamená to, že lepšie zadržiavajú vodu. Práve národný park nám vie dať odpoveď aj na také zásadné otázky, ako reagovať na zmeny klímy, ako predchádzať povodniam či ako reagovať na sucho. Iným príkladom je populácia medveďa, ktorá potrebuje veľké teritórium. V bezzásahovej Tichej doline žijú medvede úplne prirodzeným spôsobom. Na to, aby nepotrebovali odpadky a kukuričné polia, potrebuje populácia napríklad prírodné kalamity, ktoré sú pre ňu veľmi dôležité, potrebuje staré limbové lesy, alpínske lúky a striedanie rôznych typov prostredí. Takisto je to zodpovednosť voči našej budúcnosti. Ak chceme zachrániť hlucháňa pre ďalšie generácie, aby mal niekto v budúcnosti ešte šancu ho vidieť, nemôžeme ho zachrániť na malej ploche. Pôvodné druhy ako medvede či hlucháne by vyhynuli na malých plochách, keby mali byť v maličkej rezervácii a okolo seba by mali zničené lesy. Národné parky a bezzásahové zóny sú úplne kľúčové. A posledná vec: ak chce človek zažiť divokú prírodu, ísť tam, kde môže byť obklopený len prírodou, je to niečo, čo patrí medzi naše základné práva. Pre mnoho ľudí zažiť nedotknutú prírodu je naozajstný zážitok, ktorý ich formuje.