Cart is empty 
V štrnástom pokračovaní série našich podcastov S batohom cez hory venovanej povolaniam spojeným s Tatrami sme sa pozreli na nezvyčajnú profesiu, o ktorej ste doteraz možno ani nepočuli – preparátor zvierat.
V podcaste k tomuto povolaniu vychádzame z rozhovoru s Milanom Kornajčíkom. Preparátorstvu sa venuje prakticky celý život, v súčasnosti pracuje v Múzeu Tatranského národného parku v Tatranskej Lomnici. Môžete tu vidieť mnohé jeho práce, ale aj práce jeho niekoľkých predchodcov.
V Tatranskej Lomnici preparujú len tatranské zvieratá. Hlavne tie, ktoré zrazí auto, prípadne zahynú v lavíne, napríklad kamzíky. Naši mladí turisti Tánička a Vladko v podcaste oceňujú prácu preparátora zvierat, je podľa nich náročná. Človek musí byť nielen manuálne zručný a mať veľa vedomostí napríklad z oblasti biológie či chémie, ale musí si zvyknúť aj na také situácie ako je pitva zvieraťa.
Vo vnútri preparovaných zvierat sa dnes už nachádzajú moderné materiály – dvojzložková polyuretánová pena, ktorá sa prispôsobí, obrúsi a polohuje podľa pózy zvieraťa. Pri menších vtáčikoch sa však používa drevitá vlna, z ktorej sa modeluje telíčko. Ale funguje to aj tak, že preparátor kúpi hotový model a poskladá ho do polohy, akú potrebuje. Musí vedieť, kde bude model umiestnený, a podľa toho si ho prispôsobí – rozreže ho, otočí, olepí, ošetrí, potom zbrúsi a následne ide navrch vypracovaná koža. Z pôvodného zvieraťa ide na model len koža.
V Múzeu TANAP-u môžete vidieť inštalácie zvierat v rôznych situáciách, nazývajú ich diorámy. Podľa Milana Kornajčíka dnes ľudia oceňujú hlavne skutočnosť, keď vypreparované zvieratá vyzerajú najskutočnejšie, ako sa len dá. Oveľa viac sa dozviete v podcaste s názvom Chcel by som byť preparátorom zvierat.
Autor titulnej fotografie: Jaroslav Kizek.
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.
