Cart is empty 
Ľudia sú nepoučiteľní. Aj počas zimy chcú prekonávať zákony prírody a aj samých seba. Nie vždy sa to ale musí vyplatiť.
Je tomu už 45 rokov, čo sa na Slavkovskom štíte odohrala veľká tragédia – presne 28. januára 1981. Táto dráma sa dokonca do dejín Tatier zapísala aj nevšedným rekordom. Spomína ju vo svojej knihe (Ne)zabudnuté tatranské tragédie dobrovoľný horský záchranár, horský nosič a publicista Jaroslav Švorc.
Drámy, ktoré majú poučiť aj dnes
Už v úvode publikácie pripomína, že nechce otvárať staré tragédie a oživovať spomienky na obete nešťastí, ktorých svedkovia možno už ani nie sú medzi nami, iba tak, pre prchavý moment záujmu. Rozhodol sa tak preto, lebo napriek nánosu času príčiny a okolnosti, za ktorých sa stali, sú aktuálne aj dnes a čo sa stalo pred rokmi, sa môže stať hocikomu, ak sa opakujú chybné rozhodnutia.
Práve tragédia na Slavkovskom štíte je toho dôkazom. Treba sa z nej poučiť. V januári 1981 si zimný pobyt v Tatrách užívala skupinka mladých Maďarov. Počas neho ich lákalo vystúpiť na niektorý zo štítov. Padlo rozhodnutie – bude to Slavkovský štít. Na výstup sa vybrali trinásti. Ako uvádza Jaroslav Švorc, na poludnie na ňom stáli. No pozabudli na pravidlo, že zostup je rovnako dôležitý ako výstup. A na tvrdom snehu a v exponovanom teréne, ako bol tento, to platí dvojnásobne.
Turistka padala žľabom do Veľkej Studenej doliny
Po pár desiatkach metrov sa Maďari dostali na strmší svah. Na ňom sa jedna z turistiek – 23-ročná Ilona Töröková pošmykla. „Začala padať žľabom do Veľkej Studenej doliny. Kamarátom z partie sa rýchlo stratila z očí, nemali predstavu o tom, čo sa s ich priateľkou stalo. Zostúpili dolu a okolo tretej popoludní oznámili horskej službe, čo sa stalo. Opísali miesto, odkiaľ padla a aj smer jej pádu,“ opisuje J. Švorc.
Záchranári dobre vedeli, o aký žľab ide a kde a ako skončí. Ihneď sa vydali do terénu. Jedna skupina smerovala normálnou výstupovou cestou na Slavkovský štít v nádeji, že turistka sa mohla niekde v žľabe zastaviť. Aj napriek zraneniam by ju vedeli zachrániť. Druhá skupina sa vybrala do Veľkej Studenej doliny. Medzitým padala tma. Okolo pol šiestej jeden z pátračov oznámil smutnú správu.
„Na konci Veverkovho žľabu sa nachádza Ilonine telo. Po tisícmetrovom páde strmým žľabom na zľadovatenom snehu a následnom prepade cez skalnato-ľadový prah zostala na mieste mŕtva. Bezduché telo naložili na sane a dopravili ho do Starého Smokovca,“ upresňuje text knihy s tým, že ľudia z horskej služby sa zhodli na tom, že Ilonin pád bol zrejme najdlhší zo vtedy evidovaných pádov v horách.
O dva dni ďalšia tragédia
Ľudia sú ale nepoučiteľní. Chýry o smrti maďarskej turistky ešte ani poriadne nedozneli a o dva dni neskôr – 30. januára 1981 sa podobná tragédia z neopatrnosti stala na Rysoch. Jej aktérmi sa stali dvaja mladí Nemci. Ich túžba vystúpiť na tento kopec bola silnejšia ako varovania pred tvrdým snehom vo vyšších polohách hôr.
Nemci neboli sami. Na Rysy sa vtedy vybralo, ako uvádza J. Švorc, viac skupiniek turistov. Bez problémov sa dostali až do Sedla Váhy a čakala ich záverečná fáza výstupu. Aj v lete je tento úsek nebezpečný, plný voľných kameňov. V zime na turistov v tomto mieste čakal na kameň stvrdnutý sneh prestriedaný so zaľadnenými úsekmi. Bez potrebného vybavenia sa nedali zvládnuť.
Viacerí sa preto otočili a vrátili dolu. Dvojica Nemcov váhala. Jeden z nich sa otočil na cestu nadol. Druhý – 22-ročný Heinz Vana, varovanie nepočúval a trval na výstupe. Po pár krokoch sa pošmykol a západnou stenou Rysov spadol. Jeho telo sa v dolnej časti kopca prehuplo cez skalný prah a dopadlo na úpätie Rysov. Mŕtve…
Ľadový terén, nedostatočné vybavenie, zlé vyhodnotenie aktuálnych podmienok pre turistiku. Takto zhrnul príčiny obidvoch tragédií horský záchranár Jaroslav Švorc. Vek oboch mladých ľudí by sa dnes blížil k sedemdesiatke. Ktovie, možno by mali pekný život, keby im ho hory a chybné rozhodnutie nezvali.
Autor titulnej fotografie: Vladimír Šterbák
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas
