Cart is empty 
Luxus vymenil za ticho tatranskej prírody. Dnes ju považuje za svoj domov, a už by to nechcel zmeniť. Známy slovenský spevák má v Tatrách trvalý pobyt presne desať rokov. V rozhovore nám okrem iného prezradil, aké spomienky na naše veľhory má spojené s detstvom a dospievaním, kam chodí na túry dnes, ale aj to či ho turisti počas nich spoznávajú.
Všimli sme si vašu pravidelnú aktivitu v našej tatranskej FB komunite. Čím vám Tatry tak učarili?
Do Tatier som začal chodiť s rodičmi ako malý chlapec a pochodili sme naozaj všetko, čo sa dalo. Vtedy ma to zaujalo. Vždy som sa tešil v zime na Tatry. Mám uchovaných zopár ešte čiernobielych fotiek. Zo začiatku to bolo (1972-1978) väčšinou Štrbské Pleso, či už zubačkou z chaty v Tatranskej Štrbe alebo neskôr priamo z bungalova Hotela Fis. V zime bol náš cieľ lyžiarsky svah Solisko alebo Interski, kde som lyžoval najradšej. Ani jesť som nemusel. Venoval som sa lyžovaniu aktívne, neboli mobily. Mali sme pokoj a ráno prašan. Mám krásne spomienky na toto obdobie, aj večere preskákané na trampolíne v hoteli. Nuda v Tatrách nehrozila. Neskôr, ako zdatný lyžiar, som objavil Sedlo pod Lomnickým štítom. Lyžovať v sedle v máji je naozaj zážitok.
Foto: Braňo Mojsej
Prečo práve Tatranská Lomnica ako miesto pre život? Vaše meno je predsa len do určitej miery spojené s luxusom.
Tatranská Lomnica je perla Tatier. Ponúka, ak tu bývate počas celého roka alebo len ak prídete za relaxom, na niekoľko dní neskutočný pokoj a duševnú rovnováhu, ktorú nemáte šancu vo väčšom meste si udržať. Psychohygiena je dnes nevyhnutná. Každý z nás si potrebuje občas pretriediť myšlienky, zastaviť sa a určiť si, ako bude ten jeho život ďalej vyzerať. Vrátiť sa na správnu koľaj. Na to sú najlepšie prechádzky či túry v tejto krásnej prírode. Posledné roky pomáham ľuďom zotavovať sa po ťažkej závislosti alebo v motivácii k ich životnej zmene, a práve tatry sú na to vhodným miestom. Klimaterapia funguje skvelo. Práve okolie Lomnice či Smokovca, kde ak viete kam ísť, tak sa to zotavenie deje plynule a rýchlo. Kto vie, čo sú to záporné ióny a ako pôsobia na organizmus, vie o čom hovorím. Mnohí svoje duševné zdravie odsúvajú bokom a skôr či neskôr pri dnešnom spôsobe života vyhľadajú tento druh revitalizácie. Luxus? Je pre mňa osobne mať dnes svätý pokoj. Snažím sa ho mať dostatok a strážim si ho.
Čerpáte v Tatrách inšpiráciu pre svoju prácu a hudobný život?
V poslednej dobe to boli iba letné mesiace plné koncertov a hrania. Naplno sa v týždni venujem práci v MOJSEJ Clinic. Najviac ma teší, že som presvedčil zopár majiteľov podnikov, aby sa vrátila hudba na letné terasy ako to bolo v minulosti. Často a rád hrávam s kapelou práve po tatranských podnikoch alebo ponúknem iné hudobné skupiny. Je to komornejšie ako veľké koncerty či festivaly, ktoré tiež ani jedno leto nevynechávam. Najviac sa teším, keď pricestujem nadránom po koncerte zo slovenských miest domov a dosýta si vychutnávam to ticho, ktoré tu je. Ticho lieči a pre mňa je to balzam na dušu. Čerpám aj inšpiráciu, tvorím a nabíjam sa tu. Štíty tú magickú energiu ponúkajú. Stačí sa naladiť. Tatry sú mojím domovom a už by som to nikdy nemenil. Trvalý pobyt tu mám presne desiaty rok.
Máte spomienky na Tatry spojené aj s detstvom či dospievaním?
Detstvo sme spomínali. Za fľašu rumu, ktorú dal otec vlekárom na dolnej Pome, som lyžoval na Interski ako decko aj celý týždeň. To boli zlaté časy. Tomu už dnes mnohí ani nechcú veriť. Termoska a lepeňaky v ruksaku, 10 Kčs, partia. Ako dieťaťu mi bolo v Tatrách sveta žiť. Neskôr som sa aj kvôli Tatrám rozhodol pre štúdium na Hotelovej škole v Kežmarku a nešiel študovať hotelovku do Prešova. Praxoval som presne v tatranských hoteloch. Pracoval som skoro vo všetkých. V Grande Praha Tatranská Lomnica, Slovan či Permon. Aj stužkovú sme mali v Grand Praha Tatranská Lomnica. Bola to práca snov a moja prvá pracovná zmluva v roku 1986 bola práve s Interhotely Tatry š. p. v prevádzke Tatra na začiatku Smokovca. K zmluve ubytovanie v dnešnej vile Kunerád. Čo som mohol chcieť viac. To bol veru život pred nástupom na vojenčinu a spomienky sú krásne. Vtedy v Tatrách boli nočné bary so živou hudbou tri aj štyri. Dnes utópia. Do Tatier sa chodilo relaxovať, žiť a odviazať sa. Bolo tu plno turistov a každý kto chcel, tak si aj pekne zarobil. Ale hlavne, ľudia boli úplne iní ako dnes. Turisti sa všetci navzájom zdravili a priali si pekný deň. Ľudia sa viac usmievali. Nostalgia. Ale aj teraz je to v pohode, len tie emócie a prajnosť už ľudia tak ako v minulosti neprejavujú. Vytratila sa človečina.
Máte nejakú veselú príhodu spojenú s Tatrami?
Tak tých by bolo na dve knihy alebo jeden film. Ale jedna za všetko. Šiel som vlakom z Lomnice, prvýkrát s prestupom na Poprad cez Studený Potok. Nevedel som vtedy ešte, že treba prestúpiť. Oproti mladí ľudia z cukrárne na stanici mi mávali a lúčili sa, akoby som šiel do Tokia. Ja som vo vlaku zaspal. Neprestúpil som teda a vlak sa o pol hodinu vrátil späť do Lomnice. Tí ľudia, keď ma zrazu zbadali späť, po chvíľke ma vítali akoby by sme sa sto rokov nevideli a hľadali kamery, že čo sa tu točí. Nasmiali sme sa vtedy poriadne.
Spoznávajú vás návštevníci Tatier pri vašich potulkách prírodou?
Občas áno, občas nie. Nosím čiapky a okuliare. Prezrádzajú ma dlhé vlasy či môj hlas, ak niečo poviem. Pokecáme a urobíme si selfie, lebo dnes keď nemáte foto na insta z Tatier, tak ako keby ste tu ani neboli. Mnoho mladých turistov tu chodí len pre tých pár fotiek. Ale aj to je dnešný svet. Som rád, keď sa na ich fotkách objavím aj ja, označia ma a spolu sa usmievame. Moderný svet. Na naše hudobné produkcie už chodia stáli poslucháči, čomu sa veľmi teším. Tatry tým ožili. Teším sa už teraz na toto tretie hudobné leto.
Ktoré miesta v Tatrách sú vaše najobľúbenejšie a na ktoré sa radi vraciate? Ktoré by ste našim čitateľom odporučili ako už Tatranec?
Každého osloví v Tatrách niečo iné a hlavne, tých miest, ktoré sú zaujímavé je veľmi veľa. Preto je dobré byť členom aj tejto komunity a hľadať nové tipy na miesta, kde človek ešte nebol, hoc ich tu má priamo pod nosom. Odporúčam jazdiť električkou a každú jednu túru či lyžovačku si dobre naplánovať, ideálne deň vopred, pozrieť hlavne náročnosť a počasie. V Tatrách je množstvo sprievodcov, s ktorými si to naozaj užijete. Je tu toľko možností, že niečo odporúčať je zbytočné. No pre mňa je top jarná lyžovačka v Sedle, zimná na Solisku a v lete prechádzka z Lomnice na Skalnaté Pleso.
Chcete poslať našim tatranským turistom nejaký odkaz?
Moja aktivita v tejto skupine bola zo začiatku na vyžiadanie kamarátov z Prahy. Prosili ma, nech dávam krátke videá počas pandémie. Tým to začalo a vstúpil som do tejto komunity. Všetkým prajem krásne chvíle prežité na najkrajšom mieste na svete a veľa duševnej pohody v ich životoch. Nech ich na každej túre sprevádza úsmev na tvári a spokojnosť. Tatry liečia našu dušu. Chráňme ich preto aj pre ďalšie generácie.
