Cart is empty 
Vysoké hory, viac lavín, viac tragédií pod nánosmi snehu. Aj Tatry majú svoju smutnú lavínovú štatistiku.
Osemnásť ľudí zahynulo pod lavínou v lesníckej osade Rybô vo Veľkej Fatre vo februára 1924. Tento tragický rekord doteraz, našťastie, nijaká iná udalosť neprekonala. No aj Tatry majú svoje smutné lavínové príbehy. Jedna z najhorších sa udiala v januári 1974.
Dvanásti ľudia pod lavínou pri Popradskom plese
Lavína sa spustila pri Popradskom plese v Mengusovskej doline a spôsobila smrť dvanástich ľudí. 20. januára končili stredoškoláci z Komárna lyžiarsky kurz. Skupina jedenástich žiakov s učiteľom a jeho synom si dávala ešte poslednú jazdu pred skorou obedňajšou prestávkou. Druhá skupina desiatich žiakov a ich učiteľ ich čakala na ceste na hornom okraji svahu.
Pred jedenástou sa z protiľahlého svahu s veľkým hukotom vyrútila lavína. Všetkých zasypala – žiakov a učiteľov na ceste iba čiastočne, trinásť lyžiarov na svahu úplne. Jeden z nich mal šťastie, šál na tvári zabránil snehu vniknúť do dýchacích ciest, našli ho v bezvedomí. Ako jediný z trinástich ľudí pod lavínou, tragédiu prežil.
Bivakovali priamo v Spálenom žľabe
Veľkou tragédiou bola aj smrť siedmich Čechov v decembri 2005 v Roháčoch. Bivakovali priamo v Spálenom žľabe. Osem turistov si nepochopiteľne rozložilo stany oproti chate Zverovka aj napriek tomu, že bol vyhlásený vysoký stupeň lavínového nebezpečenstva. Ráno ich zmietla tichá prachová lavína. Zachránil sa iba jeden z nich, ktorého lavína vyniesla na povrch.
Každé desaťročie má svoje tragické príbehy
Poďme viac do minulosti. V marci 1956 spadla z juhovýchodného svahu Žiarskej hole v Nízkych Tatrách do Kulichovej doliny obrovská lavína. Zasypala ubytovňu, v ktorej sa ukrylo 19 lesných robotníkov. Neprežilo šestnásť z nich. O dva roky neskôr – v decembri 1958 – zahynuli v lavíne pod Lomnickým štítom počas tréningu štyria členovia československého reprezentačného družstva v zjazdovom lyžovaní. Odtrhli ju sami svojím pohybom v lavinóznom svahu.
Aj v sedemdesiatych rokoch písali kroniku lavínových nešťastí najmä Tatry. V decembri 1962 v Priehybskej mulde na severnom svahu Chopka vykonával zamestnanec lanovky kontrolu vleku. Počas jazdy na lyžiach odtrhol lavínu, ktorá ho odniesla až do koryta Priehybského potoka. Jeho pozostatky našli až na jar. V januári 1967 zasiahla lavína v kotline Piatich Spišských plies siedmich turistov. Všetci zahynuli. Na príčine bolo mechanické odtrhnutie snehovej vrstvy pri lokálnom lavínovom nebezpečenstve.
Nechoďte do hôr sami
Rok 1974 si zaknihoval aj ďalšiu lavínovú tragédiu. Turista sa sám vybral do oblasti Predného Kopského sedla v doline Kežmarskej Bielej vody. Pohyboval sa chrbtom svahu, na ktorom bolo pár centimetrov snehu. Naviaty bol ale na opačnej strane žľabu. Tam sa rozhodol pre traverz, čo sa mu stalo osudným. Prelomil snehovú dosku a po stometrovej dráhe ho zavalil plytký snehový nános. Napriek tomu si nedokázal sám pomôcť a zahynul.
Na podcenenie lavínového nebezpečenstva doplatili v januári 1984 traja horolezci. Dvaja boli z Poľska, jeden zo Slovenska. Chceli vystúpiť Červených žľabom z Mengušovskej doliny na Hrebeň Bášt vo Vysokých Tatrách. Počas výstupu zmietli dve za sebou uvoľnené lavíny, v ktorých zahynuli.
V Ľupčianskej doline v Nízkych Tatrách sa aj následkom ľudskej ľahostajnosti udiala tragédia. Plytkú lavínu tam odtrhla skupina turistov v priestoroch Zámostskej hole. Dvoch z nich lavína stiahla. Jeden sa vyhrabal, druhý sa pod snehom zadusil. Jeho smrť možno bola zbytočná, lebo ostatní sa báli zostúpiť do ohrozeného priestoru a pokúsiť sa o záchranu zasypaných.
Aj minister zahynul pod lavínou
V marci 1995 sa v Západných Tatrách stratili posledný československý federálny minister životného prostredia Jozef Vavroušek aj s dcérou. Obaja hory poznali. Napriek tomu ich zmietla lavína. Našli ich po rozsiahlej pátracej akcii v doline Parichvost pod západnými zrázmi Baníkova. V tom istom mesiaci štyri skúsení rakúski skialpinisti vystupovali v Západných Tatrách dolinou Smrečianky do Žiarskeho sedla. Troch z nich zasypala lavína, ktorú odtrhli.
Pod lavínou zahynuli aj famózni tatranskí horolezci – Pavol Pochylý spolu so svojím bratom. Strhli ju zo známeho Nemeckého rebríka v severnej stene Malého Kežmarského štítu vo Vysokých Tatrách. Tragédia sa stala vo februári 2000. V marci toho istého roku neďaleko Téryho chaty v Malej Studenej doline spadla lavína, ktorá pochovala horského nosiča.
Jednou z najlavinóznejších je oblasť Žiarskej doliny
V apríli 2004 sa obeťou lavíny v masíve Rysov vo Vysokých Tatrách stali dvaja českí skialpinisti. Osudnou sa im stala lavína, ktorá sa odtrhla zo snehového previsu. Dvojicu českých horolezcov, ktorí schádzali zo Zbojníckej chaty na Hrebienok Veľkou Studenou dolinou zasiahla lavína zo Slavkovského štítu v januári 2005. Jeden z nich zahynul.
Jednou z najlavínoznejších zón na Slovensku je oblasť Žiarskej doliny. Vo februári 2005 tu lavína, ktorá padla z masívu Príslopu v Západných Tatrách, zasypala Čecha. O dva roky neskôr – v decembri – sa dvaja Slováci vybrali zo Žiarskej chaty do Smutného sedla. Pod masívom Prostredného grúňa ich zasypala lavína. Obaja zomreli.
Turistov našli po šiestich dňoch pátrania
Vo februári 2009 zabila lavína poľského turistu. Zosunula sa v Roháčskej doline až do jedného z Roháčskych plies. V apríli toho istého roku sa horským záchranárom po šiestich dňoch pátrania podarilo nájsť dvojicu poľských turistov. Lavína, ktorá ich pochovala, sa odtrhla z masívu Bujačieho vrchu a udiala sa v Doline Siedmich prameňov neďaleko chaty Plesnivec.
V decembri 2009 nahlásila pád lavíny a smrť svojho priateľa slovenská turistka. Nešťastie sa stalo v Rumanovej dolinke. Muž pri výstupe na Rumanov štít uvoľnil snehovú dosku, ktorá ho strhla. Smrteľné zranenia utrpel počas 150 metrov dlhého pádu.
Aj predposledný deň toho istého roku sa v Tatrách stala lavínová tragédia. Dvaja horolezci liezli na Ostrý Roháč, počas zostupu sa s nimi odtrhla lavína a strhla ich do Jamníckej doliny. Keď sa k nim záchranári dostali, jeden z nich už bol mŕtvy a druhý vážne zranený. Aj na poľskej strane Vysokých Tatier pod Rysmi neprežili pád lavíny dvaja zo šiestich poľských turistov.
Osudný Malý Kežmarský štít
Na ďalšie z tatranských lavínových nešťastí si už mnohí pamätáme. Za ostatné štvrťstoročie si Tatry, ale najmä neopatrnosť návštevníkov celej oblasti vyžiadala viaceré zmarené životy. Na lavínu doplatil vo februári 2010 aj jeden z dvojice litovských horolezcov. Nachádzali sa v blízkosti Nemeckého rebríka pod Malým Kežmarským štítom. Lavína strhla iba prvolezca.
Poďme do roku 2013. V jeden deň – 26. februára – v Tatrách spadli tri lavíny, no až tretia bola tragická. 65-ročný český horolezec počas zostupu zo Svišťového štítu uvoľnil doskovú lavínu, s ktorom padal približne 150 metrov. Tá strhla ďalšiu lavínu, ktorá ho zviezla ďalších 200 metrov až k Pustému plesu. Jeho nič netušiaci kolegovia si stratu jedného z nich uvedomili až po príchode na Zbojnícku chatu. Záchranári telo vykopali už bez známok života.
Dvojica slovenských skialpinistov sa 16. marca 2013 rozhodla popoludní zlyžovať z Krížskeho sedla smerom do Vajskovskej doliny. Pod druhým z lyžiarov sa nad Vajskovským vodopádom uvoľnila lavína, ktorá oboch strhla. Jednému z lyžiarov sa podarilo vyhrabať a hoci ihneď začal pátrať po kamarátovi, ktorého našiel na východnom okraji lavínového nánosu, a poskytol mu prvú pomoc, kým našiel signál a požiadal o zásah, pre zraneného lyžiara bolo už neskoro. Zomrel v nemocnici.
O pár dní neskôr – 22. marca – lavína strhla dvoch slovenských horolezcov v oblasti vodopádu Skok Mlynickej doline. Jeden z nich bolo schopný nehodu ohlásiť. Lavínu si mechanicky uvoľnili pri zostupe z ľadopádu. Druhého horolezca lokalizovali pomerne rýchlo a takmer hodinu ho oživovali. Márne.
O deň neskôr zostupoval horský vodca spolu s klientom z vrcholu Satana. Tesne pod vrcholom sa pod nimi odtrhla snehová doska. Lavína padala s nimi až do Mlynickej doliny, kde ostali čiastočne zasypaní. Obidvoch ale našli bez známok života.
Ani jeden rok bez lavínovej tragédie
Tragický bol koniec túry vo Veľkej Studenej doline 15. marca 2014. Skupina piatich skialpinistov pri schádzaní zo sedla Prielom uvoľnila lavínu. Jedného skialpinistu zasypalo celého, no podarilo sa ho nájsť. Jeho stav bol ale kritický.
Jeden z dvojice poľských horolezcov nahlásil lavínovú nehodu v doline Zlomísk 3. decembra 2015. Napriek tomu, že bol čiastočne zavalený, stihol zavolať o pomoc. Druhý, okrem iného aj horský vodca a záchranár, zostal zasypaný úplne. Resuscitácia bola neúspešná.
Lavínová nehoda s tragickým koncom sa odohrala aj 21. februára 2016 v oblasti Lomnického štítu. Poľský snowboardista sa pohyboval v Kartárikovom žľabe, pričom si sám odtrhol lavínu. Tá ho strhla a úplne zasypala. V žľabe bol sám, bez akéhokoľvek lavínového vybavenia a bez toho, aby o tom niekoho informoval. Začali ho hľadať až večer. Našli ho bez známok života.
Dvojica skialpinistov sa ráno 6. decembra 2017 vydala na túru do Veľkej Studenej doliny. V pláne mali vystúpiť cez Generál pod Priečne sedlo. Podmienky neboli ideálne, pretrvávalo mierne lavínové nebezpečenstvo, vietor v tom čase dosahoval na vrchole Lomnického štítu v nárazoch 112 km/h. Skupinka sa rozhodla vrátiť. No počas manévru skialpinisti odtrhli doskovú lavínu a tá ich strhla. Prvému sa podarilo z lavíny vyviaznuť, druhý šťastie nemal.
Nebezpečné mäkké dosky a snehové vankúše
V januári 2018 začalo opäť snežiť. V horách sa vytvorili nebezpečné mäkké dosky a snehové vankúše. Lavínové nebezpečenstvo ale stúpalo. 19. januára dosiahlo tretí stupeň. Napriek tomu mnoho ľudí chcelo výdatnú nádielku využiť na lyžovanie. Dvaja poľskí skialpinisti sa rozhodli 21. januára absolvovať túru v Žiarskej doline. Postupovali od chaty smerom k Žiarskemu sedlu, potom sa stočili do dolinky poza Prostredný grúň. V jej závere začali vystupovať. Jeden z nich uvoľnil doskovú lavínu, tá strhla a zasypala oboch skialpinistov.
Jeden z nich sa vyslobodil, požiadal o pomoc a lokalizoval pomocou lavínovej výbavy aj kamaráta. No, žiaľ, aj napriek oživovaniu, už neprejavil žiadne známky života. Na druhý deň spadlo v Žiarskej doline viac ako dvadsať lavín.
Veľký Gápeľ – to je miesto ďalšej tragickej lavínovej nehody. Udiala sa 15. februára 2018. V ďumbierskej časti Nízkych Tatier vtedy padlo do 15 cm nového snehu, v kráľovohoľskej do 40 cm. Vietor tu vytváral nebezpečné snehové dosky a vankúše.
Na južnej strane Nízkych Tatier v oblasti pod Veľkým Gápľom sa vtedy nachádzalo viacero skialpinistov, v jednej skupine bol aj horský vodca. Skúsení skialpinisti sa rozhodli lyžovať rebrom dole, jeden skialpinista zišiel z bezpečnej trasy do kotla, kde uvoľnil lavínu. Podmienky vytvorili pre lavínu terénnu pascu, jej čelo dosahovalo výšku až 4 metre. V zovretí snehu skialpinista bez lavínovej výbavy nemal šancu. Hoci záchranná akcia sa rozbehla ihneď, našli ho už bez známok života.
Lezenie ľadopádov so smrteľným finále
O pár dní nato zasiahla Vysoké Tatry ďalšia tragédia. Skupina poľských horolezcov sa 18. februára rozhodla absolvovať túru s lezením ľadopádov. Platil tretí stupeň lavínového nebezpečenstva, hrozili samovoľné lavíny aj pri malom zaťažení. Dvaja horolezci nastúpili žľabom do Širokého ľadopádu, traja ostali pod ním. Skupinu zasiahla lavína, pričom horolezcov v ľadopáde vďaka isteniu nestrhla. Sneh sa nemal kam rozliať, v terénne pasci zostali dvaja kriticky zasypaní ľudia. Jedného horolezca sa podarilo zachrániť, druhého nie.
V decembri 2018 skupina turistov stúpala bez lyží a lavínovej výbavy na Soliskový hrebeň vyvýšeným okrajom žľabu. Nastúpili vľavo od vodopádu Skok, chceli vyjsť na hlavný hrebeň a Chatu pod Soliskom. Trojica sa v strede stúpania rozhodla traverzovať žľab. Už prvý z nej spustil lavínu. Jeho kamaráti v hmle, vetre a snežení stratili s ním očný kontakt. Záchrana bola komplikovaná aj vzhľadom na počasie. Turistu našli až na druhý deň – 23. decembra bez známok života.
Týždeň na Téryho chate s tragickým koncom
Skupina maďarských vysokohorských turistov 23. februára 1919 končila svoj pobyt na Téryho chate. Na túru mali ešte jeden deň. Do rána napadalo asi 10 cm nového snehu. Maďari sa vydali smerom do Kotlinky pod Sedielkom. Deväť ľudí opúšťa chatu spolu, jeden sa zdržal. S ostatnými sa „stretol“ asi o polhodinu, no pod necelými dvoma metrami snehu v nánose lavíny.
Po prehupnutí za hranu Pfinnovej kopy zistili, skupina zistila, že jeden člen chýba. Rýchlo sa vrátili, zbadali nános čerstvej lavíny a pomocou sondy našli telo kamaráta. Vykopali ho rýchlo, no on už nejavil známky života.
Ďalšia tragická lavínová nehoda sa odohrala 14. decembra 2019. Miesto: Nízke Tatry, Jasná, Školský žľab. Dvaja lyžiari nalyžovaním do severovýchodného Školského žľabu odtrhli lavínu, ktorá ich strhla do Lukového kotla. Jedného našli vážne zraneného, druhého už neoživili.
Február je mesiacom lavín
Február je v horách čo sa lavín týka nebezpečným mesiacom. Potvrdzuje to aj lavínová nehoda pri Kondratovej kope 13. februára 2021. Traja poľskí skialpinisti plánovali túru po hrebeni Západných Tatier v oblasti Červených vrchov. Na hrebeni zistili, že počasie je horšie, ako očakávali a rozhodli sa vrátiť do Kondratovej doliny. No netrafili smer. Spustili sa na juh na slovenskú stranu. Počas traverzovania Kondratovej kopy im sneh pod lyžami začal praskať a trhať sa. Vznikajúca lavína strhla všetkých troch skialpinistov. Jeden z nich sa tri hodiny hrabal von, po kamarátoch – žene a mužovi – nenašiel ani stopy. Privolaní záchranári im už nemohli pomôcť. Pod snehom boli dvanásť hodín.
Prehupnime sa do ďalšieho roku. Lavínová nehoda sa stala aj v Kamenistej doline v Západných Tatrách, a to 19. januára 2022. Platil tretí stupeň lavínového nebezpečenstva. Trojica kamarátov vyrazila na skialpinistickú túru ráno. Všetci mali základný lavínový výstroj. Chceli ísť do Nízkych Tatier, v aute sa rozhodli pre zmenu – Západné Tatry a Kamenistú dolinu.
V jej polovici padlo rozhodnutie vyšliapať žľab. Dostali sa na menšiu terasu a vystúpiť chceli na hrebeň spájajúci Holý vrch a Veľkú Kamenistú. Odtiaľ lyžujú dolu. Prvý sa zastavil, upravoval si výstroj, druhý ho predbehol a keď sa dostal pred kamaráta, uvoľnila sa lavína. Oboch strhla. Tretí skialpinista sa bez zaváhania pustil kamarátov hľadať. Jedného našiel, vyhrabal ho. Súbežne volajú záchranu a spoločne odhrabú aj tretieho zo skupiny a začínajú s oživovaním. Márne. Pod snehom bol 45 minút.
Lavíny zabíjajú aj v septembri
Na Bradavicu z Velickej doliny sa 21. septembra 2022 vydali dve skupiny turistov aj s horskými vodcami. Počas túry jedna zo skupín uvoľnila snehovú dosku s rozmermi 10 x 10 metrov, ktorá ľudí následne strhla do strmého skalnatého žľabu do Slavkovskej dolinky. V plytkom teréne by sa im nič nestalo, v exponovanom znamenala tragédiu. Išlo o historicky prvú tragickú lavínovú neho v nastupujúcej zime. Podobná sa udiala v októbri 1974 v Kopskom sedle.
Životy dvoch turistov si vyžiadala 10. decembra 2022 aj ďalšia lavína vo Vysokých Tatrách. Napriek varovaniam chatárov sa dvaja turisti vybrali do Priečneho sedla. Zosypala sa odtiaľ lavína, ktorá ich pochovala. Nemali lavínovú výbavu. Ich vyslobodzovanie komplikovali nepriaznivé poveternostné podmienky, oblasť Tatier vtedy zasiahol frontálny systém.
Ľadopády sú výzvou, nie vždy skončí dobre
Tragickú nehodu pod Groszovým ľadopádom z 29. januára 2023 má verejnosť ešte v čerstvej pamäti. Traja poľskí horolezci sa pod ľad dostali popoludní. Po vylezení prvého ľadopádu sa stretli s dvojicou slovenských lezcov, ktorí zostupovali dolu. Dvojica uvoľnila krátko po sebe dve doskové lavíny, no podarilo sa im zachytiť sa pomocou cepínov a neprepadnúť cez skalný prah.
Poliaci pokračovali ďalej, no tesne pod druhým Groszom uvoľnili tretiu doskovú lavínu. Tá takmer strhla Slovákov, no tým sa podarilo bezpečne zlaniť na zem. Už po zotmení prijali na operačnom stredisku volanie jedného z trojice poľských horolezcov. Oznámil, že sa mu podarilo odhrabať sa z lavíny, no nemá kontakt so spolulezcami. Pri pátraní dvojicu dohľadali. No horolezci neprežili.
Tragickú bilanciu má aj rok 2025
Skoro ráno 4. marca 2025 sa dvojica skúsených skialpinistov vybrala na túru do Vysokých Tatier. Ich zámerom bol skialpinistický okruh Popradské Pleso – Váha, Pustá lávka, Železná brána, Popradské Pleso. Zo sedla Váhy zlyžovali do Ťažkej doliny a postupovali pešo k Pustej lávke. Prvý z dvojice uvoľnil lavínu, ktorá druhého strhla cez viacero skalných prahov. Snažil sa zasypanému kamarátovi pomôcť, vykopal ho zo snehového objatia, no dráha lavíny v exponovanom teréne a skalné prahy sa mu stali osudnými.
Obeťou prvého lavínového nešťastia v tohtoročnej zimnej sezóne bol 27. novembra 2025 turista. Vybral sa na túru po zelenom chodníku v oblasti nad Halášovou jamou smerom ku Chate generála M. R. Štefánika. Terén dôkladne poznal, mnohokrát tade prešiel a keď sa rodine neohlásil, začali po ňom pátrať. Našli ho už bez známok života pod lavínou.
Lavínové nešťastia sa spájajú aj s chatami
Najväčšie lavínového tragédie sa v našich veľhorách spájajú s ľuďmi a stratenými životmi. No návštevníci Tatier veľmi emotívne prijímajú a spracovávajú aj iné dôsledky lavín. Najmä tie, ktoré sú spojené s lavínami pri Chate pod Rysmi. Nachádza sa v kotline pod sedlom Váhy a v minulosti bola častým terčom snehových lavín.
Po tom, ako ju v priebehu troch rokov – 2000, 2001 a 2003 zastihli ničivé lavíny, našťastie bez ľudských obetí, začali úvahy o jej premiestnení. Nakoniec sa prijalo iné riešenie. Také, ktoré spevnilo strechu i skelet stavby. Rekonštrukciu chaty začali v roku 2010, otvorili ju v roku 2013. V zime je chata zatvorená, je najvyššie položenou vo Vysokých Tatrách.
Vráťme sa ale k tomu, čo môže pomôcť prežiť v lavíne. Určite je to, okrem iných vecí, predovšetkým lavínová výbava, na ktorú by nemal zabúdať žiaden turista či skialpinista. Aj keď do hôr nechodí každý víkend. Lebo nešťastie v horách sa môže stať v ktorejkoľvek sekunde a komukoľvek. Pripraveným ale zvyšuje šancu na život.
Autor titulnej fotografie: zdroj HZS
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas
