Cart is empty 
Štát rúbe jedny z najhodnotnejších lesov, aké tu máme. Dôvodom je vraj likvidácia lykožrúta. Ťažbu povolil aj národný park.
V Národnom parku Nízke Tatry sa podľa Občianskej iniciatívy My sme les dejú sporné ťažby dreva v cenných lokalitách. Podľa Aktuality.sk ťažbu dreva schválila Správa Národného parku Nízke Tatry priamo na tokanisku ohrozeného hlucháňa hôrneho.
„V lokalite Šifrová v blízkosti Struhárskeho sedla vyrúbali súvislú plochu v 190-ročnom lese v centrálnej časti národného parku, čo aktivisti preverili priamo v lokalite,“ uvádzajú Aktuality.sk
Nie produkcia dreva, ale ochrana pôdy
Ako sa ďalej v texte uvádza, ťažba dreva sa udiala na viacerých miestach v porastoch vo veku 190 až 215 rokov, pričom tieto lesy sú zaradené v kategórii ochranné lesy, ktorých hlavnou funkciou nie je produkcia dreva, ale ochrana pôdy pred eróziou a zadržiavanie vody. Územie je tiež súčasťou Chráneného vtáčieho územia Nízke Tatry a Územia európskeho významu Ďumbierske Tatry.
Lesy Slovenskej republiky tvrdia, že zásahy sa urobili s cieľom ochrany a stabilizácie ohrozených lesných porastov. Podľa portálu LESmedium boli práce vykonané v súlade s platnou legislatívou a so súhlasom orgánov štátnej ochrany prírody. „Dôraz bol kladený na minimalizáciu negatívnych vplyvov na citlivé biotopy hlucháňa hôrneho, pričom zásahy rešpektovali jeho biologické potreby,“ pokračuje spomínaný portál.
Dôvodom ťažby bol „vraj“ lykožrút
„Ťažba prebehla od 12. do konca novembra 2024 a týkala sa výlučne smrekových porastov napadnutých podkôrnym hmyzom a červenou hnilobou,“ citujeme z tlačovej správy Lesov SR. Podnik zdôrazňuje ďalej, že zásahy v lokalite neboli vykonané s ekologickými cieľmi, ale s cieľom ochrany ekologickej stability lesa. Odlesnené plochy majú byť v tomto roku zalesnené vhodnými drevinami.
Podľa aktivistov ale veľká časť stromov nebola napadnutá lykožrútom. „Na väčšine spílených kmeňov neboli žiadne stopy po podkôrnom hmyze. Mnohé vyrúbané stromy mali impozantné rozmery – jeden z najhrubších zmeraných smrekových pňov mal priemer až 120 cm. Len mal pred zásahom prirodzenú štruktúru blízku pralesu,“ dôvodia v texte, ktorý uverejnili Aktuality.sk.
Pokračujú ďalej argumentom, že na malej ploche v spomínanej lokalite boli zastúpené všetky vekové a hrúbkové kategórie stromov. Lykožrút takýto les podľa nich nemôže zničiť, pretože napáda iba staršie a oslabené stromy. Vyťažené mali byť podľa aktivistov aj zdravé stromy.
Nad Slovenskom visí hrozba pokuty
Ťažba ohrozila miesta výskytu vzácneho hlucháňa hôrneho, a to v čase, ako uvádza iniciatíva My sme les, keď nad Slovenskom visí hrozba vysokej pokuty od Európskej únie práve za ničenie biotopov tohto vzácneho kurovitého vtáka.
Podobné ťažby sa udiali vlani na jeseň aj vo vzácnej lokalite Studienec v Nízkych Tatrách, kde rastú až 300-ročné stromy a platiť mal v nej bezzásahový režim. Lesy SR vtedy na svojej webovej stránke informovali, že na tom mieste realizujú spracovanie podkôrnikovej kalamity. Reportáž TV Markíza ale ukázala, že pílam padli za obeť aj zdravé stromy a nielen smreky, čo poškodzuje vzácnu lokalitu.
Prečo hlucháňa hôrneho chránime
Spolu s Veľkou Fatrou sú Nízke Tatry jadrom populácie hlucháňa hôrneho u nás. Slovenská populácia hlucháňa je geneticky odlišná od populácií v Alpách a vo Východných Karpatoch. Podľa Štátnej ochrany prírody za ostatné štyri desaťročia klesla jeho populácia o 70 percent. Preto požívajú vysoký štatút ochrany, a to aj pred barbarským hospodárením v lesoch či premnoženými predátormi.
Stav a vývoj jeho populácie je indikátorom stavu našich ekosystémov. Ochranári argumentujú potrebou ochrany hlucháňa aj preto, lebo tak vytvárame tzv. ochranný dáždnik nad ďalšími vzácnymi a ohrozenými druhmi.
Autor titulnej fotografie: Karol Kaliský, ilustračná
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.
