Cart is empty 
Kam sa v Tatrách pohnete, tam na to natrafíte. Stačí trochu zísť z chodníka a pod vami je galéria všetkého, čo po ľuďoch môže v horách ostať.
Isteže, máme svoje potreby, tie vykonáme a zakryjeme kopou papiera. Mamičky použité plienky po svojich deťoch sa už ani nesnažia schovať. Akoby to bolo v poriadku. Akoby si s tým mala poradiť príroda sama. Neporadí si.
Viera Novobilská na našej FB stránke Vysoké Tatry uvádza, že s deťmi v rámci akcie Čisté hory takýto neporiadok likvidujú dvakrát za rok. A obracia sa im pritom žalúdok. „Prečo sú ľudia takí hlúpi, že hádžu toto všetko na zeme?“ pýta sa jej osemročná dcéra. No, skúste hľadať odpoveď! „Je mi z toho smutno, lebo Tatry milujem,“ uzatvára.
Do Tatier nechodí až tak veľa detí, aby sme akútne telesné potreby mohli zhadzovať iba na nich. Fekálny neporiadok robia dospelí, teda všetci tí, ktorí si nie vždy vhodne naplánujú túry tak, aby mali aj zastávky na chatách s toaletou. A ak už na ňu musia na dlhej túre, mali by sa zaujímať, ako prispieť k tomu, aby sa celé Tatry čoskoro nestali jednou veľkou toaletou.
Nečakajme, že za každou zákrutou bude stáť ekologická toaleta, ktorá tento problém vyrieši. Hoci, aj toto sa už rieši a možno onedlho sa niečoho takého dočkáme aj v prostredí Tatranského národného parku. Treba chytiť rozum do hrsti a nechať si trochu poradiť. Už aj na Slovensku existuje kampaň Nezanechaj žiadnu stopu, alebo ľudovo povedané – Neserme na to.
Ide o slovenskú verziu filozofie Leave no trace (www.int.org), teda o ekologické odstránenie a skladovanie ľudských výkalov, čo je tiež súčasťou ochrany prírody. Nejde „iba“ o špinu. Fekálie sú napríklad aj zdrojom koliformných baktérii, čo môže ohroziť vodné zdroje.
Kampaň sa venuje toaletným lopatkám, kula handričkám, ekologickým latrínam (čo je separácia moču a stolice) a všetkým, čo s tým súvisí. Ak ohŕňate nos, vedzte, že nemáte nad čím. Téma nesmie byť tabu, nemôžeme si zakrývať oči, inak si hory zanešvárime tak, že aj na tých najmenej prístupných miestach čoskoro nebude kam stúpiť.
V niektorých outdoorových obchodoch sa už predávajú toaletné lopatky, teda toaletky a kula handričky. To prvé je určené na zahrabanie stolice, to druhé na utretie. Organizátori kampane predpokladajú, že sa im do ich predaja podarí zapojiť čoraz viac obchodov.
Majú množstvo plánov, ale my sa sústreďme na to, čo najjednoduchšie môžeme urobiť sami, aby sa latríny nadivoko nerozširovali. Tí turisti, ktorí vnímajú túto tému ako dôležitú, tvrdia, že nejde o nič zložité. Lopatka je ľahká, dá sa zavesiť na plecniak, použiť sa dá kdekoľvek s výnimkou blízkosti či spádu vodného zdroja. Dá sa ňou zakopať aj toaletný papier.
No vreckovky či toaletný papier môže nahradiť aj kula handrička. Najmä ženy by ju mali používať a vnímať ju ako súčasť batožiny pri výletoch do hôr. Handričkám treba dať šancu, lebo papierové vreckovky sa v prírode iba tak „nevyparia“. Ich rozloženie trvá asi tri mesiace, toaletnému papieru na to treba asi mesiac, vlhčené obrúsky sú úplne iná kapitola. Handrička na cikanie je antimikrobiálna rýchle schnúca, odolná voči zápachu. Vyrába sa z netoxického materiálu.
Možno ju používať opakovane. Na utieranie je určená vnútorná, čierna strana. Dá sa používať aj počas menštruácie. Po použití sa zopne dovnútra, môže sa zavesiť na batoh a na vzduchu sa rýchlo vysuší. Opláchnuť ju možno hoci aj na konci dňa.
Hovoria o tom aj návštevníci našej FB stránky. Jedna z nich vyzýva dámy, turistky, aby si takúto Kula Peee Cloth kúpili. Stojí 24 eur a možno ju objednať na internete. „Večer preperieš a použiješ znova. Tá naša papieriková vizitka je naozaj otras,“ uvádza. „Treba aj, aby fungovali toalety pri parkoviskách. A nie nechať ich zatvorené. Aj preto takýto bordel máme,“ upozorňuje iný komentátor.
Do diskusie na túto tému sa pustili mnohí návštevníci stránky, boli ich stovky. „Po psíkoch si viete upratať, prečo sa my, ženy, správame tak neslušne,“ nechá sa počuť Viera Majerníková. „Mať so sebou vrecko na odpadky by malo byť úplnou samozrejmosťou,“ pridáva sa Jiří Nedas. „Aj na hovienka a papieriky? To by som chcela vidieť,“ odporuje ďalší komentár. „Už som to urobila neraz,“ znie odpoveď.
A tak by sme mohli pokračovať ďalej. Zhrnuté a podčiarknuté, ak niekto chce pomôcť vyriešiť toaletný problém národného parku, spôsob si nájde. Ak nie, bude hľadať výhovorky. Toto žiadne zákazy a príkazy, hoci aj v niekoľkých cudzích jazykoch, nevyriešia, toto musí byť v nás. Buď nám je jedno, že nechávame po sebe páchnuce vizitky, alebo s tým niečo urobme. Sami, bez inštitúcií.
Autor titulnej fotografie: archív Hikemates
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.
