Cart is empty 
Divo žijúce zvieratá nie sú domácimi maznáčikmi, kontakt s človekom im môže viac ublížiť ako pomôcť.
Platí to aj v prípade stretnutia s voľne žijúcimi líškami v Tatrách. Na niektorých miestach je veľká pravdepodobnosť, že sa s týmito zvieratami stretnete – napríklad na Skalnatom plese, pri Rainerovej útulni alebo pri Chate na Zelenom plese.
Podľa informácií Správy Tatranského národného parku boli práve pri Zelenom plese turisti poučení, že podeliť sa o svoje turistické jedlo s líškou nie je dobrý nápad. Tento zlozvyk je dosť rozšírený a vyzerá to tak, že nie je na ústupe.
Takto kŕmené zvieratá strácajú schopnosť prežiť v divočine a stávajú sa závislými od ľudí. Preto by to mal byť apel na návštevníkov hôr, aby zvieratá neprikrmovali. Aj keď sa to môže zdať ako dobrý skutok, v skutočnosti im tým škodia.
Turisti sa so zvieratami žijúcimi v národnom parku bežne nestretnú, pretože sú plaché a nevyhľadávajú spoločnosť človeka. Aj preto by sme mali spozornieť, keď sa k nám zviera z rôznych dôvodov priblíži, prípadne vyhľadáva kontakt s človekom. Môže ísť o líšky, ktoré stratili pred ľuďmi plachosť a snažia sa „získať“ od nich niečo na jedenie.
Medzi názormi na facebooku k tejto téme je zaujímavý ten od Mareka Rennera: „Ja si myslím, že to je „líščia mafia“. Každá líška má nejakú chatu alebo lokalitu, kde pýtajú žrádlo. Ľudia ich tak naučili a zvykli si… jednoducho, už sú domestifikované, čo môže byť aj zároveň nebezpečné, napríklad prenášanie chorôb…“
Ľudská potrava vo väčšine prípadov nie je pre divo žijúce zvieratá vhodná, ich tráviaci systém ju nevie dobre spracovať. Jedince, ktoré sa naučia spoliehať na ľudí, strácajú prirodzenú plachosť a schopnosť samostatne si hľadať potravu.
Keď stretnete na túre líšku alebo iné voľne žijúce zviera, odfoťte si ju, natočte, poobdivujte, ale nekŕmte. Zachovajte si od zvieraťa odstup, aby malo šancu na prípadný útek.
Autorka titulnej fotografie: Vladimíra Těšitelová.
