Cart is empty 
Medvede sa už čochvíľa uložia k zimnému spánku, no medvedia téma, zdá sa, tak skoro nezaspí. Hovoríme o nej s Jaroslavom Slašťanom, vedúcim Zásahového tímu medveďa hnedého JUH.
Vie sa nájsť prienik, spoločná reč medzi odlišnými názormi na medvediu tému u nás? Dospeli sme už k tomu?
Názorové zápasy sa dajú viesť aj slušne a legitímne. Namiesto toho si tu viac ubližujeme a menej sa počúvame. Nenaučme sa tlieskať nezmyslom, potrebujeme zdravý rozum. Žiaľ, vždy sa nájde malá skupina ľudí, ktorí pohŕdajú životom na vidieku a konfliktné situácie, ich príčiny a okolnosti, za akých sa udiali, spochybňujú, zľahčujú či zosmiešňujú. A hľadajú pravdu tam, kde nie je.
Aký by bol, podľa vás, ideálny stav spolužitia ľudí a našej najväčšej šelmy?
Je pochopiteľné, že iný názor na medveďa budú mať ľudia žijúci v Bratislave a iný ľudia trebárs v Tatrách či na Podpoľaní. Obyvatelia vidieka majú osobné skúsenosti s medveďmi a vedia, čo spolužitie s našou najväčšou šelmou prináša a ako vie zmeniť, znížiť a ovplyvniť kvalitu života. A nemôžeme to prehliadať.
Ako na to?
Musíme zaujať postoj, problémy s medveďmi odkomunikovať a realizovať účinné riešenia. A musíme si povedať pravdu. Našou povinnosťou je nájsť odpoveď na otázku, ako a prečo v medvedej populácii nastali výrazné zmeny a čo z toho pre nás všetkých vyplýva.
Dostali sme sa už ďalej od tohto konštatovania?
Hoci sa ochranári roky snažia o zvýšenie akceptácie veľkých šeliem verejnosťou, v skutočnosti klesá. Jedna skupina cíti voči medveďom nesmiernu nenávisť, pretože im spôsobujú škodu na majetku. Druhá skupina má z medveďov strach, čo sa dá pochopiť, pretože ich stretávajú v obciach a ich okolí skutočne pričasto.
Takže…
Musíme sa začať spoločne a odborne baviť o tom, kde problémy s medveďmi sú a ako ich minimalizovať. A musíme sa naučiť nielen rozprávať, ale aj počúvať. V zásahovom tíme máme záujem riešiť problematiku medveďa a urobíme všetko pre to, aby sme zabezpečili nielen ochranu medveďa ako chráneného živočícha, ale aj minimalizovanie škôd, ktoré medveď spôsobuje. A prirodzene aj bezpečnosť obyvateľov.
Obráťme teraz list, prečo ste sa rozhodli pre pracovné pôsobenie v oblasti ochrany prírody? Čo motivovalo toto vaše rozhodnutie?
Ochrane prírody sa venujem už dlho, sedemnásť rokov som aj dobrovoľným strážcom prírody. Roky som mapoval vzácne druhy živočíchov aj rastlín, zaujímavé nálezy som publikoval v rôznych vedeckých periodikách. Inicioval som a pracoval na vyhlásení viacerých chránených oblastí, sprevádzal prírodovedcov, vyučoval na školách. Stál som pri zrode viacerých výchovno-vzdelávacích projektov, súťaží a relácií a bol som aj publikačne činný.
Ako vnímate svoje pôsobenie v štátnej ochrane prírody?
Ako prirodzené vyústenie mojich dlhoročných úspešných aktivít v ochrane prírody na Slovensku.
Zauvažujte, čo vás na vašej práci najviac baví?
Teší ma, ak dokážeme ľuďom pomôcť, ak svojou činnosťou vyriešime problémy, ktoré im spolužitie s veľkými šelmami prináša.
Čo by ste na nej zmenili?
Absolútne nič. Naša práca je špecifická, fyzicky aj psychicky náročná, ale zároveň zmysluplná. Vyžaduje si vedomosti, skúsenosti a veľké odhodlanie. Našou hlavnou úlohou nie je ochrana medveďa, ani jeho regulácia, ale čo najskôr po nahlásení výskytu medveďa v intravilánoch miest a obcí zabezpečiť bezpečnosť ľudí. A tiež pomáhať im zvládnuť obmedzenia, ktoré spolužitie so šelmami prináša a nastaviť opatrenia, aby škody spôsobené medveďom boli čo najnižšie.
Patrí k vašej práci aj poradenstvo?
Áno. Poskytujeme čo najväčší sumár informácií či rád, ako zabezpečiť majetok pred veľkými šelmami a ako sa bezpečne pohybovať po území s výskytom medveďov. Zúčastňujeme sa aj na tvorbe preventívnych opatrení a snažíme sa svojou prácou znížiť rozsah a počet konfliktných situácií.
Verejnosť vás ale najčastejšie vníma v súvislosti s témou odstránenia problémových medveďov…
Je najviditeľnejšia z našej činnosti. Popri nej sú tu mnohé úkony, ktoré sa na verejnosť nedostanú a o ktorých bežný človek ani len netuší.
Napríklad…
Pre svoj kolektív sa vždy snažím pripraviť pestrú paletu školení a kurzov s témou pracovných postupov s veľkými šelmami. Mám na mysli nadobúdanie zručností v komunikácii v krízových situáciách, telemetriu, základy odchytu, ekológiu a etológiu šeliem, medzidruhovú a vnútrodruhovú komunikáciu, anatómiu a imobilizáciu veľkých šeliem.
Ale to nie je všetko.
Nie. Venujeme sa aj určovaniu veku a pohlavia medveďa až po manažment reprodukcie veľkých šeliem, odberu, manipulácii a uskladňovanie biologického materiálu, meraniu morfologických mier u veľkých cicavcov. Podstupujeme strelecký výcvik, venujeme sa konštrukcii zbraní, kriminalistickej balistike, obhliadkam miesta činu a základom prvej pomoci. No až reálny kontakt so šelmami v teréne, schopnosť prijímať informácie a rýchlo a správne ich vyhodnocovať, sú možnosťou ako zvládnuť túto prácu.
Ak by sme chceli trochu bilancovať, z ktorých projektov, na ktorých ste sa zúčastňovali, máte najväčšiu radosť?
Zaujímavé sú obhliadky lokalít. Ide o takú detektívnu prácu, pri ktorej treba analyzovať veľké množstvo zistení, informácie prepojiť, vyvodiť správne závery z nich ucelený obraz o situácii. Najväčšiu radosť máme z úspešných záchranných akcií, pri ktorých vyslobodíme a zachránime medvieďatá. No a najnebezpečnejšou stránkou našej práce sú dohľadávky postrieľaných či autom zranených jedincov.
Plánujú si zásahové tímy svoju prácu? Čo v nej dominuje?
Samozrejme, že áno. Plánovanie je pri tejto práci nevyhnutnosťou. A to nielen čo sa týka administratívnej práce, ale aj pracovných stretnutí až po monitoringy, hliadky a eliminácie problémových jedincov.
Je vaša práca nebezpečná ?
Každý zákrok proti medveďovi v sebe nesie riziká a pri nedodržaní postupov sa môže skončiť tragicky. U nás sa za každú chybu platí, každé pochybenie sa v konečnom dôsledku násobí. K problémovým medveďom sa približujeme aj na menej ako desať metrov, čo už nie je príjemné a často medveďmi netolerované.
Čo je najdôležitejšie pri zásahoch proti medveďom?
Bezpečnosť. Predstavte si situáciu, že v záhrade rodinného domu je na ovocnom strome medveď, ktorý oberá a požiera ovocie. Alebo do dvora, či do farmy vnikne medveď a dobíja sa do chovného zariadenia, láme dosky, snaží sa vytrhnúť dvere alebo striešku. Tam je toľko paniky a vypätia, že každé chybné rozhodnutie môže mať tragické následky. Najrizikovejšie sú však dohľadávky zranených medveďov, pri nich je medveď agresívny a na človeka útočí.
Spomínali ste odoberanie biologického materiálu. Môže sa pritom človek nakaziť?
Môže. Ak hovoríme o riziku odoberania biologického materiálu. Existujú rôzne spôsoby prenosu zoonóz, ktorými choroba prechádza z medveďa na človeka. Tie sa do tela človeka nemusia dostať ako bakteriálne infekcie uhryznutím alebo poškriabaním. Trusom medveďov sa prenáša napríklad pre človeka nebezpečný parazit škrkavka medvedia. Infekcie spôsobené škrkavkou sú u medveďov extrémne časté, spôsobujú hnačku a anorexiu. Zaujímavosťou je, že naše medvede nemajú blchy.
Aké boli najvážnejšie situácie, s ktorými ste sa pri svojej práci stretli?
Určite všetky, kde medveď zaútočil na človeka, alebo sa pokúšal o takýto útok. Každý stret medveďa je pre človeka nebezpečný, lebo správanie sa šelmy nemožno predvídať. Pri Lučenci sme mali prípad, kedy zamestnanci drevovýroby museli povyskakovať na strechu budovy, pretože po drevosklade sa prechádzal medveď. O týždeň už ten istý medveď vošiel priamo do haly. Zamestnanci so psom sa zabarikádovali v jednej miestnosti, zatiaľ čo medveď sa prechádzal po ostatných a hľadal potravu.
Možno také prípady tolerovať?
V takomto či podobných prípadoch by malo byť samozrejmé nekompromisne zasiahnuť a medveďa usmrtiť. Medveďmi sa zaoberám už mnoho rokov, oveľa viac ako fungujem v zásahovom tíme. Stretol som sa už s kadečím, mnohé veci si viem vysvetliť, pochopiť či zdôvodniť. V posledných dvoch rokoch sa ale stretávam s nepochopiteľnou zmenou správania sa medveďov. Môže byť spôsobená zvýšením populácie, potravou, chorobami, môžu tam však pôsobiť aj iné faktory. Nepomáha ani plašenie, svetlice, hluk, ktorým sa snažíme medvede zahnať. Vrátia sa na to isté miesto opakovane a pokojne aj viackrát.
JAROSLAV SLAŠŤAN
Zamestnanec Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR), vedúci zásahového tímu Juh, redaktor, moderátor, fotograf, publicista a popularizátor zoológie a ochrany prírody. Člen pracovnej skupiny pre manažment veľkých šeliem MŽP SR, autor a spoluautor populárno – náučných textov, odborných metodík, usmernení, smerníc, analýz, koncepcií, manuálov a informačno – propagačných materiálov o veľkých šelmách, zvlášť o medveďovi hnedom. Absolvent dvoch desiatok vzdelávacích programov, kurzov a školení zameraných na problematiku veľkých šeliem a ochranu prírody. Iniciátor, koordinátor a odborný gestor projektov zameraných na zoologické a ekologické témy. Člen viacerých redakčných rád, pracovných skupín, komisií a vedeckých spoločností. Laureát mimoriadneho ocenenia Rady pre vedu, vzdelanie a kultúru v roku 2021. Autor fotografií a textov mnohých náučných chodníkov a publikácií s botanickou a zoologickou tematikou.
Autor titulnej fotografie: Jaroslav Slašťan
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.
