Cart is empty 
Reč je o parazitoch. Aj takýto sevenír si môžete doniesť z vysokohorskej turistiky. Ako na nich?
Najskôr trochu teórie. Čo sú parazity? Ide o organizmy, ktoré žijú na úkor iného hostiteľa, odoberajú mu živiny a spôsobujú zdravotné problémy. Delia sa zjednodušene na vnútorné (teda črevné červy – mrle, škrkavky), a vonkajšie (k nim patria vši, kliešte a svrab). Do tela sa najčastejšie dostanú, keď vypijeme kontaminovanú vodu, zjeme nedostatočne tepelne upravené mäso, nedodržiavame hygienu rúk, alebo sa kontaktujeme s domácimi zvieratami a neumyjeme si ruky.
Kedy spozornieť
To, že sme „chytili“ parazita, nemusíme ani zbadať. Varovať by nás ale mali tráviace ťažkosti, bolesti brucha, hnačky, zápcha, nadúvanie či nevoľnosť. Parazit v našom tele sa dáva na známosť aj cez pocit únavy a slabosti. Môžeme mať kožné problémy, svrbenie v oblasti konečníka (mrle), rôzne vyrážky či alergické reakcie. Niekedy stratíme na váhe, a to aj pri bežnom prijímaní potravy.
Čo s tým?
Pri podozrení na parazita treba navštíviť lekára. Laboratórnemu vyšetreniu podrobia vašu stolicu a pri niektorých typoch sa robí aj krvný test. Liečba prebieha podávaním antiparazitík, antihistaminík, dávkovanie určuje lekár.
Ako parazita nedostať
Jednoducho. Dôsledne umývať ovocie i zeleninu, dostatočne tepelne upravovať mäso, vrátane rýb, dodržiavať hygienu rúk pred jedlom, po použití toalety a po kontakte so zvieraťom. Svojich domácich miláčikov treba pravidelne odčervovať.
Hrozba menom líška
V horách, a to aj v Tatrách, sa vyskytuje jeden z najzavážnejších a nebezpečných parazitov – pásomnica líščia (Echinococcus multilocularis). Prenášajú ju líšky či hlodavce a dôsledkom môže byť vážne ochorenie podobné rakovine – alveolárna echinokokóza. Líška vylučuje vo svojom truse vajíčka parazita a tie môžu kontaminovať lesné plody, huby alebo vodu.
Odtiaľto už nie je k človeku ďaleko. Parazit napáda pečeň a tvorí cysty, ktoré sa správajú ako zhubný nádor a má aj podobné zdravotné dôsledky. Diagnostikujú ho často neskoro, príde sa na neho až v situácii, keď človek pociťuje nejaké ťažkosti a netuší, o čo ide. Od nakazenia mohli prejsť roky. Liečba je celoživotná, bez šance úplne sa zbaviť parazita či dôsledkov jeho zhubného pôsobenia.
Kliešte, škrkavky, taxoplazma
V horách nám hrozia aj ďalší malí či miniatúrni nepriatelia. Jedným z najznámejších sú kliešte. Kliešť – nie je dobrým „darčekom“. Prenáša boreliózu a kliešťovú encefalitídu, ale tým zoznam zdravotných nepríjemností prenosných týmto hmyzom nekončí.
Mali by ste používať repelent, obliekať si svetlé oblečenie, lebo kliešťa skôr zbadáte, nezabudnite si naštudovať správny postup, ako ho vybrať, aby vám pod kožou neostal ani úlomok z neho. A tiež vyhýbať sa vlhkým terénom s vysokou trávou, lebo, hoci si myslíte, že na severe vás kliešť neohrozí, opak je pravdou. Putujú stále severnejšie, lebo na juhu je teplejšie a oni nadmerným teplom trpia.
Ako vybrať kliešťa? Odborníci radia jemne ho pootočiť do jednej alebo druhej strany, aby sa uvoľnil. Potom ho treba opatrne vytiahnuť pinzetou a miesto prisatia dôkladne vydezinfikovať.
Tento nepríjemný parazit môže byť nositeľom rôznych chorôb. Pre človeka je nebezpečná lymská borelióza a kliešťová encefalitída, čo sú vážne zápalové ochorenia. Náznaky si často nevšimneme hneď. V prípade boreliózy si treba dávať pozor na červenú vyrážku. Často má bledý stred. Objavuje sa desať až štrnásť dní po prisatí. Vyrážka sa ale vôbec nemusí objaviť. K ďalším príznakom, ktoré si treba všímať, sú horúčka, bolesti svalov, kĺbov, ale aj tuhnutie šije či potenie v noci.
Kliešťovú encefalitítu sprevádzajú vysoké teploty a bolesti hlavy. Netreba váhať a vyhľadať lekársku pomoc.
Kliešte nečakajú, budú vás naháňať
V poslednom čase sa zvyšuje mestská populácia kliešťov, ktorá bola doteraz zriedkavá. Podmienky na to vytvorili ľudia, no prenášajú sa aj cez zvieratá. Pozor na drobné cicavce, hlodavce a túlavé mačky. Prevenciou pre domáce zvieratá sú rôzne tablety, pipety, obojky.
Platí aj informácia, že na Slovensku sa vyskytuje nová, infekčnejšia populácia kliešťov. Môže za to zmena klímy. Presťahovala sa z lesov práve do miest. Tieto kliešte sú aktívnejšie, prenášajú viac ochorení, vrátane exotických. Na rozdiel od bežných kliešťov, ktoré na hostiteľa čakajú, tieto kliešte aktívne za hostiteľom behajú. Čoraz viac sa šíri aj pijak lužný, ktorý je významným prenášačom chorôb.
Pozrime sa na škrkavky
Poznáme ich ešte z detského veku. Škrkavka detská, latinsky Ascaris lumbricoides, patrí do ríše živočíchov a ľudovo jej hovoríme – hlísta. Je to parazit, ktorý sa vyskytuje u človeka a ľudoopov. Dospelí jedinci môžu merať 15 – 20 cm a zvyčajne sa nachádzajú v tenkom čreve hostiteľa.
Prevencia je jednoduchá – dodržiavanie základných hygienických návykov. V horách si treba dávať pozor na kontaminovanú vodu. Ak ju pijeme či umývame v nej potraviny, môžeme sa infikovať. Dá sa liečiť, no môžu nastať komplikácie, napríklad perforácia čreva alebo upchatie čreva. Ďalšou komplikáciou je poškodenie dýchacích ciest počas putovania larválnych štádií tohto parazita. Tieto komplikácie môžu byť fatálne a potrebujú lekára.
Toxoplazmóza. Viete, čo to je?
Hoci v národných parkoch je manipulácia s otvoreným ohňom a rôzne opekačky zakázané, a ak sa dejú, majú prísne „pravidlá hry“, no práve tieto „podujatia“ sú najčastejšie príčinou toxoplazmózy. Je to infekčné ochorenie spôsobené parazitom Toxoplasma gondii. Zdraví ľudia sa ho zbavia jednoducho, iba s miernymi ťažkosťami, no závažné komplikácie hrozia tehotným ženám, lebo ohrozujú plod, a ľuďom s oslabenou imunitou, čo môžu byť seniori a deti.
Ako sa nenakaziť
Treba dostatočne tepelne upravovať mästo, nekontaktovať sa s mačacími exkrementami, dodržiavať pravidlá čistenia mačacej toalety a dávať pozor na kontaminovanú pôdu či neumytú zeleninu.
Väčšina ľudí, ako sme spomenuli, o nákaze ani nevie. Ak sa príznaky objavia, obyčajne pripomínajú chrípku. Ohrozené skupiny sme spomenuli. Nakazenie môže vo vážnych situáciách spôsobiť aj zápal mozgu či poškodenie sietnice oka. Bezpečná kuchyňa (aj provizórna v prírode) by mala stačiť na predídenie nakazenia toxoplazmózou.
Čo ešte sa môže stať
V Tatrách je síce zakázané kúpať sa v potokoch či plesách alebo jazerách, ale… Stáva sa. Takíto plavci môžu poľahky prísť aj k plaveckému svrabu. Spôsobujú ho larvy vtáčích motolíc, ktoré sa najčastejšie vyskytujú v jazerách a iných sladkovodných plochách.
Ak larvu „chytíte“, môže sa to prejaviť svrbením, začervenaním a drobnými pľuzgierikmi na koži, ktoré sa objavia krátko po plávaní. Nechcite ich mať. Lebo svrbenie neskončí po pár hodinách, ale až dňoch. Pálenie kože a jej nepekný vzhľad môže trvať do týždňa. Pozor, tento svrab si nemýľte s klasickým svrabom, ktorý spôsobujú roztoče.
Čo robiť, aby ste ho nedostali? Nechoďte do vody s výskytom vodného vtáctva a slimákov. Zabudnite na drsné utieranie a uprednostnite sprchu a vodoodolné krémy. Liečba nie je potrebná, ťažkosti odoznejú. Ale keby ste si chceli pomôcť, na zmiernenie svrbenie dostanete v lekárňach antihistaminiká alebo zinkovú masť. Lekára navštívte iba vtedy, ak ide o dieťa, alebo ak sa objaví horúčka a pľuzgiere hnisajú.
Autor titulnej fotografie: Julo Kukol.
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.
