Cart is empty 
Vypočuť článok
Zo Štrbského Plesa či Troch studničiek? Pokúsime sa vám na túto dilemu dnes dať odpoveď.
Najskôr ale pár slov o ikonickom kopci, na legendu ktorého sa na Slovensku nesiaha. Je prosto, jedinečný, náš a niet storočia, ktorý by k nej niečo nepridal.
Pachtenie za zlatom sa nevyplatilo
Najskôr sa Kriváň spájal s baníctvom. Ak sa hovorilo, že banícke remeslo je nebezpečné a neisté, tak v krivánskych baniach to platilo dvojnásobne. Ako uvádza týždenník Liptov, baníci tam mali najtvrdšie podmienky a tamojšie bane patrili medzi najvyššie na Slovensku. Pracovali v zime, bičoval ich vietor, sneh a skúšal ľad. Mali primitívne nástroje, spali v domcoch zo žuly. Chodby v ktorých pracovali mali nezriedka priemer 70 x 70 centimetrov.
A ich lopota nebola odmenená ani nálezmi, hoci o zlate sa tu hovorilo neustále. Baníci ho nachádzali, to áno, ale roztrúsené v malých čiastočkách tvrdej žuly. Preto bola ťažba na niekdajšie pomery veľmi drahá. Vraj tu za roky tvrdej práce bane vydali dovedna iba 50 kilogramov zlata.
Trochu z legendy o naklonenom špici
Jedna z legiend hovorí, že práve baníctvo môže za to, že Kriváň má naklonený špic. Údajne to spôsobila urputná snaha nájsť zlato. Baníci vraj natoľko podkopali vrchol, že sa na jednej strane prepadol. Spomínaný týždenník cituje aj evanjelického farára a prírodovedca Jonáša Andresa Czirbesza, ktorý uskutočnil prvý zaznamenaný výstup na Kriváň. Bolo to v roku 1773. Podľa neho medzi všetkými karpatskými vrchmi nenájdeme žiaden iný, v ktorom by sa s tak veľkým úsilím a tak dlhodobo, hoci s mnohými prerušeniami, bolo ťažilo ako na Kriváni. Začali v ňom kutať už v 15. storočí.
Dnes sa vo vrcholových častiach Kriváňa nachádza viac ako desať zavalených štôlní. Aj turistický chodník, po ktorom dnes šliapu stovky turistov, vo viacerých častiach kopíruje starú banskú cestu. Staré dokumenty dokladajú, že napriek legendám o zlate, sa v najvyššie položenej štôlni Terézia ťažil prevažne cín.
Máme ho na minci a nedáme na neho dopustiť
Kriváňu do útrob sa dnes nedá pozrieť, no tento ikonický kopec môžeme obdivovať na povrchu. Máme ho nielen vo vibramách, na fotografiách, ale aj v peňaženke na eurominci. Národný symbol, ktorý zosobňuje slobodu a slovanskú súdržnosť, kedysi pokladali za najvyšší v Tatrách a na jeho vrchol sa pokúsili bádatelia, haviari či pytliaci vystúpiť už v 18. storočí.
Slováci zdolanie vrcholu považujú za výzvu, a aj preto sa každoročne naň organizuje národný výstup. Prvý sa uskutočnil už v roku 1835. O šesť rokov neskôr na vrchole stáli aj Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban či Gašpar Fejérpataky-Belopotocký. A po nich mnohí ďalší. Aj preto je to výtvarne i literárne najospevovanejší slovenský kopec.
Veľkolepý Kriváň vyniká v pohľade z Liptova
Jednu z legiend, ako vznikol jeho zakrivený vrchol, sme už opísali. Podľa ďalšej, keď už na svete bolo všetko stvorené, zletel anjel z neba, aby preskúmal, čo ešte treba ponaprávať. Ustatý dlhým letom zasadol na najkrajšom mieste na tatranských stráňach nad Liptovom. Bol vraj neskorý večer a on očarený krásou, ktorá ho obklopovala, si neskoro uvedomil, že musí späť do neba. Vzlietol, ale švihol krídlom po tmavom končiari a nakrivil mu ho. Odvtedy je Kriváň Kriváňom. A odvtedy mu aj v poézii prischol epiteton – krivonohý kráľ.
Všetko závisí od kondície
Veľkolepý tvar Kriváňa vyniká najmä pri pohľade z Liptova, ale východiskom túr naň je najmä Štrbské Pleso a Tri studničky. Výstup, ako tvrdia znalci, nie je technicky náročný, zvládnuť by ho mali aj staršie deti, no trasa je dlhá a namáhavá a najmä, netreba sa nechať ukolísať naznačenými časmi. Všetko závisí od kondície.
Do batohu si treba zbaliť jedlo i tekutiny, lebo na výstupovej trase nie sú žiadne možnosti na občerstvenie. Ratovať vyčerpaných či zranených turistov síce horskí záchranári musia, no akcie v tejto oblasti sú ťažko riešiteľné. Hlavne na helikoptéry číha termika i vzdušné diery.
Niekoľkonásobný víťaz o najkrajší vrch Slovenska vie turistov preskúšať strednou náročnosťou výstupu, ale určite aj očariť. Z jeho vrcholu je nádherný panoramatický výhľad, na západe Liptov, vpravo Západné Tatry, na severe poľské Tatry a na juhu naše Nízke – vpravo s Ďumbierom a Chopkom, vľavo s Kráľovou hoľou.
Ako na to zo Štrbského Plesa
Poďme teraz k dvom možnostiam nástupu na krivánsku anabázu. Je na vás, ktorú z nich si vyberiete. Záleží od kondície, počasia, dopravných možností.
Ak sa vydáte na Kriváň od Štrbského Plesa, rátajte s tým, že budete postupne po kamenistom, lesnom chodníku, sutine a kamenný schodoch šliapať tam a späť asi osem hodín približne 18,4 kilometra a prekonáte pritom prevýšenie asi 1 290 metrov.
Obľúbené východisko celodennej túry na Kriváň od Štrbského Plesa začína pri Liečebnom dome Solisko, pokračujete k Rázcestiu pod Furkotskou dolinou a k Jamskému plesu, potom k Rázcestiu v Krivánskom žľabe, Daxnerovmu sedlu k cieľu – Kriváňu. Počítať treba so zmenami počasia typickými pre Tatry.
Ak neplatí zimná uzávera, tak vyrážame po červenej značke a k Jamskému plesu sa dostaneme lesným chodníkom za niečo viac ako hodinu. Táto časť túry je príjemná, bez veľkého stúpania. Potom sa napojíme na chodník na vrchol Kriváňa, z červenej prejdeme na modrú značku, postupne vyjdeme z lesa na otvorený priestor a otvoria sa nám aj výhľady – hlavne na Západné Tatry. Chodník sa mení na kamenný, občas s kamennou sutinou.
Tu sa začína najnáročnejší úsek, počas ktorého treba zdolať tisíc výškových metrov. Prejdeme cez Daxnerovo sedlo a na vrchol pokračujeme po hrebeni. Tesne pred cieľom treba dať pozor na kamenných platniach. A potom si už treba pripraviť mobil a dokumentovať – náladu, pocity, výhľady.
Tri Studničky Kriváň symbolizujú
Tri Studničky a Kriváň fungujú v nezameniteľnej symbióze. Z parkoviska jeho vrchol vidieť aj preto, že vo výhľade už „neprekážajú“ stromy. Tie zničila v roku 2004 kalamita. Odtiaľto treba rátať, že na cestu na vrchol kopca ozdobeného dvojitým krížom treba prekonať 1 300 metrov výškového rozdielu a cesta k nemu trvá asi štyri hodiny. Späť ďalšie minimálne tri, štyri hodiny. Pridajte minúty na oddych a fotografovanie.
Tri Studničky sú dôležitým rázcestím, ktoré si pre jeho ikonickú povesť turisti najčastejšie pred výstupom na Kriváň vyberajú. Kedysi tu stála horáreň. A predtým neveľký prístrešok. Ako uvádzajú viaceré pramene, v roku 1806 ho tu postavila liptovskohrádocká lesná správa pred plánovaným, no neuskutočneným výletom na Kriváň, ktorý mal absolvovať arciknieža Jozef Anton Habsburg – Lotrinský.
Najmä v lete je chodník plný turistov
Výstupovú cestu z tohto miesta si nemôžete pomýliť. Najmä v lete je chodník plný turistov. Ponúka tie krásne výhľady a postupné prechody cez les, kosodrevinu a suťový hrebeň.
Na začiatku sa držte zelenej značky od Troch Studničiek po Krivánsky žľab, na vrchol Kriváňa (2 294 m) pokračujete potom po modrej. Záleží od kondície, ale znalci tvrdia, že ide o náročnú a ťažkú túru. Záleží od vás, či si výlet nepredlžíte pri zostupe cez Jamské pleso cez Tatranskú magistrálu späť k trom Studničkám. Lebo aj bez toho budete mať v nohách okolo trinásť kilometrov. Túra sa vám takto predĺži o štyri kilometre a necelú hodinu chôdze.
Dôležitá je cesta, nie cieľ
Cesta na Kriváň je o stúpaní. Od Troch Studničiek cez svah Grúnika, a potom serpentínami kosodrevinou do Krivánskeho žľabu až do Daxnerovho sedla je to na tatranské pomery primerané, no potom rátajte so strmým stúpaním až na vrchol kopca. Ale uvidíte Krivánske Zelené pleso a ak chcete aj partizánsky bunker na Grúniku, kde sa odohrali ťažké boje nemeckých fašistov s partizánskym oddielom Vysoké Tatry.
Jednoznačnú odpoveď na otázku, ktorá z dvoch osvedčených trás na vrchol Kriváňa je lepšia, nemáme. V Tatrách čas plynie inak a aj naše očakávania môžu byť rôzne. Čo sa páči jednému, nemusí druhému. No pridáme radu – naštudujte si o Kriváni a trasách čo najviac z internetu. Potom vás neprekvapí nič nepredvídané. A hodinka či dve naviac na tatranských chodníkoch? Ak nejde o život, tak si z toho netreba vyrábať preteky. Dôležitejšia aj tu je cesta, nie cieľ.
Autorka titulnej fotografie: Gabriela Lócziová.
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas
