Cart is empty 
Prvý omnibus v Rakúsko-Uhorskej monarchii prepájal Poprad so Starým Smokovcom. Bol to svetový unikát.
Elektrickému trolejbusu sa v minulom storočí hovorilo po anglicky omnibus. Nakoniec, ako všetkému čo súviselo s verejnou dopravou, trebárs konskej železnici, autobusu či električke. Keď začal v roku 1904 premávať medzi Popradom a najstaršou tatranskou osadou Starým Smokovcom, bol to svetový unikát.
Mimochodom, išlo o prvý omnibus v Rakúsko-Uhorsku. Od tohto momentu prešlo jubilejných 120 rokov. Naznačil tiež nové dopravné možnosti prepojenia Slovenska s Tatrami.
Omnibus chcel nahradiť fiakre a povozy
„Dovtedy sa spravidla cesta pod končiare spájala iba fiakrami či konskými povozmi. Výstavba Košicko-Bohumínskej železnice tieto možnosti iba urýchlila. Rovnako ako aj postupná výstavba viacerých tratí prepájajúcich tatranské osady, čo sa dialo už na konci 19. storočia,“ povedal pre TASR kurátor Podtatranského múzea v Poprade Pavol Minarčák s tým, že prepojenie Popradu a srdca Tatier – Starého Smokovca – stále chýbalo.
Omnibus síce prestal jazdiť už po dvoch rokoch, no na svoju dobu bol priekopníkom v medzimestskej doprave. Bolo to v čase, keď sa o Vysokých Tatrách už začalo hovoriť ako o významnom turistickom i kúpeľníckom centre na severe Uhorska. Aj preto sa bolo treba postarať o dopravu návštevníkov.
Dvojica podnikateľov reagovala na potreby doby
Na to, ako by sa to dalo, prišla dvojica popradských podnikateľov Vincent Matejka a Viliam Krieger, ktorí si v roku 1904 podali žiadosť na projekt stavby trate. Dnes by sa volala trolejbusová.
Projekt omnibusu župa schválila, a tak spoločnosť Tátrai Villamos Kocsijárat (v preklade Tatranská elektrická vozová doprava) dostala zelenú.
Trolejové vedenie postavili za 4 mesiace, prevádzka sa začala 2. augusta 1904. Trasa viedla od bývalého hotela Tatra pri železničnej stanici v Poprade cez dnešnú miestnu časť Veľká, ďalej do Veľkého Slavkova a Starého Smokovca.
Merala takmer 14 kilometrov. Na trati boli dve vozidlá nemeckej firmy Karl August Stoll z Drážďan. Poháňala ich elektrická energia.
Do Starého Smokovca za 75 minút. Alebo aj nie
Podľa Popradského Korzára mali vozidlá drevenú konštrukciu, merali niečo nad sedem metrov a do čalúnených lavíc vošlo štrnásť cestujúcich. Ďalší mohli stáť. Elektrický prúd vozidlu prichádzal z kábla natiahnutého na stĺpoch. Cestujúcich mala na starosti trojčlenná posádka. V skupine bol vodič, sprievodca a obsluha napájacieho kábla.
Z Popradu do Starého Smokovca trvala cesta 75 minút, no časom ju skrátili o desať. Vozy jazdili päťkrát za deň, prispôsobovali sa prichádzajúcim vlakom. Omnibus cestujúcich vtedy vyšiel na jednu korunu. No keď pršalo, vozy sa v blate nevedeli dostať do cieľovej stanice. Uvádza to aj IvanBohuš v publikácii Od ohnísk a kolíb po tatranské osady.
Súžitie koní s vozidlom nebolo možné
O Vysoké Tatry ale bol veľký záujem. Omnibusy ho nedokázali naplniť. Preto bolo rozhodnuté o výstavbe elektrickej železnice, ktorá by prepojila mesto pod Tatrami s najvýznamnejšou osadou veľhôr. Účastinná spoločnosť pre elektrické podniky Phöbus preto prevzala aktivity podnikateľov spojených s omnibusom a 30. marca 1908 vznikla spoločnosť Smokovecká miestna elektrická železnica. Jej sídlom bola Budapešť.
„V tom istom roku bola spustená prevádzka Tatranskej železnice na úseku Poprad – Starý Smokovec,“ pokračoval pre agentúru kurátor. Dodal, že tento krok sa označuje sa začiatok dnešnej podoby Tatranskej železnice vo Vysokých Tatrách.
Korzár pridáva ďalšie čriepky do histórie prevádzky omnibusov. Tieto „trolejbusy“ ale nejazdili po koľajniciach, ale po cestách, oficiálne iba v lete. No bohatí stále do Tatier cestovali kočmi. A to sa ukázalo ako problém. „Súžitie“ koní s vozidlom nebolo možné, nevedeli sa na ceste vyhnúť. Sťažnosti sa množili.
Denník pokračuje informáciou, že ministerstvo obchodu prevádzku omnibusov kontrolovalo a spočiatku aj podporovalo. No až do momentu, keď sa po kolízii koní s dopravným prostriedkom v priekope pri ceste údajne ocitla arcikňažná Izabela. Zasiahli Habsburgovci a keď sa omnibusom, ako uvádza Korzár, v roku 1906 licencia končila, už ju podnikateľom nepredĺžili. Iné pramene hovoria, že podnikatelia o jej predĺženie nepožiadali.
Koniec omnibusov, začiatok električiek
Bol to koniec omnibusov v Tatrách, ale začiatok električiek. O dva roky neskôr sa už z Popradu do Smokovca cestovalo po koľajniciach a trať sa predĺžila až na Hrebienok.
Ak sa chcete o omnibusoch dozvedieť viac, siahnite po publikáciách Volali ho omnibus od Pavla Michelku a Milana Handzuša a Dejiny Tatranskej elektrickej železnice od Ladislav Szojku.
Autor titulnej fotografie: zdroj Wikipédia
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.
