Cart is empty 
Vo veľhorách ho má takmer každá druhá líška. Ak sa človek nakazí, choroba, ktorú mu parazit spôsobí, sa správa ako zhubný nádor.
Výskyt pásomnice líščej (Echinococcus multilocularis), ktorá u človeka spôsobuje závažné parazitárne ochorenie pečene, známe ako alveolárna echinokokóza, je najvyšší na severe Slovenska. Pre TASR to uviedla Daniela Antolová z Parazitologického ústavu Slovenskej akadémie vied. Za najviac rizikové sú považované najmä okresy Martin, Ružomberok, Tvrdošín či Prešov, no pomerne často bola táto pásomnica zaznamenaná aj u líšok vo Vysokých Tatrách.
Hostiteľom parazita je líška hrdzavá
Ako k nákaze dochádza? Hostiteľom parazita je líška hrdzavá. Pásomnica žije v jej čreve a spolu s trusom sa do okolia dostávajú aj vajíčka. Tie zaschnú a vetrom či vodou sa šíria. Ak zjete v hore neumytú čučoriedku či jahodu, ak zbierate huby, alebo sa napijete z horského prameňa, môžete sa nakaziť.
Parazit sa potom dostane do tenkého čreva, odtiaľ do krvného obehu a následne do pečene. Tam sa uchytí a rastie. Ojedinele môže mať pacient lézie aj v pľúcach, mozgu, kostiach či inde. Ak sa domnievate, že parazita vyhubíte zamrazením neumytého ovocia, ste na omyle. Poľahky zvláda bežné teploty mrazničiek. Prežijú tam aj rok. Ničí sa iba varom.
Ochorenie sa rozvíja nenápadne
Čo sa môže stať, ak sa parazitom človek infikuje? Ako informuje portál preventivne.sk, nenápadne sa u neho môže rozvinúť ochorenie alveolárna echinokokóza. Usídli sa v pečeni a správa sa ako zhubný nádor. Veľa rokov, udáva sa že päť až pätnásť, o ňom nemusíme nič vedieť. Malé cysty nezachytí ani ultrazvuk. Potom cysty začnú robiť problémy, tlačia na okolité orgány, nakazený človek cíti nepohodu.
O tom, že je nakazený, sa často dozvie náhodou, keď ide na iné vyšetrenie, röntgen, USG a podobne, a tam mu zistia útvar na pečeni. Liečba záleží na veľkosti a rozsahu lézií. Nasleduje operácia, ak ju ešte možno vykonať, a doživotná liečba. Niektorí pacienti potrebujú transplantáciu. Neliečené ochorenie zabíja.
Iba zriedka majú ľudia šťastie, že ich organizmus sa ochorenia môže zbaviť sám. Stane sa tak vtedy, ak človek nie je na infekciu vnímavý a jeho imunitný systém si s ňou vie poradiť.
Prevencia, prevencia a ešte raz prevencia
Nič nepomôže proti šíreniu parazita viac ako prevencia. Najmä dôkladná hygiena. Ak nemáme poruke vodu, drobné ovocia nazbierané v prírode radšej nejedzte. Ak máte doma psa či mačku, ktoré chodia do prírody, je vhodné nechať ich aspoň dva razy do roka na prítomnosti pásomnice vyšetriť a odčerviť.
Mimoriadne nebezpečné a nezodpovedné je kŕmiť líšky počas túry, hladkať ich ako to vidíme na fotografiách najmä z okolia Rainerovej chaty či na Skalnatom plese. Konzumáciu ovocia z kríkov či zo zeme treba v Tatrách úplne vylúčiť a nepiť vodu ani z neznámych zdrojov. Ak dôjde ku kontaktu s líškou, treba si ruky dôkladne vyumývať.
Na líšky pozor
Aj výskyt pásomnice líščej vo Vysokých Tatrách je dôvodom, prečo začali pracovníci Tatranského národného parku sťahovať líšky od Skalnatého plesa do nižších polôh pohoria. Nielenže môžu zničiť tamojšie svištie rodiny, ktorých počet sa dramaticky znížil, ale predstavujú aj riziko pre celý ekosystém.
Líšky sa presunuli do vyšších polôh Tatier aj preto, že tu majú viac potravy. Turisti ich prikrmujú, lebo sa chcú s nimi odfotografovať, zvieratá strácajú plachosť. A ľudia si pritom neuvedomujú, že líšky sú nebezpečným rezervoárom parazitov, ktorými sa môže nakaziť aj človek
„Vedeckí pracovníci Výskumnej stanice a Múzea TANAP-u v Tatranskej Lomnici v spolupráci s kolegami z Parazitologického ústavu SAV v Košiciach realizovali výskum, ktorého výsledky potvrdili, že viac ako 44 percent líšok z územia Tatier bolo infikovaných pásomnicou E.multilocularis, čo predstavuje rizikový faktor pre verejné zdravie,“ uvádza Správa TANAP-u.
„Riziko prenosu týchto patogénov narastá najmä v súvislosti s vysokou návštevnosťou rekreačných lokalít, sťaženými hygienickými podmienkami a užším kontaktom voľne žijúcich zvierat a spoločenských zvierat, ktoré svojich majiteľov sprevádzajú,“ varujú tanapáci.
Autor titulnej fotografie: Tatiana Plešová
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas
