Bolo to v sobotu 19. novembra 2004, keď sa územím Slovenska prehnala veterná smršť. Spôsobila ju tlaková níž presúvajúca sa z Britských ostrovov do stredu Európy. U nás najviac zasiahla Vysoké Tatry. Vietor, ktorého rýchlosť sa pohybovala okolo 200 km/h, zničil lesný porast na rozlohe takmer 13-tisíc hektárov. Na druhý deň po víchrici zatarasili popadané stromy takmer všetky cesty v Tatrách, na viacerých miestach bolo poškodené elektrické vedenie.

„Cez okná reštaurácie sme videli, že začal fúkať dosť silný vietor, upozornenia už vysielali aj v rádiu. Videli sme, ako sa ohýbajú stromy, počas večere vietor stále viac zosilňoval. Zrazu som si všimol, ako z jedného stromu odletel vrcholec. Akoby ho nejaká neviditeľná ruka odtrhla a zahodila do diaľky. Z ďalšieho stromu sa odlomila časť a padla medzi autá. Bol tam aj karavan, ktorý asi nebol pripevnený k autu, lebo vietor ho doslova nosil po parkovisku,“ opísal svoje zážitky s osudného dňa pre stránku cezhory.sk Braňo Šindel, ktorý bol ubytovaný v Tatranských Matliaroch.

Začalo to podvečer a vietor sa vracal vo vlnách takmer počas celej noci. Za tých pár hodín sa krajina zmenila na nepoznanie. Hlavne ihličnaté stromy nevydržali nápor silného vetra a popadali doslova celé pásy lesov. Okrem Vysokých Tatier narobila víchrica škody aj v Nízkych Tatrách, na Horehroní, hornej Orave i v Slovenskom raji.

Pamätnú víchricu v Tatrách sme zvolili ako tému prvého podcastu z novej série S batohom cez hory. Po predstavení tatranských chát sa tentoraz pozrieme na zaujímavé miesta a príbehy z Vysokých, Západných, Nízkych i Belianskych Tatier. Vladka už určite dobre poznáte z predchádzajúcej série podcastov. Teraz sa k nemu pripojila Tánička, ktorá zo všetkého najradšej dýcha horský vzduch, a keď nájde v lese nejaké odpadky, bleskovo ich pozbiera. Záleží jej na tom, aby Tatry zostali pekné a čisté.

Okrem spomienky na víchricu sa v podcaste vyberieme so sympatickou dvojicou aj na Rakytovské plieska. Knihomoľa Vladka potešil náučný chodník a Táničku parádne výhľady. Tatranská víchrica zasiahla toto územie v menšej miere ako centrálnu časť Vysokých Tatier, ale zasiahla. Dnes tu môžeme pozorovať dva spôsoby obnovy lesa – jeden rukou človeka, druhý samotnou prírodou. Tam, kde nezasiahol človek, tam si príroda poradila sama.

Mohlo by sa vám páčiť z nášho e-shopu