Objednávky vytvorené do 17. 12. 2025 doručíme do Vianoc. Objednávky prijaté po tomto termíne budú expedované od 12. 1. 2026.
0
Košík 0.00 
Cart is empty

Športovci ocenili, že súťažia vo veľmi dobre vybavenom areáli

Pobláznený dav, až 140 tisíc divákov fandilo športovcom v Tatrách

14. februára, 2026  |  Viera Legerská

Areál, v ktorom sa konali 28. majstrovstvá sveta v klasických lyžiarskych disciplínach, nám v roku 1970 závidel celý svet.

Športový areál v Mlynickej doline na Štrbskom Plese hostil na majstrovstvách sveta v klasických lyžiarskych disciplínach od 14. do 22. februára v roku 1970 päťsto športovcov z 25 krajín sveta. Od tohto podujatia prešlo už 56 rokov. Na tomto mieste sa vtedy skoncentrovali všetky športoviská, dva skokanské mostíky, rozhodcovské veže s tribúnami, 40 kilometrov bežkárskych tratí a športová infraštruktúra.

Predseda Medzinárodnej lyžiarskej federácie (FIS) Marc Hodler nazval Mlynickú dolinu Areálom snov. V tom čase to bol jeden z najlepších a najmodernejších športových areálov na svete.

Ako sa to všetko začalo?

O usporiadaní takéhoto podujatia vo Vysokých Tatrách sa  hovorilo už od začiatku šesťdesiatych rokov minulého storočia. Ako uvádza publikácia Štrba – Štrbské Pleso v premenách času 3, presadiť sa ju podarilo až 6. novembra 1965, keď vtedajšia Slovenská národná rada prijala uznesenie o organizácii výstavby v rokoch 1966 až 1970. Na definitívne rozhodnutie bolo treba čakať až do roku 1967, keď bejrútsky kongres odklepol, že majstrovstvá sveta v roku 1970 budú vo Vysokých Tatrách.

Tatry potrebovali okrem športovísk aj hotely

Podľa rozhodnutia Slovenskej národnej rady sa do prioritného zoznamu 31 stavieb nevyhnutných na úspešné zvládnutie MS 1970 dostali nielen športoviská na Štrbskom Plese s hotelom FIS a vlekmi.

Išlo aj o hotely Panoráma, Garni Ovruč, Patria, ubytovne Jedľa, Smrek, zotavovňu Baník, ale aj sanatórium Helios.  Spomínaná publikácia uvádza ďalšie stavby – budovu spojov a telekomunikácii, dvor verejných služieb, centrálne autoparkovisko s obsluhou, rekonštrukciu Tatranskej elektrickej železnice s budovou stanice, novú ozubnicovú železnicu, rekonštrukciu Cesty slobody, sídlisko v Tatranskej Štrbe.

A to nebolo všetko. Vysoké Tatry plynofikovali, vytvorili dopravný uzol, dopravu zokruhovali, pretrasovali električky, vybudovali centrálnu čistiareň odpadových vôd a úpravňu pitnej vody.

Záujem Štrbské Pleso ani nezvládlo

Na otvárací ceremoniál prišlo 60 tisíc účastníkov. Záverečnú súťaž na veľkom mostíku sledovalo až 140 tisíc divákov. Koncentrácia ľudí pred športovým areálom bola taká hustá, že nebolo už možné predávať vstupenky. Desiatky autobusov a áut od Žiliny do Tatranskej Štrby sa ani nedostalo na parkoviská a museli sa otočiť späť. Bol to veľký deň pre Tatry i všetkých organizátorov tohto vrcholného podujatia.

Pamätáte si ešte na športovcov, ktorých výkony kolorovali majstrovstvá sveta? Najznámejší Jiří Raška skončil v skokoch na veľkom mostíku na druhom mieste. Rudolf Höhnl na mostíku P 70 skončil štvrtý. Ladislav Rygl získal v pretekoch združených zlatú medailu. V behu žien na 10 kilometrov potešila Helena Šikolová s prekvapujúcim štvrtým miestom.

Stredisko bez majstrovstiev by nebolo také, ako ho poznáme dnes

Dnes je to už jasné. Výstavba infraštruktúry pred MS 1970 urobila zo Štrbského Plesa významné stredisko medzinárodného cestovného ruchu a založila tu tradíciu usporadúvania významných medzinárodných lyžiarskych pretekov. Bez majstrovstiev sveta by sa na toto miesto nikdy neskoncentrovalo toľko peňazí a plánov.   

Autor titulnej fotografie: Dávik Kortiš

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas

Ďakujeme za zdieľanie článku
Facebook
X
LinkedIn
Páči sa vám článok?

4.2 / 5. 152

Ďalšie zaujímavé články pre vás

Mohlo by sa vám páčiť z nášho e-shopu

Shopping Basket