Je to príjemná, ľahká túra, tatranská príroda na konci leta k nej vytvára neskutočnú atmosféru.
Isto viete, že najstaršou a zároveň najmenšou chatou na našej strane Vysokých Tatier je Rainerova útulňa. Je jedinou, kde sa nedá objednať ubytovanie, ale to sme ani neplánovali. Je tu však informačné centrum Štátnych lesov TANAPu, expozícia starého horolezeckého materiálu, nosičských krosien, lyží a iných vecí súvisiacich s fungovaním v Tatrách.
Z vlaku sme vystúpili v Starom Smokovci a rovno nasadili turistické tempo. Ako prvý sa nám ukázal Lomnický štít. Mali sme ho pred sebou skoro celý čas, pohľad naň asi nikdy neomrzí. Pod Hrebienkom sme si oddýchli na drevených lavičkách, odfotili sa s medveďmi (drevenými) a pokračovali k Bilíkovej chate.
Od nej potom k nádherným Vodopádom Studeného potoka. Patria medzi najkrajšie turistické atrakcie v Tatrách, pritom sú veľmi ľahko dostupné. Vedie okolo nich niekoľko turistických chodníkov, ale navštíviť ich zvládne aj neturista. Odtiaľto už nie je ďaleko k Rainerovej chate. Je to doslova legenda, hlavne kvôli chatárovi Petrovi Petrasovi staršiemu. Obnovil život na tejto chate, známy je aj typický čaj, ktorý tu robia či každoročný betlehem zo snehu v zimnom období. Na ten si musíme ešte počkať.
My sme si, samozrejme, urobili fotky pri chate. Líšku Elišku sme nevideli, možno nabudúce. Späť sme sa vybrali tou istou cestou do Starého Smokovca. Aj keď ide o ľahkú túru, cítili sme miernu únavu, ale príjemný pocit z pohybu na čerstvom vzduchu, stretnutí s ľuďmi a pohľadov na tatranskú prírodu.
Autorka titulnej fotografie: Gabriela Kinčoková.
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas



