Tatry mal rád a Tatranská Javorina sa stala hlavným sídlom správy jeho rozsiahleho majetku. Tu postavil aj zámoček, v ktorom hostil aristokraciu z mnohých krajín Európy.
Nemecký princ, generál, politik a priemyselník. Tým všetkým bol knieža Christian Kraft Hohenlohe (1848 Öhringen – 1926 Somogyszob), jeden z najbohatších nemeckých šľachticov. Panstvá mal aj v Tatrách a Tatry, konkrétne Tatranská Javorina sa stali sídlom správy jeho rozsiahlych majetkov. V Tatrách vlastnil podľa Wikipédie 15 tisíc hektárov prevažne lesnej pôdy, na ktorej choval poľovnú zver.
Revír bol pre Hohenloheho miestom, o ktoré sa treba starať
O zver sa príkladne staral. V Javorine mal napríklad „pekáreň“, v ktorej piekol pre zver „chlieb“. Do revíru dovážal predovšetkým jeleniu zver, kozorožce a zubry. Kamzíky nie. Až po desiatich rokoch chovu začal poľovať. Povesti o bezbrehom strieľaní zveri a najmä kamzíkov sú s veľkou pravdepodobnosťou nepravdivé. A ak padli za obeť poľovníkom, išlo o prestarnuté jedince.
No iné pramene uvádzajú, že Hohenloheho obľúbenou kratochvíľou bola práve poľovačka na kamzíky. Podľa Statitup vraj počas svojho života zastrelil cez tisíc týchto zvierat. Overiť sa to nedá. Rovnako ako aj legenda o tom, že komunistickí papaláši dovolili strieľať na kamzíky kubánskemu vodcovi Fidelovi Castrovi. Niektoré zdroje tvrdia, že na nich poľoval z helikoptéry samopalom, iné, že strieľal zo zeme a zabil maximálne dve zvieratá.
Ktovie, kde je pravda. Každopádne stalo sa to v časoch, keď kamzíky už boli chránenými zvieratami.
Jeho lesy sú prírodne najzachovalejšie v Tatrách
Poďme späť ku kniežaťu. Hohenloheho záujmom v lesoch, ktoré vlastnil, bolo predovšetkým poľovníctvo. Napriek tomu ním spravované územie predstavovalo vtedy a predstavuje aj dnes prírodne najzachovalejšie a najhodnotnejšie časti dnešného Tatranského národného parku. A jeho prírodoochranné opatrenia prešli plynulo aj do zásad TANAP-u. No nielen to, sú funkčné a známe aj z národných parkov na celom svete.
V roku 1885 dostaval v Tatranskej Javorine poľovnícky zámoček. Otvoril ho v lete, tohto roku je okrúhle výročie od tejto udalosti – 140 rokov. Zámoček má aj ďalšie, ale o tom trochu neskôr.
Poľovačky sa tu konali niekoľkokrát do roka
Zámoček, z ktorého je krásny výhľad na Belianske a Vysoké Tatry navrhol architekt Jean Leindecker. Ako uvádza portál tatry.sk, na poľovačkách v Tatranskej Javorine sa zúčastňovala aristokracia z celej Európy. Počas prvého polstoročia jeho existencie, ako približuje TASR, sa tu poľovačky konali aj niekoľkokrát do roka. Stopku im dala smrť kniežaťa.
Pôvodná podoba zámočka sa zachovala dodnes, hoci ho vnútorne prestavali. Stalo sa tak v rokoch 1975 až 1977. Došlo k výmene poškodených podláh, spodných trámov a obnovili aj nábytok. Vtedy priestory zámočku využívali predstavitelia komunistického režimu.
Dobre je, že v zámočku sa zachovala značná časť pôvodného vybavenia, ako boli lovecké trofeje, fotografie, obrazy a gong na zvolávanie spoločenských udalostí. Ale aj vzácny ďalekohľad od mníchovského optika Jacoba Merza. Časť zariadenia skončilo v nemeckom sídle rodiny Hohenlohe na zámku Nauentein. Portál konštatuje, že tam boli prevezené po svetovej poľovníckej výstave vo Viedni v roku 1910. No tvrdí sa aj, že veľa artefaktov zo zámočku „zmizlo“ v čase pred rokom 1989.
Účelové zariadenie prezidentskej kancelárie
Dnes je lovecký zámoček účelovým zariadením prezidentskej kancelária, od roku 2009 je národnou kultúrnou pamiatkou. Do roku 2014 ho verejnosť mohla obdivovať iba zvonku. Prezident Andrej Kiska rozhodol sprístupniť ho verejnosti od roku 2015 aspoň na jeden deň v týždni.
A to je druhé tohtoročné jubileum zámočka. Od tohto rozhodnutia uplynulo desať rokov. Ako uviedol pre TASR Marián Šturcel, správca kultúrnej pamiatky, na prehliadku sa možno objednať, prístupné sú tri hromadné vstupy, každý po dvadsiatich ľuďoch. Aj napriek tomuto limitu, ako uvádza agentúra, vlani zámoček navštívilo za sezónu 2 500 návštevníkov.
Autor titulnej fotografie: zdroj Slowensko
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas