Cart is empty 
Športový areál v Mlynickej doline na Štrbskom Plese hostil od 14. do 22. februára 1970 päťsto športovcov z 25 krajín sveta.
Od tejto udalosti ubehlo 55 rokov. Konali sa tu 28. majstrovstvá sveta v klasických lyžiarskych disciplínach v areáli, ktorý nám vtedy závidel celý svet.
Mlynická dolina dostala meno Areál snov
Na malej rozlohe sa skoncentrovali všetky športoviská, dva skokanské mostíky, rozhodcovské veže s tribúnami, 40 kilometrov bežkárskych tratí a športová infraštruktúra. Predseda Medzinárodnej lyžiarskej federácie (FIS) Marc Hodler nazval Mlynickú dolinu Areálom snov. V tom čase to bol jeden z najlepších a najmodernejších športových areálov na svete.
Prvé úvahy o kandidatúre Vysokých Tatier na usporiadanie majstrovstiev sveta v klasických lyžiarskych disciplínach sa datujú od začiatku šesťdesiatych rokov.
Ako sa to všetko začalo?
Ako uvádza publikácia Štrba – Štrbské Pleso v premenách času 3, presadiť sa ju podarilo až 6. novembra 1965, keď vtedajšia Slovenská národná rada prijala uznesenie o organizácii výstavby v rokoch 1966 až 1970. Na definitívne rozhodnutie bolo treba čakať až do roku 1967, keď bejrútsky kongres odklepol, že majstrovstvá sveta v roku 1970 budú vo Vysokých Tatrách.
Čo všetko bolo treba stavať
Podľa rozhodnutia Slovenskej národnej rady sa do prioritného zoznamu 31 stavieb nevyhnutných na úspešné zvládnutie MS 1970 sa dostali nielen športoviská na Štrbskom Plese s hotelom FIS a vlekmi.
Išlo aj o hotely Panoráma, Garni Ovruč, Patria, ubytovne Jedľa, Smrek, zotavovňu Baník, ale aj sanatórium Helios.
Spomínaná publikácia uvádza ďalšie stavby – budovu spojov a telekomunikácii, dvor verejných služieb, centrálne autoparkovisko s obsluhou, rekonštrukciu Tatranskej elektrickej železnice s budovou stanice, novú ozubnicovú železnicu, rekonštrukciu Cesty slobody, sídlisko v Tatranskej Štrbe.
A to nebolo všetko. Vysoké Tatry plynofikovali, vytvorili dopravný uzol, dopravu zokruhovali, pretrasovali električky, vybudovali centrálnu čistiareň odpadových vôd a úpravňu pitnej vody.
Toľko záujmu Štrbské Pleso ani nezvládlo
Na otvárací ceremoniál prišlo 60 tisíc účastníkov. Záverečnú súťaž na veľkom mostíku sledovalo až 140 tisíc divákov. Koncentrácia ľudí pred športovým areálom bola taká hustá, že nebolo už možné predávať vstupenky. Desiatky autobusov a áut od Žiliny do Tatranskej Štrby sa ani nedostalo na parkoviská a museli sa otočiť späť. Bol to veľký deň pre Tatry i všetkých organizátorov tohto vrcholného podujatia.
Pamätáte si ešte na športovcov, ktorých výkony kolorovali majstrovstvá sveta? Najznámejší Jiří Raška skončil v skokoch na veľkom mostíku na druhom mieste. Rudolf Höhnl na mostíku P 70 skončil štvrtý. Ladislav Rygl získal v pretekoch združených zlatú medailu. V behu žien na 10 kilometrov potešila Helena Šikolová s prekvapujúcim štvrtým miestom.
Bez majstrovstiev by Štrbské Pleso nebolo tým, čím je dnes
Dnes je to už jasné. Výstavba infraštruktúry pred MS 1970 urobila zo Štrbského Plesa významné stredisko medzinárodného cestovného ruchu a založila tu tradíciu usporadúvania významných medzinárodných lyžiarskych pretekov.
Bez majstrovstiev sveta by sa na toto miesto nikdy neskoncentrovalo toľko peňazí a plánov. Vďaka za to všetkým, ktorí sa o úspech tohto podujatia pričinili.
Autor titulnej fotografie: zdroj Slovenské olympijské a športové centrum
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.
