V minulom roku oslávila Expozícia tatranskej prírody v Tatranskej Lomnici, ktorá patrí pod Správu TANAP-u, tridsať rokov. A zatvorí sa rovnako ako každý rok – v polovici septembra. Ešte niekoľko týždňov je teda čas pozrieť si ju.
Určite odporúčame. Ak si ju chcete užiť, pripravte sa na dlhú prechádzku. Botanická záhrada, ako expozícii familiárne hovoria všetci, ktorí v nej pracujú, i ktorí ju navštívili, sa rozprestiera na ploche 3,2 hektára a nájdete v nej viac ako 300 druhov vysokohorskej flóry.
Ponúka možnosť spoznať vzácne a ohrozené druhy tatranskej kveteny i dreviny a poprechádzať sa medzi alpínami s rastlinstvom vápencových a aj silikátových podkladov.

„Začala sa stavať v roku 1989, jej prvá časť bola sprístupnená v roku 1993,“ hovorí vedúca Expozície tatranskej prírody v Tatranskej Lomnici Jana Černická. „Vtedy nebola taká rozsiahla ako teraz, lebo postupne sa rozširovala a dobudovávala.“
Záhrada – to je unikát. Návštevníci v nej môžu vidieť vysokohorskú flóru. „Výlučne sa na ňu zameriavame. Neviem o tom, žeby sa niekto niečím podobným na Slovensku zaoberal. Návštevník u nás vidí na jednom mieste iba to, čo rastie v Tatrách. Rastliny, ak je na ne zvedavý, nemusí vyhľadávať na neprístupných miestach či mimo turistických chodníkov, ale nájde ich v botanickej záhrade a v pohodlí ich môže obdivovať,“ komentuje J. Černická.
Dostáva sa k tomu, čo mimoriadne v botanickej záhrade môže návštevník nájsť. „Je toho viac, ale spomeniem napríklad dryádku osemlupienkovú, to je vzácna rastlina vyskytujúca sa v strednej Európe po ústupe ľadovca, či iskerník zakoreňujúci. Alebo tu máme endemické druhy, teda také, ktoré sa vyskytujú iba v Tatrách, ako mak tatranský, prvosienka dlhokvetá plocholistá,“ spomenie niektoré vzácnosti.



Zároveň zdôrazní, že každý rok sa snažia botanickú záhradu o niečo obohatiť. Nemusia to byť vždy zmeny v alpínach, ale aj v spôsobe prezentácie, chodníkoch, mostíkoch, jazierkach, vodopádoch, lavičkách či rôznych zákutiach.
„Snažíme sa tiež modelovať rastlinkám prostredie, ktoré je pre nich typické vo voľnej prírode. A ak sa im nedarí, snažíme sa hľadať pre nich vhodnejšie stanovištia, aby sa ujali. Často nás prekvapia. Chytia sa aj tam, kde to nepredpokladáme,“ pokračuje vedúca botanickej záhrady.
Najviac je expozícia navštevovaná v máji a júni. Vtedy väčšina rastlín kvitne a vytvára nádherné farebné koberce. „Vnímame ju aj ako edukačnú záhradu,“ vysvetľuje J. Černická. „Niektoré učiteľky, ktoré k nám prichádzajú s deťmi, si pripravia pracovné listy a majú u nás hodinu botaniky. No dôležití sú pre nás aj dospelí návštevníci. Mnohí majú zdravotný hendikep, alebo sa na túry už necítia a u nás si môžu na jednom mieste pozrieť to, čo by už vo voľnej prírode nemali šancu vidieť.“


Dodá tiež, že nielen počas skorého leta je botanická záhrada príťažlivá. Zaujímavé je sledovať rastliny aj teraz, na konci leta, keď sú odkvitnuté a možno upriamiť pozornosť na stavbu ich tiel či podrobnejšie skúmať prostredie, v ktorom rastú. Ocenia to hlavne botanici či študenti, pre ktorých je príroda zároveň aj pracovnou profesiou.
A prečo záhradu v polovici septembra zatvoria? Odpoveď je jednoduchá. „Rastliny v Tatrách majú krátke vegetačné obdobie. Nezriedka sa stane, že v pohorí už v auguste nasneží. Preto majú v génoch dané, že musia skoro zakvitnúť a vytvoriť semená pre ďalšiu generáciu. Už od polovice júla zberáme v záhrade semená, aby sme sa mohli venovať ich predpestovaniu a neskoršiemu vysádzaniu na alpíniá,“ vysvetľuje J. Černická.
Na tomto mieste treba spomenúť, že zmysel botanickej záhrady je nielen v tom, že prezentuje flóru Tatier, ale jej pracovníci sa preventívne starajú aj o to, aby jej vzácni zástupcovia z voľnej prírody nezmizli. Preto spomíname zber semien, vysievanie, pestovanie v prostredí botanickej záhrady.
Prebytky rastlín potom v črepníkoch návštevníkom predávajú. V ponuke sú aj také vzácnosti ako horec Cluisov, plesnivec alpínsky, mak tatranský, orlíček obyčajný, astra alpínska či gypsomila plazivá a mnohé iné. Zároveň poskytnú poradenstvo, ako ich doma pestovať, aby sa im darilo.

„A kto je odvážny a chce sa pustiť do experimentu, dáme mu aj semienka, nech ich skúsi vypiplať,“ smeje sa vedúca expozície.
Takže, ak nemáte iný tatranský program na niektorý deň vo veľhorách, navštívte ešte do polovice septembra expozíciu tatranskej prírody. Ak vezmete deti, veľa nového sa naučia. A môžete si so sebou zobrať aj štvornohých miláčikov na vôdzke. Dá sa využiť aj audiosprievodca, raz za čas sú v botanickej záhrade aj komentované prehliadky.
Autor titulnej fotografie: Viera Legerská
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.