Cart is empty 
Na Veľkú Snežnú jaskyňu v poľských Tatrách sa pred piatimi rokmi upierali oči celej svetovej jaskyniarskej komunity. Za chodbou, ktorú náhle zaplavila voda, uviazli dvaja poľskí jaskyniari.
Pôvodne bolo speleológov šesť, chodba, v ktorej sa nachádzali, sa za polhodinu naplnila vodou, von sa podarilo dostať iba štyrom, potom už s kolegami nedokázali nadviazať kontakt. Veľká Snežná jaskyňa je najhlbšia v Poľsku, jej chodbový systém meria 23 kilometrov. Uviaznutí jaskyniari sa nachádzali v hĺbke asi 500 metrov od úrovne vchodu.
V sobotu, 17. augusta 2019, sa začal boj o ich záchranu. Bola takmer polnoc, keď dispečerka Horskej záchrannej služby kontaktovala vedúceho jaskynnej záchrannej skupiny Petra Nemca s odkazom: „Vo Veľkej Snežnej jaskyni uviazli speleológovia, sú asi päť hodín od vchodu. Prosím ťa, pripravuj chalanov, ráno sa ti ozvem, pôjdete do Poľska.“
Takto začína spomínať na dramatickú záchranu ľudí pod zemou Peter Nemec v publikácii Horská záchranná služba 2010 – 2020. Celú akciu sa rozhodol riadiť z Liptovského Hrádku. Najskôr si zisťoval, s koľkými záchranármi z radov jaskyniarov môže rátať. Trinásti potvrdili okamžitú možnosť ísť do akcie. Medzitým zo Zakopaného prišla žiadosť, že potrebujú pyrotechnikov.
„Ihneď som volal Igorovi Žiakovi, vedúcemu pyrotechnikov a následne som začal robiť na výjazde prvej skupiny. Nabalil som materiál, skontroloval batérie akumulátorových vŕtačiek a vybral vhodné laná,“ spomína P. Nemec.
To už na Školiace stredisko HZS prichádzali záchranári: Martin Konfala, Ján Kostka, Tomáš Dikoš, Jozef Konštiak, Michal Stano, Pavel Brnčal, Dušan Borsík, Zdenko Jurík, Tomáš Kúcik, Michal Pipta a Jozef Knurovský. Nastúpili do áut a vyrazili.
Naši záchranári sa s poľskými párkrát ročne zúčastňujú spoločných cvičení v prostredí poľských jaskynných systémov. Nešli teda k cudzím ľuďom, ani do neznámeho prostredia. Veľká Snežná jaskyňa je súčasťou masívu Maloločniaka v hrebeňovej časti Červených vrchov poľských Západných Tatier, tesne susedia so Slovenskom. K jaskyni našich záchranárov dopravil vrtuľník, prví do nej vošli pyrotechnici Pipta, Knurovský, Brnčal a Jurík. Neskôr k jaskyni doleteli aj ostatní.
Ako uvádza P. Nemec, bolo treba spriechodniť chodbu dlhú tridsať metrov, aby sa ňou dokázal pohybovať človek alebo pacient na jaskyniarskych nosidlách. Tá bola ale vzdialená asi 5 hodín od vchodu v jednej z najťažších jaskýň v Tatrách. „V tej chvíli som vedel, že naši budú v jaskyni aj nocovať,“ uvedomil si.
To sa potvrdilo. Na druhý deň dostal informáciu, že chalani sú stále v jaskyni a pomáhajú s transportom dýchačov, fliaš do lokality rozširovania i jedla. Medzitým do Liptovského Hrádku prišli ďalší pyrotechnici, do Zakopaného vyslal Jozefa Richnavského a Igora Žiaka. Po príchode na miesto zistili, že situácia je veľmi zložitá a nebezpečná. Ľudia pod zemou našli veci jaskyniarov – vŕtačku, výstroj a jedlo Poliakov.
Záchranári a pyrotechnici bojovali s nedostatkom prirodzeného prúdenia vzduchu v jaskyni, opotrebovali sa im postupové laná a neskôr došlo aj k zrúteniu vchodu do jaskyne, ktorý tvoril sneh a ľad. Voda v jaskyni neklesla. Situácia sa zhoršovala. Pod zemou bola zima, ťažko sa tu dýchalo.
Išlo im o život. Toho sa obával aj Peter Nemec. Pred polnocou mu zazvonil telefón. V publikácii to opísal takto: „Zavolal mi Igor. Peťo, sme von, náš postup pre slabé prúdenie vzduchu nemôžeme použiť, išlo by o život. Zostupujeme pešo do Zakopaného.“ Ozvali sa odtiaľ o druhej po polnoci. Prenocovali u tamojších hasičov.
Ráno bol krátky brífing. Náčelník poľského TOPR-u Janko Kryzstof im poďakoval za nasadenie. Dohodli sa ešte na pomoci v prípade, ak telá nebohých jaskyniarov nájdu a bude ich treba transportovať. „To sa aj stalo. Pár dní na to, mi Janko volal a niekoľko našich záchranárov sa do jaskyne vrátilo a pomohlo telá nebohých vyniesť,“ zakončil spomínanie na dramatické hodiny Peter Nemec.
Dodal ešte, že následne boli Jozef Knurovský a Michal Pipta navrhnutí na Pamätnú medailu ministra vnútra SR druhého stupňa za osobitný prínos pri plnení služobných úloh. Prebrali si ju na Bratislavskom hrade v januári 2020.
Vráťme sa ešte do Veľkej Snežnej jaskyne. 22. augusta bol objavený jeden z dvojice jaskyniarov. No bez známok života. Záchranári z TOPR-u, ako uvádza na svojom portáli Horská záchranná služba, dospeli k záveru, že prežiť nemohol ani druhý.
Podľa dobových správ druhé telo našli po ďalších piatich dňoch. Už predtým ale bolo rozhodnuté, že pátranie sa preruší a poľskí záchranári sa sústredia na operáciu, ktorej cieľom bolo vytiahnuť nebohé telá speleológov z jaskyne.
Autor titulnej fotografie: archív HZS
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.
