Cart is empty 
Ilustračné foto: Jozef Pindiak
Retro je spomienka, nostalgia, povzdych nad starými časmi. Alebo porovnanie, začudovanie i trochu zdravej ľútosti. Alebo úsmevu. Aj to patrí k nášmu života, k našim veľhorám.
Hotel Panoráma v roku 1970 – v tom roku ho otvárali v rámci majstrovstiev sveta v alpskom lyžovaní v Areáli snov na Štrbskom Plese. To bola paráda! – vyznáva sa Gabika Kollová. Marta Krejnusová k tomu dodáva, že sa tam kedysi učila, resp. praxovala. A aj ďalší návštevníci našej stránky pridávajú fotky a slová spomienok na tento stavebný skvost Vysokých Tatier. Postavili ho podľa návrhu architekto Zděnka Řiháka. Pôvodne v ňom bolo 160 lôžok a 360 miest v reštauráciách. Nedávno prešiel rozsiahlou modernizáciou.
A ideme ešte hlbšie do minulosti. Toto je Tatranská Lomnica v roku 1957. Záber nám poslal Mirko Večeř. Jana Hudcová si zaspomínala, že približne v tom čase v stredisku bola jej maminka na odborárske rekreácii, ale v legendárnej zotavovni Morava. Ruženka Vojtaššáková si stredisko pamätá ako miesto nákupov, kam chodila so svojou mamkou a Mária Smižianska dostala, že práve do tohto strediska ju vzali na prvú „serióznu“ lyžovačku. Sladká mladosť…?
Fotografia od otca Alexandra Luczyho zobrazuje jeho mamu a neznámeho pána na vrchole Gerlachovského štítu v roku 1935. Dnešní horskí vodcovia sa môžu pri pohľade na turistickú výbavu vtedajších lezcov aj zblázniť.
Vysoké Tatry a Západné Tatry v 80-tych rokoch. S fotografiami sa podelil Peter Hrtus. Super tam muselo byť – vzdychla si Katarína Balogová. Vtedy po horách chodilo menej ľudí, Tatry navštevovali, nie dobýjali. S dneškom sa to nedá ani porovnať, vzdychol si Marián Lacko. Kedysi bol v Roháčoch pokoj, pohoda a dnes tu behá aj stovka detí iba v teniskách, či je ľad, alebo sneh.
Krásna nostalgia dýcha z týchto záberov Vysokých Tatier z roku 1984. Uverejnil ich Ignác Mucha a nadchli viacerých návštevníkov našej FB skupiny. Aký je to rozdiel medzi nimi a tým, čo vidíme na tatranských chodníkoch dnes…!
Milo Mudrák v roku 1981 pod Lomničákom. Vtedy netušil, že za pár hodín bude hore a bude podliezať zábradlie na jeho vyhliadke. Takto sa vraj začalo jeho „tatrančenie“. Pár desiatok návštevníkov našej FB skupiny mu toto rozhodnutie „lajklo“.
Vysoké Tatry nám z roku 1978 ponúkol Heiko Ehrlich. Fotky vo farbe boli v tomto čase veľkou vzácnosťo. Trabanty v Tatrách ale nie. Naše hory si Nemci z bývalej NDR zaradzovali do svojho dovolenkového plánu veľmi často.
Záber ako zo starého filmu. Je rok 1928 a na túry do Tatier sa dalo ísť aj takto – s valaškou, v krpcoch, klobúku a s ruksakom s jedlom a pitím. Toto môžete vyčítať z fotografie Jozefa Pindiaka. Miro Zagy v komentári píše, že vtedy sa asi nechodilo do hôr ukazovať make-up a predvádzať módu. Zaujímavé časy, však?
