Odborníci vysvetľujú, aké tajomstvo sa skrýva za veľkými oválnymi dierami aj v tatranských stromoch.
Možno vás počas prechádzky tatranskými lesmi zaujali veľké oválne diery v kmeňoch stromov. Vyzerajú tajomne, filmovo. Zdá sa, akoby ich niekto iba tak zo špásu poškodil a ani čarodejníčka príroda už ich nikdy nedá do poriadku. No skutočnosť je oveľa prozaickejšia. Ide o premyslenú prácu jedného veľmi zaujímavého obyvateľa lesa – tesára čierneho (Dryocopus martius).
Je to ďateľ, najväčší v Európe. Predstavuje bežného hniezdiča, a to na väčšine územia Slovenska. Je chránený a jeho život závisí od veľkosti zalesnených plôch. Ak klesajú, klesá aj výskyt tesára čierneho. Tesár čierny však potrebuje staré stromy. Keď miznú staré lesy, miznú aj prirodzené „byty“, ktoré buduje.
V prírode si ho nemôžete pomýliť. Jeho zafarbenie je nezameniteľné. Je veľký asi ako havran, ale štíhlejší, jeho perie je čierne sfarbené, iba na temeni má červenú farbu. Spoločenská hodnota tesára je 2 tisíc eur, patrí k druhom európskeho významu.
Tesár čierny je dôležitým staviteľom dutín pre mnohé druhy zvierat, ktorých život je viazaný na stromy. Ako uvádza Wikipedia, v Európe bolo zistených 58 druhov živočíchov, ktoré využívajú dutiny po ňom, keď ich tesár už neobýva. Je preto kľúčovým druhom ekosystému a prispieva k druhovej pestrosti lesov.
TANAP upozorňuje, že dutiny tesár čierny nevytvára náhodne. Ide o veľmi náročnú prácu, ktorá mu môže trvať i niekoľko týždňov. Tento „lesný tesár“ dokáže vytesať dutinu hlbokú až pol metra, pričom po jeho odchode dutina nezostáva prázdna. Naopak, stáva sa z nej útočisko pre ďalšie živočíchy.
„Nasťahujú sa do nej vtáky, netopiere, plchy, veverice aj množstvo hmyzu, čím vytvára prirodzený ekosystém priamo v kmeni stromu,“ vysvetľujú odborníci z TANAP-u. Dodávajú, že zaujímavý je aj spôsob, akým tento vták zvláda nárazy pri tesaní.
„Otras mozgu nedostane. Pomáha mu špeciálna lebka a aj jeho extrémne dlhý jazyk, ktorý sa v lebke obtáča okolo hlavy a pomáha tlmiť nárazy,“ pokračujú. „Jeho hlasné bubnovanie v lese počuť na stovky metrov. Označuje si tak svoje územie a komunikuje s partnerom.
Autor titulnej fotografie: zdroj TANAP
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas




